Viera Anoškinová
Od roku 2001 bola riaditeľkou galérie, zameranej predovšetkým na grafickú tvorbu aknižnú ilustráciu. Je kurátorkou výstav na Slovensku izahraničí, ako aj autorkou viacerých odborných článkov aspoluautorkou kníh. Je členkou poroty Najkrajšia kniha Slovenska aporoty CenyTrojruža aCeny Ľudovíta Fullu. Od roku 2007 jekoordinátorkou Medzinárodného sympózia BIB. V BIBIANE, medzinárodnom dome pre deti pracuje od roku 2007 na Sekretariáte Bienále ilustrácií Bratislava. Od roku 2010 je vedúcou Sekretariátu Bienále ilustrácií Bratislava.
Antonín Bajaja (1942)
Významný moravský spisovateľ apublicista. Pôvodne zootechik, neskôr rozhlasový ačasopisecký redaktor, od r. 2011 člen Rady ČTV. Držiteľ viacerých literárnych ocenení vrátane prestížneho ocenenia Magnezia Litera 2004 za románܱčí.
Anton Baláž (1943)
Anton Baláž, prozaik, publicista, autor filmových scenárov a rozhlasových hier. Vr. 1993 – 94 bol poradcom prezidenta. Zaoberá sa spoločenskými problémami; po r. 1990 sa vjeho tvorbe odzrkadľuje groteskné vnímanie realityTábor padlých žien,1993(počesky Ivo Železný,1998,preklad E. Charous), Kronika šťastnejších zajtrajškov,1997,neskôr dominuje téma holokaustu aosudov tých, čo prežili (Ofélia nie je mŕtva, rozhlasová hra, 2003;Transporty nádeje, 2010). Vnajnovšom románePrehovor, Ezechiel!(2012) približuje životný a tvorivý príbeh evanjelického kňaza, intelektuála európskeho formátu, sociológa kultúry, spolutvorcu modernej slovenskej orientalistiky, prekladateľa z hebrejčiny a gréčtiny Jána Lajčiaka. Pri jeho písaní využil novoobjavený osobný archív Jána Lajčiaka.
Ireney Baláž (1944)
Slovenský básnik a esejista. Vsúčasnosti žije vBratislave avenuje sa písaniu aorganizovaniu literárneho života. Knižne debutoval básnickou zbierkouFresky(1996), ktorá jednoznačne ukázala, že je tvorcom hĺbavej reflexie. Vo svojej ďalšej básnickej tvorbe analyzuje problematiku ľudskej osamelosti, hľadania lásky aporozumenia, neskôr aj fascináciu vesmírnym svetom. Balážove básne boli preložené do viacerých jazykov, naposledy do francúzštiny. Tohto roku mu vychádza ďalšia zbierka poézie,Čas hmatu, a kniha esejíOtázky vprítmí.
Balla (1967)
Vladimír Balla (1967), literárne meno Balla, slovenský prozaik,laureát Ceny Ivana Kraska, víťaz ceny Anasoft Litera 2012. Osobitý, originálny hlas slovenskej literatúry. Základným a prakticky nemenným stavom postáv jeho poviedok je osamelosť, ktorá sa nestráca ani vo vzťahu muža a ženy. Vydal osem kníh kratších próz arománVmene otca,za ktorý získal cenu Anasoft Litera 2012. Včeštine mu vyšiel poviedkový výberž(Kniha Zlín 2008, preklad M. Zelinský).
Ladislav Ballek (1941)
Prozaik, esejista, diplomat. Pôsobil ako rozhlasový avydavateľský redaktor, vrokoch 2001 – 2008 bolveľvyslancom SR vČeskej republike. Do literatúry vstúpil r. 1967 novelouÚtek na zelenú lúku. Ocenenie mu priniesli najmä rományʴdzdzí(1977) aáٲ(1981). Ballek vnich majstrovsky využíva kolorit južného Slovenska acelú galériu plasticky vykreslených postáv. Oba romány patria knajvýznamnejším dielam modernej slovenskej prózy. Jeho zatiaľ posledný románTrinásty mesiac(1995) má opäť reflexívnejší charakter. Ballekove prózy boli preložené do mnohých jazykov vrátane češtiny.
Jozef Banáš (1948)
Slovenský prozaik, dramatik, diplomat apolitik. Jeho literárna tvorba sa začína už roku 1978 televíznymi scenármi, pokračuje filmovými scenármi adivadelnými hrami. Známy je však najmä románmi zposledného obdoba po ukončení politickej kariéry:Idioti vpolitike(2007),Zóna nadšenia(2008, po česky 2009),Zastavte Dubčeka!(2009, po česky 2011),Kód 9(2010),Sezóna potkanov(2011),Posledná nevera(2012). Píše aj eseje apolitické úvahy. Každá kniha, ktorú napísal, sa zaradila knajpredávanejším na Slovensku. Vďaka románu o Alexandrovi Dubčekovi sa stal aj najpredávanejším slovenským autorom vČechách. Jeho románZóna nadšeniavyšiel vnemeckom a hindskom preklade. Aktuálne pracuje na svojej desiatej kniheKód 1, vktorej stopuje minulosť Ježišovho pobytu vIndii. Kniha by mala vyjsť na jeseň 2013 vo vydavateľstve Ikar.
Adriena Bartošová
Adriena Bartošová patrí k najrešpektovanejším speváckym askladateľským osobnostiam na našej hudobnej scéne. Počas svojej dlhoročnej koncertnej praxe konzultuje svýznamnými speváckymi osobnosťami apedagógmi, napríklad sdžezovou speváčkou Pascal von Wroblevski, profesorkou Lukréciou Bílkovou, Janou Koubkovou, Petrom Lipom apod. V roku 1991 vyšiel Adriene Bartošovej prvý autorský CD -- albumHarmony of Rain(Dážď) a speváčka bola následne v roku 1992 nominovaná na speváčku roku.
V rozmedzí rokov 1992 - 1998 vydala ďaľšie CD:Blue Afternoon(1992),Mais que nada(1996, Opus) aAdriena(1998, EMI).
V roku 1994 získala Adriena Bartošová Cenu Ladislava Martoníka, ktorú udeľuje Slovenský hudobný fond za tvorbu a interpretáciu v oblasti slovenského džezu.
V roku 2000 jej vyšlo CDConfession(EMI) a vroku 2002 CDUž viem(Milénium).
Mária Bátorová (1950)
Mária Bátorová je popredná slovenská literárna vedkyňa, ktorá vo svojich monografiách a štúdiách reflektuje problematiku tabuizovaných tém slovenskej literárnej histórie 20. storočia, novou komparatistickou metódou pomenúva miesto slovenskej literárnej moderny v kontexte európskej literárnej moderny a zaoberá sa aj súčasnou slovenskou a nemeckou literatúrou a kultúrou. Známa je aj ako autorka umeleckej literatúry, v ktorej ako jedna z prvých zobrazila epickým spôsobom udalosti Nežnej revolúcie (november 1989). Diela Márie Bátorovej vyšli nielen v slovenčine, ale aj vo viacerých svetových jazykoch.
Jana Beňová (1974)
Poetka aprozaička, originálny hlas slovenskej literatúry. Študovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave, vsúčasnosti je vslobodnom povolaní. Vydala tri knihy poézie aštyri prozaické knihy, medzi nimi roku 2008 románPlán odprevádzania (Café Hyena),ktorý v druhom vydaní – a s obráteným názvomCafé Hyena (Plán odprevádzania)– získal Cenu Európskej únie za literatúru (2012). Včeskom preklade Miroslava Zelinského vyšiel vo vydavateľstve Paseka r. 2010. Beňovej najnovší román sa voláPreč! Preč!(2012).
Miroslava Biznárová
Riaditeľkaneziskovej organizácie Osmijankopôsobila ako manažérka vo vydavateľstve BUVIK. Vroku 2003 založila so šéfredaktorkou vydavateľstva Máriou Števkovou organizáciu Osmijanko aspoločne vypracovali celoslovenský čitateľský projekt Čítame sOsmijankom – pridaj sa aj ty! zameraný na rozvoj čitateľskej gramotnosti žiakov prvého stupňa ZŠ. Organizuje semináre pre pedagógov cielené na rozvoj zážitkového čítania ačítania sporozumením, tvorivé dielne pre deti.
Vroku 2012 zorganizovala výstavu Osem rokov sOsmijankom, ktorá dokumentuje osem ročníkov úspešného celoslovenského projektu.
Petr Borkovec (1970)
Český básnik, prozaik, prekladateľ, vydavateľ. Vsúčasnosti vyučuje na Literárnej akadémii vPrahe, je redaktorom vydavateľstva Fra a dramaturgom kaviarne Fra, vktorej od roku 2011 pravidelne vystupujú aj slovenskí autori.
Ivona Březinová (1964)
Pracovala na katedre bohemistiky avenovala sa predovšetkým českej literatúre 19. a20. storočia a literatúre pre deti amládež. Napísala niekoľko desiatok úspešných knižiek pre deti amládež, jej poviedky sú vysielané vdetských reláciách na stanici Český rozhlas 2. Vsúčasnosti vedie seminár tvorivého písania na literárnej akadémii. Od roku 1982 je členkou IBBY aaod roku 1999 členkou Obce českých spisovateľov.
Za knižkuOkočce Kačcebola autorke udelená Zlatá stuha 1999. Toto prestížne ocenenie získala aj za knihyVolám sa Ester, Volám sa AlicaaZačarovaná trieda, ktorá bola nominovaná na cenu Magna Litera 2003 azapísaná na Čestnú listinu IBBY.
Ľubomír Bukový
Narodil sa v roku 1984 v Martine. Vyštudoval herectvo na VŠMU v Bratislave, na študentskom festivale Zlomvaz v Prahe získal cenu za najlepší herecký výkon. Dva roky bol členom Štátneho divadla v Košiciach, teraz účinkuje vo viacerých divadlách: Slovenskom národnom divadle, v Aréne či Štúdiu 12, ale aj pražskej Arche. Patrí aj k často obsadzovaným filmovým hercom, výraznú rolu stvárnil napr. vo filme Jiřího ChlumskéhoNedodržaný sľub.
Eva Cíferská (1954)
Pôsobila vo vydavateľstve Mladé letá, ako tajomníčka Kruhu priateľov detskej knihy na Slovensku. Vsúčasnosti pracuje vako vedúca Oddelenia knižnej kultúry aSekretariátu Slovenskej sekcie IBBY. Do jej pôsobnosti patrí organizovanie celoslovenských podujatí Dni detskej knihy, súťaže Najkrajšie knihy Slovenska, Najkrajšie anajlepšie detské knihy jari, leta, jesene azimy na Slovensku a odborné semináre. Píše recenzie detských kníh, informačné texty oodborných podujatiach, rozhovory vodborných časopisoch, personálne a výberové bibliografie autorov pre deti amládež. Podieľa sa na príprave výstav, katalógov aodborných publikácií.
Peter Cmorík (1980)
Trojnásobný držitel Zlatého slávika, víťaz súťaže Slovensko hľadá Superstar II (2006). Po ukončení hudobného vzdelania a štúdia na Univerzite Mateja Bela vBanskej Bystrici vyučoval hru na klavíri a gitare na umeleckej škole. Po získaní titulu Superstar vydal svoje prvé CD snázvomNádherný deň. Účinkoval aj vmuzikáliTraja mušketierivpostave d´Artagnana. Vroku 2007 vydal druhé CD snázvomŽijem, ako viem.
Ján Čarnogurský (1944)
Významný slovenský politik, obhajca náboženských aktivistov adisidentov. Po nežnej revolúcii založil Kresťanskodemokratické hnutie avrokoch 1991 – 92 bol predsedom slovenskej vlády.
Peter Čisárik (1958)
Scénograf, ilustrátor, výtvarník, pedagóg. Študoval scénografiu abábkarstvo na DAMU vPrahe. Pracoval vBábkovom divadle vKošiciach ako scénograf, vsúčasnosti je pedagógom na Škole úžitkového výtvarníctva vKošiciach. Knihy zČisárikovej ilustračnej dielne sú vždy kultúrnou udalosťou aväčšina znich získala ocenenia vsúťaži Najkrajšie knihy Slovenska. Vroku 1990 to bola knižkaSnehuliacke ostrovyJána Uličianskeho, vroku 1993Máme Emu(Ján Uličiansky), vroku 1996Veverička Veronka(Ján Uličiansky), vroku 2000Vkladná knižka rozprávok abásničiek(Jozef Mokoš), vroku 2002Pán Prváčik(Ján Uličiansky). Knižka Márie ĎuríčkovejOGuľkovi Bombuľkovi(2009) vyšla vanglickej atalianskej jazykovej mutácii.
Dušan Dušek (1946)
Prozaik, básnik, scenárista, autor kníh pre deti. Dušan Dušek patrí knajlepším autorom poviedok. Jeho prozaické umenie je založené na hlbokom poznaní ľudskej duše. Vo svojich prózach využíva humor, iróniu, množstvo slovných hračiek a bonmotov. Je autorom mnohých kníh pre deti amládež, znich najznámejšie sú knižky odobrodružstvách Pištáčika aBabka na rebríku. Napísal dve básnické zbierky. Jeho poviedková knihaHolá veta o láskeho vyniesla medzi finalistov literárnej súťaže Anasoft litera za rok 2011. KnihaPešo do nebavychádza včeskom preklade Miroslava Zelinského (2013). Vo filme spolupracoval srežisérom Dušanom Hanákom, sktorým napísal scenáre kjeho dvom filmom,Ružové snyaJa milujem, ty miluješ, srežisérom Martinom Šulíkom je spoluautorom scenára filmuKrajinka.
Magdaléna Fazekašová
Vydavateľka, redaktorka. Dvadsať rokov pracovala vo vydavateľstve Perfekt. Od roku 2011 vedie vlastné vydavateľstvo Trio Publishing, vktorom sa sústreďuje na vydávanie diel pôvodných autorov detskej literatúry aj beletrie aliteratúry faktu pre dospelých. Jej edícia Analfabeta Negramotná/Čítame sporozumením, ktorú pripravuje so známou literárnou vedkyňou Timoteou Vráblovou, pomáha učiteľom, výchovným pracovníkom, rodičom, knihovníkom, ale predovšetkým deťom vnímať čítaný text sporozumením. Viacero jej kníh získalo ocenenia vsúťaži BIBIANY.
Ľubomír Feldek (1936)
Básnik, prozaik, dramatik aprekladateľ Ľubomír Feldek patrí kvýznamným aznámymslovenským spisovateľomsúčasnosti. V kontexte detskej literatúry je vnímaný ako jeden z vedúcich predstaviteľov generácie detského aspektu, ktorá v 60. rokoch konštituovala modernú slovenskú literatúru pre deti a mládež. Jeho poetika je založená na hravej fantázii a obraznosti. Jeho tvorba je inšpirovaná českým poetizmom, najmä poéziou Vítězslava Nezvala. Okrem vlastnej tvorby sa venoval i prekladom z modernej svetovej poézie a klasických dramatických diel.
Lucia Gardin
Fotografka známa portrétmi významných hercov, spisovateľov aumelcov. Narodila vBratislave 31. mája 1968 vslovensko – talianskej rodine. Navštevovala Konzervatórium Santa Cecilia vRíme a študovala na Filozofickej fakulte Univerzity La Sapienza v Ríme. Odroku 1989 sa naplno venuje fotografovaniu. Jej fotografie boli publikované vo významných talianskych i zahraničných mesačníkoch atýždenníkoch, ako Venerdi di Repubblica, Io Donna aSette del Corriere della Sera, „A“, Vanity Fair, Time, Marie Claire, Playboy, Grazia, Vogue avďaľších. Lucia Gardin získala početné ocenenia vTaliansku ajvzahraničí, medzi nimi vroku 2009 prvú cenu za portrétovú fotografiu na 6. ročníku významnej súťaže Venice Movie Stars-Jaeger-Le Coultre Award. Žije atvorí medzi Rímom aBratislavou.
Marián a Martin Geišbergovci
Otec a syn, dvojica charizmatických umelcov -- talentovaný hudobník, spevák a dramaturg Martin Geišberg a jeho otec, herec, spisovateľ, pesničkár, spevák askladateľ, Marián, tvoria spolu výnimočné hudobné duo. Ich hudba je charakteristická jedinečnou hudobnou poetikou, ktorá rozosmeje, rozplače, roztancuje a zanechá v človeku krásny, nezabudnuteľný zážitok.
Marian Grupač (1973)
Prozaik abásnik, patrí medzi etablovaných autorov. Pracuje ako vedecký pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej vMartine aod roku 2000 je redaktorom časopisu pre mladú literatúru aumenie Dotyky. Básne, poviedky, články arecenzie publikoval vo viacerých literárnychčasopisoch. Vydal päť prozaických titulov aštyri básnické zbierky. Vroku 2012 mu vyšla najnovšia kniha, zbierka poviedokPoltvin.
Michal Habaj (1974)
Básnik, prozaik a literárny vedec. Od r. 2002 je vedeckým pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, špecializuje sa na modernu a avantgardu. Básnicky debutoval r. 1997 zbierkou80-967760-4-5. Neskôr publikoval pod pseudonymom Anna Snegina. Typické je preňho erudované azároveň hravé písanie, podvracanie ustálených básnických konvencií. Ukážky zjeho tvorby boli preložené do angličtiny, češtiny, maďarčiny a slovinčiny.
Mila Haugová (1942)
Významná slovenská poetka aprekladateľka, prvá dáma slovenskej poézie. Hlavnou témou jej básní je láska medzi mužom a ženou. Svoje videnie sveta sprostredkúva čitateľovi prostredníctvom asociácií zríše rastlín, antiky a európskej kultúry. Vydala viac ako 20 kníh poézie, najnovšou zbierkou jeZáhrada, labyrint, hniezdo(2012).Prekladá poéziu najmä zangličtiny anemčiny (S. Plathovú, I. Bachmannovú, P. Celana, G. Trakla aďalších básnikov).
Markéta Hejkalová (1960)
V druhej polovici deväťdesiatych rokov bola konzulkou a kultúrnou atašé na českom veľvyslanectve vo Fínsku. Dnes pracuje pre rodinné nakladateľstvo Hejkal, prekladá do češtiny diela Miku Waltariho a každoročne organizuje Podzimní knižní trh v Havlíčkovom Brode. Pod dievčenským menomʰžáDZávydala noveluMimo mysu. V nakladateľstve Hejkal vydala v roku 1994 knižku pre detiŠli myšáci do světaa románŽeny a cizinci na konci tisíciletí(2002),Vždycky jedna noc(2004),Slepičí lásky(2006),Kouzelník zPekingu(2008).
Daniel Hevier (1955)
Neuveriteľne tvorivý multižánrový umelec -- básnik, prozaik, esejista, textár, autor kníh pre deti, maliar ailustrátor, prekladateľ, vydavateľ, organizátor literárnych podujatí aseminárov tvorivého písania. Autor nespútanej fantázie ajazykovej imaginácie. Od roku 1992 vedie vlastné vydavateľstvo Hevi.Debutoval zbierkou básníMotýlí kolotoč(1974) aodvtedy vydal desiatky, ba až stovky kníh, medzi nimi je ajVianočná pošta(2011, po česky Práh 2012, preklad M. Vopěnka) anajnovšieŤahák na básne(LIC 2013).
Elena Hidvéghyová-Yung (1970)
Poetka, prozaička, prekladateľka, sinologička. Zdrojom jej inšpirácie sú sny, alegórie a rozprávky. Vyštudovala čínštinu a pôsobila vÚstave orientalistiky SAV, kde sa venovala štúdiu čínskej dekadentnej literatúry. Niekoľko rokov strávila na študijnom pobyte vČíne. Vydala zbierky básníPrasestre(2006) aHomme fatal(2008). Spodný prúd jej poézie odkazuje na kresťanstvo a jeho myšlienkové hodnoty. Napísala aj román sautobiografickými črtamiDážď slivkových kvetov(2011). Venuje sa prekladom starej imodernej čínskej literatúry (Liu Xie, Gao Xingjian, Yu Hua, Shen Congwen ai.).
Anton Hykisch (1932)
Slovenský prozaik, dramatik a autor literatúry pre deti a mládež. Po okupácii Československa sovietskymi vojskami roku 1968 musel pre svoje politické postoje opustiť pracovisko anesmel publikovať. Vrokoch 1992–1997 bol veľvyslancom Slovenskej republiky vKanade. Do literatúry vstúpil ako príslušník generácie, ktorá zásadne odmietla kánony socialistického realizmu. Spomedzi jeho bohatej prozaickej tvorby, v ktorej sa venuje aj histórii, sú zaujímavé rományMilujte kráľovnú(2012, 4. vyd.),Spomeň si na cára(2007),Rozkoše dávnych čias(2009). Je to historicko-politický román o roku 1968 a o dosahu vtedajších udalostí na spoločnosť.
Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921)
Slovenský básnik, dramatik, prekladateľ ačestný predseda Matice slovenskej. Kjeho najznámejším lyrickým cyklom patriaŽalmy ahymny(1885 – 96), Stesky(1903) aKrvavé sonety(1914 – 18). Okrem desiatky zbierok básní sú vpovedomí slovenskej kultúry epické dielaHájnikova žena(1884 – 86),Bútora aČútora(1888),Ežo Vlkolinský(1890) aďalšie. Zdramatickej tvorby je jeho poslednou drámaHerodes aHerodias(1909). Hviezdoslav patrí kemblematickým tvorcom slovenskej klasiky.
Zuzana Jarošová
Výtvarná publicistka, kritička, scenáristka a filmová dokumentaristka, od roku 2006 Generálna komisárka BIB aPredseda Medzinárodného komitétu BIB. Ako výtvarná kritička apublicistka pôsobila vo viacerých masmédiách (Literárny týždenník, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia ). Pre Slovenskú televíziu ako scenáristka a producentka realizovala viacero magazínov adokumentárnych filmov ovýtvarnom umení. Magazín ATELIÉR bol ocenený na festivale ART FILM TRENČIANSKE TEPLICE vroku 2004 ako najkreatívnejší TV program. Jej ďalší autorský projekt – dokumentárny film SVET JE KRKVÁŽ získal vroku 2012 PRIX JURY na Medzinárodnom festivale vTelči. Realizovala aj dokumentárne filmy oBIB.
Jana Juráňová (1957)
Slovenská spisovateľka, dramaturgička, prekladateľka. Je autorkou viacerých rozhlasových hier apásiem, divadelných hier.KnihaOrodovnice(Aspekt 2006) bola nominovaná na literárnu cenu Anasoft, podobne ako aj ďalšie dve knihy románŽila som sHviezdoslavom(2008) aLásky nebeské(2010). Vroku 2012 vydala knihu rozhovor sAgnešou Kalinovou pod názvomMojich 7 životov.Vroku 1992 sJanou Cvikovou a ďalšími ženami založila feministický vzdelávací apublikačný projekt Aspekt. Pôsobí aj ako externá odborná ajazyková redaktorka vDivadelnom ústave.
Rudolf Jurolek (1956)
Básnik avydavateľ, osobitý zjav vslovenskej poézii. Vroku 1992 založil vNámestove vydavateľstvo poézie Solitudo. Vydavateľskej činnosti sa venuje dodnes. Knižne vydal sedem zbierok básní, naposledySmrekový les(2009). Jeho poézia sa vyznačuje introspektívnym pozorovaním sveta a je pokusom onepretržitý kontakt sneviditeľnými vecami.
Jozef Karika (1978)
Slovenský prozaik anovinár. Zameriaval sa na politické ainvestigatívne reportáže. Je autorom desiatich kníh.Najnovším románom je titulNa smrť(2012). Je držiteľom Ceny Literárneho fondu za publicistiku a niekoľkých ďalších novinárskych i literárnych ocenení. Na Slovensku a v Čechách mu vyšli knihyZóny tieňa(2005),Mágia peňazí(2007),Kurz praktickej mágie pre začiatočníkov(2007),KPMPZ(2007) aBrány Meonu(2009). V USA mu vyšla kniha esejíLiber 767.
Ľubica Kepštová (1960)
Spisovateľka, prekladateľka, redaktorka, literárna kritička. Študovala filozofiu aestetiku na FFUK vBratislave. Od roku 1989 pracuje ako redaktorka časopisuԾč. Je autorkou knižiek poézie pre deti:Komínový panáčik(2001) aBola raz jedna škola ainé školoviny(2012). Ako autorka aprekladateľka sa podieľala na tvorbe leporel, obrázkových knižiek a antológií pre deti. Napísala aj knihu poézie pre dospelýchMoje srdce má prázdniny(2008). Je spoluautorkou albumu tvorcov detskej knihyUmenie pre deti(1999) aSlovníka slovenských spisovateľov pre deti amládež(2005). Je zostavovateľkou aspoluautorkou odbornej publikácieSlovenská detská kniha(2008), ktorá vyšla vanglickej atalianskej mutácii. Publikuje recenzie, rozhovory aeseje vodborných časopisoch.
Laco Kerata (1961)
Básnik, spisovateľ, herec, režisér, kabaretiér. Vroku 1991 sBlahom Uhlárom aM. Karáskom založili vBratislave alternatívne akultové Divadlo Stoka. Okrem práce vdivadle spolupracuje soSlovenským rozhlasom. Vydal dve básnické zbierky:Hriešny spánok(1991) aautorský výberPrišiel som, videl som...(2000),zbierok humoristických prózMám sa(2004) aMalé domov(2013). Vroku 2009 mu vyšiel románový debutZlý herec(po česky Větrné mlýny 2012, preklad Miroslav Zelinský).
Ivan Klíma (1931)
Prozaik, dramatik apublicista, významná osobnosť českej literatúry 20. storočia. Bol redaktoromLiterárnych listovaListovapo roku 1968 nesmel pracovať vo svojom povolaní abol na zozname zakázaných autorov. Od svojho debutu vroku 1960 napísal niekoľko desiatok prozaických diel adesať divadelných hier.
Jozef Kollár (1960)
Vyštudoval žurnalistiku na FFUK vBratislave. Bol reportérom týždenníka Kamarát a neskôr reportérom denníka Nový čas. Vsúčasnosti pracuje ako editor.
Monika Kompaníková (1979)
Prozaička, novinárka, výtvarníčka. Absolvovala Vysokú školu výtvarných umení vBratislave, vsúčasnosti je vslobodnom povolaní. Začala publikovať časopisecky azúčastnila sa súťaže Poviedka (2001). Knižne debutovala vroku 2002 knihou krátkych próz snázvomMiesto pre samotu, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska. NovelaBiele miestabola nominovaná na cenu Anasoft litera 2007. Vroku 2008 získala Cenu Nadácie Tatra banky pre mladých tvorcov. Vroku 2010 vydala svoj prvý román snázvom Piata loď (po českyPátá loď, Větrné mlýny 2012, preklad Kateřina Tučková), za ktorý získala prestížnu cenu Anasoft litera 2011. Poviedky M. Kompaníkovej boli preložené apublikované vNemecku, Poľsku, Srbsku, Chorvátsku, Bulharsku, Rakúsku, Maďarsku a v Čechách.
Vladimír Král (1974)
Ilustrátor, scénický výtvarník, grafický dizajnér a režisér animovaných televíznych spotov. Študoval na Katedre animovanej tvorby FTF VŠMU vBratislave. Ako autor bábkovej scénografie a priestorového riešenia sa predstavil na pôde BIBIANY, medzinárodného domu umenia pre deti vBratislave, v bábkových predstaveniachBetlehémske rozprávky(1998),Veľký primáš Baro(2002), pri realizácii výstavNaše Vianoce na skle maľované(1999) aNajkrajšie knihy Slovenska 2000 – 2007. Medzi jeho najúspešnejšie ilustrované knihy patriaAstík aObík Kristíny Vulganovej (2001),Analfabeta Negramotná Jána Uličianskeho (2011) aVianočné mystériumJosteina Gaardera (2012).
Peter Krištúfek (1973)
Prozaik, scenárista arežisér. Vyštudoval filmovú a televíznu réžiu, pracoval ako moderátor vo viacerých rádiách, v súčasnosti sa venuje režijnej a literárnej tvorbe. Vydal tri zbierky poviedok,zbierku poézie atri romány. Prvý románŠá(2008) bol nominovaný na Cenu európskej únie za literatúru ana cenu Anasoft Litera 2008. Druhý román,Blíženci aprotinožci(2010), bol finalistom súťaže Anasoft Litera 2010. Najnovší románDom hluchého,ktorý rozpráva o búrlivých dejinách Slovenska v20. storočí, vyšiel vdecembri 2012. Krištúfek nakrútil vyše 20 autorských televíznych dokumentárnych filmov, dlhometrážny dokumentMomentkyo Dežovi Ursinym acelovečerný film Viditeľný svetsIvanom Trojanom vhlavnej úlohe. Za svoju režijnú tvorbu získal viacero ocenení.
Martin Kučera (1958)
Bohemista a slovakista Historického ústavu Akademie věd ČR vPrahe, preložil Proglas do češtiny. Vydal:Blýskání nad Tatrou: subjektivní antologie moderní slovenské poezie(2002),Zprávy tajným inkoustem(2003),Slovenská katolická moderna jako kulturněhistorický fenomén(2003),Dialektika poezie a života. - In: V tenkej koži básnika (Laco Novomeský 1904-2004). - Bratislava : Literárne informačné centrum (2004) a ďalšie.
Juraj Kuniak (1955)
Slovenský básnik a prozaik. Vroku 1990 založil vydavateľstvo Skalná ruža. Debutoval zbierkou básníPremietanie na viečka(1983), za ktorú získal Cenu Ivana Kraska. Ďalšiu zbierku,Kúsok svetového priestoru(1994), vydal odesať rokov už ako zrelý básnik. Nasledovalo ešte šesť básnických zbierok, naposledyZápisník lyrického spravodajcu / Notebook of aLyrical Correspondent(2008). Zprozaických titulov sú najznámejšie:Súkromný skanzen.Etudy o etniku(1993),Nadmorská výška 23 rokov(2002),Púť k sebe(2003) aMystérium krajiny / Mystery of Landscape(2008, spoluautor maliar Ján Kudlička). Píše aj pre deti.
Valerij Kupka (1962)
Významný rusista, básnik, prekladateľ a vysokoškolský učiteľ, neúnavný propagátor toho najlepšieho zruskej aukrajinskej literatúry. Pôsobí na Katedre rusistiky atranslatológie Prešovskej univerzity, je významným organizátorom kultúrnych aliterárnych podujatí vregióne. Doteraz vydal päť básnických zbierok, znich dve vslovenčine (debutáDzť, 1994 aLíza tichšia ako kláštor, 2000), dve vruštine ajednu vukrajinčine. Zostavil antológiu ruskej poézie 19. a20. storočia, ktorá pod názvomRuská moderna(2012) prináša reprezentatívny výber ztvorby 25 básnikov. Preklady aeseje publikuje aj vliterárnych časopisoch, v rozhlase atelevízii.
Silvester Lavrík (1964)
Prozaik, básnik, esejista, dramatik, scenárista, textár arežisér, v súčasnosti spolupracuje ako režisér sdivadlami na Slovensku aj vČechách aako projektový manažér Rádia Litera a Rádia Klasika. Napísal deväť divadelných hier, vydal zbierku poviedokAllegro Barbaro(2002) aďalšie prózy. Jeho prvý román pod názvomZu(2011) bol nominovaný na prestížnu cenu Anasoft litera za rok 2012. Lavrík je mnohostranná tvorivá osobnosť, ktorá na seba upozorňuje nielen šírkou záberu.
Ako hovorí jeho kolega akamarát prozaik Karol D. Horváth: „Už som ho videl robiť všeličo. Kresliť, maľovať, modelovať, rúbať drevo, murovať, kosiť, kŕmiť, hrať, spievať, režírovať, biť sa, ženiť sa, plávať, behať… Naozaj všeličo. Všetko, pri čom som mal možnosť byť spolu sním, malo niečo spoločné – robil to na pohľad ľahko agraciózne, ale vskutočnosti sveľkým vnútorným zaujatím aenergickým vkladom. Akoby to, čo práve robí, malo vydržať naveky. No apresne tak aj píše.“
Jozef Leikert (1955)
Básnik, autor literatúry faktu. Vrokoch 2000 – 2004 pracoval vKancelárii prezidenta SR R. Schustera. Vsúčasnosti pôsobí v Historickom ústave SAV ana Katedre kulturológie FF Univerzity Konštantína Filozofa vNitre. Vyšlo mu deväť básnických zbierok ajedenásť titulov literatúry faktu, o. i.Miesto T. G. Masaryka včesko-slovenských dejinách(2007) aTaký bol Ladislav Mňačko(2008, po česky Slovenský literárny klub vČR 2013, preklad M. Poláková), za ktoré získal viacero literárnych ocenení.
Boris Lenko
Absolvent Konzervatória v Žiline a VŠMU v Bratislave, vyhľadávaný sólista, ansámblový hráč a propagátor pôvodnej akordeónovej literatúry. Je víťazom a laureátom viacerých akordeónových súťaží. Od r. 1989 pôsobí na VŠMU, pravidelne koncertuje na domácich podujatiach (Melos-Étos, Večery novej hudby, BHS a ď.) i v zahraničí.
Ľuba Lesná (1954)
Novinárka, politická komentátorka, autorka kníh literatúry faktu aprozaička. Študovala na FFUK vBratislave. Po páde totality sa stala investigatívnou novinárkou apolitickou komentátorkou (o. i. vRádiu Slobodná Európa). Za knihuÚnos prezidentovho syna(1998) získala Cenu E. E. Kischa za literatúru faktu. VkniheÚnos demokracie(2001) sa zaoberá kauzami, vktorých bola zapojená SIS. Vdetektívnom románePrípad medička(2007) spracovala známy prípad vraždy študentky. Vo vydavateľstve Ikar jej vychádza knihaRozhovory sexpremiérkou(2013), ktorá je kombináciou rozhovorov, ktoré vedie sIvetou Radičovou akojej bývalá poradkyňa, doplnených o jejvlastné postrehy, myšlienky a názory.
Věra Ludíková (1943)
Česká poetka, prozaička a esperantistka. Píše poviedky a básne, v ktorých presadzuje duchovnú poéziu. Niekoľko jej básnických zbierok bolo zhudobnených. Zbierky básní:á(1992),Oni netuší(1993),Uslyšet duši(1997, v nasledujúcich rokoch preložené do 16 jazykov),Kantáta(2001),Je jaro(2002, preklad do 36 jazykov),Pošli to dál(2003),Až jednoubudu se s tebou loučit, Praho(2011),Otisky vesmíru(2012),Malý básník(2013, výber z detskej poézie).
Eva Luka (1965)
Originálny hlas slovenskej poézie, prekladateľka, vysokoškolská učiteľka. Vyštudovala japončinu aangličtinu na FF UK vBratislave, šesť rokov strávila vJaponsku na postgradulálnych štúdiách (Sapporo aÓsaka) atri roky učila japončinu aangličtinu vŠpanielsku. Vsúčasnosti učí na Trnavskej univerzite. Vydala tri zbierky poézie, najnovšia,Havranjel, vyšla r. 2011. Získala mnohé ocenenia, napríklad Cenu Ivana Kraska za debut (Divosestra, 1999), cenu Rubato či Cenu Maše Haľamovej za básnickú tvorbu. Jej poézia je vášnivá acitlivá, žensky jemná apoetická, „sníma masky zľudí, dejov a obrazov sveta, aby sa dotkla bolesti anehy pod nimi". Ako prekladateľka má na svojom konte preklady diel významných japonských a po anglicky píšucich autorov, ako sú Kóbó Abe, Džiró Nitta, Mači Tawara, Jošimoto Banana, Edgar Allan Poe či Gallway Kinnell.
Jozef Lupták
Absolvent VŠMU v Bratislave a Royal Academy of Music v Londýne. Je spoluzakladateľom súboru Opera Aperta, iniciátorom a umeleckým riaditeľom festivalu Konvergencie. Pravidelne koncertuje na pódiách v Európe i zámorí, vedie majstrovské kurzy. Okrem klasickej hudby sa venuje tiež improvizácii a alternatívnym hudobným projektom.
Martina Matlovičová – Králová (1975)
Maliarka, ilustrátorka.. Vroku 2000 ilustrovala knihu Jaroslavy BlažkovejOhňostroj pre deduška, ktorá získala Cenu BIBIANY vsúťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2000. Neskôr vyšli ďalšie knihy sjej ilustráciami –Všetky moje zvieratká(2001),Keď sa lieta na veľrybe(2003),Mačky vo vreci(2005),Denis ajeho sestry(2007). Ilustrátorskou udalosťou sa stala knihaDrevený tato Tomáša Janovica (2007), ktorá získala Cenu BIBIANY vsúťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2007. Za ilustrácie knihyTracyho tigerzískala Zlaté jablko BIB ´09. Vroku 2010 ilustrovala pre vydavateľstvo Albatros knihu Ester StarejApak se to stalo.
Radoslav Passia (1977)
Literárny vedec. Vyštudoval slovenčinu a estetiku na FF PU vPrešove, po doktorandskom štúdiu na FF UK v Prahe (2005 – 2008) nastúpil do Ústavu slovenskej literatúry SAV. Venuje sa najmä výskumu slovenskej literatúry 20. storočia v stredoeurópskych súvislostiach a je redaktorom revue pre literárnu veduSlovenská literatúra.Od roku 2010 je šéfredaktorom časopisuRomboid. Čá, recenzie, preklady a pôvodnú tvorbu publikuje vslovenských aj českých periodikách (Týdeník A2, Dotyky, Kultúrny život, Literární noviny, OS – Fórum občianskej spoločnosti, Rak, Romboid, Slovenská literatúra, Tvorba a Zrkadlenie/Zrcadlení).
Petr Pithart (1941)
Významný český politik, signatár Charty 77, predseda českej vlády vrokoch 1990 – 92 za ČSFR, člen Kresťanskej ademokratickej únie.
Dana Podracká (1954)
Poetka a esejistka. Vyštudovala psychológiu na FFUK v Bratislave. Bola redaktorkouLiterárneho týždenníka, vsúčasnosti vedie literárne oddelenie LIC. Reprezentuje intelektuálny prúd modernej slovenskej poézie. Hľadá celistvosť amanifestuje ju na širokom historickom akultúrnom pozadí. Vydala básnické zbierkyMesačná milenka(1981),Zimní hostia(1984),Rubikon(1988),Grizly vspiacom dome(1991),í(1993),Hriech, (1996),Meno(1999), Vysoká zver(2001),Persona & Morfeus(2007),Kupola(2008) a Slovenské elégie(2011). Napísala osem esejistických kníh, napríklad:Mytológia súkromia(1995),Paradiso(1998),Mytológia slovenských rozprávok(2002),Hystéria siberiana(2009). Píše aj pre deti. Jej básne vyšli vangličtine, francúzštine, češtine aďalších jazykoch.
Iveta Radičová (1956)
Sociologička, vedecká pracovníčka, univerzitná pedagogička. Študovala sociológiu na FF UK vBratislave. Pôsobila na FF UK avSociologickom ústave SAV. V rokoch 2005 až 2006 sa stala ministerkou práce, sociálnych vecí arodiny, vrokoch 2010 až 2012 predsedníčkou vlády SR. Po ukončení aktívnej politickej kariéry sa Iveta Radičová vracia na svoju alma mater. Vsúčasnosti prednáša na St Anthony College Oxfordskej univerzity, kde sa zaoberá digitalizáciou spoločnosti, vzťahom etiky amédií amožnosti kontroly médií. Venuje sa aj publikačnej činnosti, vroku 2013 jej vychádza vo vydavateľstve Ikar vBratislave titulRozhovory sexpremiérkouvspolupráci s Ľubou Lesnou.
Pavol Rankov (1964)
Pavol Rankov patrí knajvýznamnejším súčasným slovenským spisovateľom. Je oceňovaným autorom prózSodstupom času(1995, Cena Ivana Krasku,My aOni/Oni aMyaVtesnej blízkosti. Úspešný bol už jeho prvý románStalo sa prvého septembra (alebo inokedy), 2008, Cena EU za literatúru, ktorého dramatizáciu uviedla činohra SND, aj druhý románMatky(2011). Jeho poviedky aromány vyšli aj vcudzojazyčných prekladoch – švédsky, maďarsky, arabsky, nemecky, poľsky, chorvátsky, slovinsky, bulharsky aj česky – Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy), vpreklade Miroslava Zelinského, 2010, aromán Matky, 2013, v preklade J. Faschingbauerovej.
Milan Richter (1948)
Básnik, dramatik, prekladateľ, vydavateľ. Po r.1992 pôsobil vdiplomacii, po r.1996 v LIC, tu založil SLOLIU, šíriacu slovenskú literatúru vzahraničí. Vydal deväť zbierok poézie, napríkladSpoza zamatových opôn(1997),Anjel s čiernym perím(2000), knižné výbery vyšli aj v nórčine, španielčine, hebrejčine, čínštine, češtine (Protis 2002, J. Štroblová). Autor troch divadelných hier:ZKafkovho pekloraja(2006),Kafkov druhý život(2006),Krátky nešťastný život Marilyn Monroe(2013). Hry oKafkovi preložili do siedmich jazykov. Preložil 74 kníh a hier znemčiny, angličtiny, švédčiny, nórčiny, dánčiny a španielčiny. Držiteľ Ceny Švédskej akadémie aBjörnsonovej ceny (Nórsko). Básne T. Tranströmera laureáta Nobelovej ceny za literatúru, preložil do češtiny sJiřím Žáčkom (Dauphin 2013).
Dušan Roll
Pôsobil vBIBIANE. Ťažisko jeho aktivity spočíva najmä vzaložení Bienále ilustrácií Bratislava v roku 1967, ktoré priviedol kvysokému medzinárodnému postaveniu. Prostredníctvom BIB pomáhal začleňovať slovenskú ilustračnú školu do medzinárodného kontextu. Na základe tohto úspechu ho IBBY, medzinárodná nevládna organizácia pôsobiaca vrámci UNESCO, prizvala na spoluprácu na svojich projektoch. Vroku 1978 bol zvolený za predsedu poroty udeľujúcej Ceny H. Ch. Andersena ana kongrese vTokiu ho v roku 1986 uviedli do funkcie prezidenta IBBY. Ako generálny komisár BIB garantoval podujatiu vysokú profesionálnu úroveň.
Jaroslav Rumpli (1971)
Slovenský prozaik. Študoval slovenčinu aangličtinu na Vysokej škole pedagogickej vNitre. Vystriedal viacero povolaní, dlhší čas pôsobil vzahraničí (Anglicko, Izrael, Španielsko, Írsko), hrá aj vkapele Ground Zero. Doteraz vydal tri romány, ztoho dva,Vznamení hovna(2008) aKruhy vobilí.Krátke dejiny death metalu(2010) ho zaradili medzi finalistov prestížnej súťaže Anasoft litera. (2009, 2011). Rumpli je originálny hlas súčasnej slovenskej prózy.
Vladimír Skalský (1972)
Publicista, vydavateľ, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí (od 2006) a šéfredaktor portáluwww.slovacivosvete.sk
Rudolf Sloboda (1963 - 1995)
Prozaik, básnik, dramatik, scenárista. Patrí knajzaujímavejším a najvýznamnejším majstrov slovenského písaného slova druhej polovice 20. storočia. Dôležitou súčasťou jeho spisovateľskej osobnosti bolo písanie denníkov. Jeho románRozum(2005), až na niekoľko epizód, je silne autobiografický. Namiesto záznamov v denníku voľne začal písať román o svojom živote. Je to úprimné a autentické rozprávanie nielen o rodinnom živote, ale o spoločnosti v období socializmu. V románe je cítiť jeho depresie, ktoré naňho doliehali čoraz viac, až na vrchole svojej slávy, celkom neočakávane, svoj život v roku 1995 dobrovoľne tragicky ukončil.
Ladislav Snopko (1949)
Známy aktivista, jeden zo zakladajúcich členov VPN. Po nežnej revolúcii bol ministrom kultúry vtroch vládach (1990 – 1992). Vsúčasnosti je riaditeľom Slovenského inštitútu vPrahe.
Juliana Sokolová (1981)
Poetka, prozaička, filozofka. Študovala filozofiu na University of York ado roku 2009 pôsobila vLondýne, Sarajeve a Berlíne. Od r. 2010 učí filozofiu na Fakulte umení Technickej univerzity vKošiciach. Poéziu,prózu afilozofiu píše po anglicky, slovensky a maďarsky. Vroku 2011 publikovala štúdiu oantickom kynizmeŠtýly jestvovania: pravdivý život ainý svet(Filozofia, 6/2011). Vo svojej publicistickej činnosti sa venuje okrem iného aj problematike apoetike priestoru afenomenológii zodpovednosti. Na jar2013 jej v pražskom vydavateľstve Fra vychádza zbierka básníMôj dom bude mať strechu / My House Will Have a Roof.
Ľubica Somolayová (1979)
Pôsobív Ústave slovenskejliteratúry SAV, kde sa venuje literatúre 19. storočia (romantizmus a mesianizmus), dejinám a teóriipoézie, ako aj kritickej reflexii súčasnej literatúry.V roku 2007 vydala básnickú zbierkuPrižmúrenými očami.
Ester Stará
Spisovateľka, logopédka ašpeciálna pedagogička Ester Stará je autorkou krásnych aužitočných detských knižiek. Jej knihaApak se to stalosilustráciami Martiny Matlovičovej získala Zlatú stuhu aprestížne ocenenie White Raven udeľovanej Internationalen Jugendbibliothek vMníchove. Vknihe je desať rozprávok omaličkostiach, zktorých si deti nič nerobia arodičia znich šalejú. Táto kniha! patrí knajpredávanejším detským knihám v Čechách.
Vnadčasovej azrozumiteľnej rozprávke Chrochtík aKvíkalka na cestě za blýskavým prasátkem prináša akčné dobrodružstvo a posolstvo láskavého humoru.
Juraj Šebesta (1964)
Prozaik, publicista, prekladateľ. Prekladá divadelné hry zangličtiny, zostavil výbery z tvorby amerických dramatikov S. Sheparda aD. Mameta. Úspech získal tínedžerským románomKeď sa pes smeje(2008), za ktorý získal viaceré ocenenia: finalista súťaže Anasoft Litera 2008. Vyšla po česky v preklade M. Žáčka (CooBoo 2011). Komiksový románVenussha: Ťažký týždeň(2011), sonda do duše tínedžera, napísaná mládežníckym slangom, vyjde po česky (CooBoo 2013) opäť vpreklade Milana Žáčka.
Juraj Šebo (1943)
Autor literatúry faktu. Vo svojej literárnej tvorbe autenticky zachytáva udalosti, každodenný život a pocity ľudí v dobách uplynulého storočia. Jeho knihy mapujú jednotlivé dekády:Budovateľské 50. roky(2010), Zlaté 60. roky(2008), Normálne 70. roky(2009), Reálne 80. roky(2010), Také bolo PKO(2010), Slobodné 90. roky (2011) aTurbo milénium (2012).Spolupracoval na scenári ohistórii STV vrokoch 1975 – 1989Takí sme boli. VČechách mu vyšla knihaOsocializme sláskouavsúčasnosti sa pripravuje vydanie všetkých jeho kníh mapujúcich jednotlivé dekády včeskom jazyku. Vroky 2011 získal cenu kritiky Zlaté pero za knihuBudovateľské 50. roky.
Veronika Šikulová (1967)
Prozaička, publicistka. Študovala žurnalistiku na FF UK vBratislave. Po zbierke poviedokDomček jedným ťahom(2009) jej vyšiel románMiesta vsieti(2011), za ktorý získala v súťaži Anasoft litera 2012 cenu čitateľov denníka SME. Vlani jej vyšiel druhý románDiera do svetra(Slovart,2012). Jej výpoveď vyznieva veľmi úprimne, až priamočiaro a miestami naivne, hoci za všetkým je ukrytá zrelá ženská múdrosť a znalosť literatúry stredoeurópskeho regiónu. Originálny je aj jej literárny jazyk popretkávaný západoslovenským nárečím, nevyhýba sa ani argotu, ani žargónu, je otvorená novým slovám, ktoré zakomponúva do svojej tvorby.
Dušan Šimko (1945)
Slovenský prozaik žijúci od roku 1968 vo Švajčiarsku. Vyštudoval geológiu a mineralógiu na PF UK vBratislave, po emigrácii r. 1968 pokračoval vštúdiu na univerzite vBazileji, kde sa na Geografickom inštitúte habilitoval na docenta. Jeho najnovšou knihou je románGubbio. Kniha udavačov(2009). Publikuje vprestížnych nemeckých a švajčiarskych periodikách (Neue Zürcher Zeitung, Die Weltwoche, Frankfurter Rundschau a i.).
Barbora Škovierová (1977)
Novinárka, spisovateľka aprekladateľka. Od roku 2002 žije apracuje vBrne ako lektorka angličtiny avenuje sa prekladateľskej apublicistickej činnosti. Intenzívne sa zaujíma oproblematiku bilingvizmu. Prekladá zanglického jazyka. Je autorkou prvého slovensko-českého ačesko-slovenského detského slovníkaPozri, ako je dnes pekne!/Podívej, jak je dnes hezky!Koncom roka 2012 jej vyšla vo vydavateľstve Kontakt druhá, opäť dvojjazyčná autorská kniha pre deti snázvomPyžamový týden / Pyžamový týždeň. Vsúčasnosti pripravuje vspolupráci snovinárkou avydavateľkou Danicou Janiakovou knihu portrétov kovačických insitných maliarov.
Mária Števková (1940)
Editorka, scenáristka, prekladateľka, vydavateľka. V r. 1991 založila spolu s Danielom Hevierom vydavateľstvo Buvik, špecializované na vydávanie umeleckej literatúry pre malé deti. V súčasnosti je jeho riaditeľkou a editorkou. V r. 1983 vydala svoj prvý autorský projektPrvá knižka pre BarborkuaAbeceda pre Barborku.V oboch obrázkových knižkách na riekankovom princípe aktivovala zmysel dieťaťa pre rytmus. V nasledujúcej tvorbeČo uvidel vrabček(1989),Viem ja jeden strom(1989),Rýmovačky(1998),Už sme tu(2002) sa zamerala na rozvoj poznávacích schopností dieťaťa. Deťom predškolského veku adresovala knižku rozprávok Slovákov žijúcich v MaďarskuKlbôčko, dobre ma veď(1991). Do slovenčiny preložila niekoľko českých a maďarských detských kníh.
Peter Šulej (1967)
Básnik, prozaik, vydavateľ aredaktor. Roku 1994 založil vydavateľstvo Drewo asrd, je aj šéfredaktorom kultúrno-umeleckého časopisuVlnaaod roku 2003 organizátorom a dramaturgom poetického festivalu Ars poetica. Peter Šulej napísal tri prozaické diela vrátane románuᾱó(2009) avyšlo mu sedem básnických zbierok, najnovšiaKoniec modrého obdobia(2008). Za sci-fiprózuMisia(1994) dostal Cenu Karla Čapka.
Dominik Tatarka (1913 - 1989)
Patrí knajvýznamnejším slovenským prozaikom, esejistom a publicistom 20. Storočia. Venoval sa aj prekladom zfrancúzštiny, napísal niekoľko filmových scenárov. Nesúhlasil s okupáciou Československa vojskami Varšavskej zmluvy vauguste 1968 aneskôr sa stal signatárom Charty 77. Jeho politické postoje mu znemožnili publikovať knihy voficiálnych médiách, atak začali vychádzať samizdatom alebo vzahraničí. Vr. 1986 mu bola udelená Cena Jaroslava Seiferta za trilógiuíč. Pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia po prvý raz vyšli na Slovenskuíč pre milovanú Lutéciu(LIC 2013) a spomienková spoveďNavrávačky(Artforum 2013), ktoré vznikli zprepisov jeho rozhovorov sEvou Štolbovou.
Peter Tvrdoň
Po absolvovaní Vysokej školy ekonomickej vBratislave pracoval na rôznych miestach voblasti kultúry. Pôsobil vo vydavateľstvách Mladé letá, Obzor aTatran, kde zastával rôzne funkcie. Je jedným zo zakladateľov vydavateľstva IKAR. Bol prvým predsedom Združenia vydavateľov akníhkupcov na Slovensku. Od roku 2007 pôsobí vo funkcii riaditeľa Medzinárodného umenia pre deti BIBIANA vBratislave.
Ján Uličiansky (1955)
Hviezda modernej slovenskej literatúry pre deti amládež. Vyštudoval dramaturgiu aréžiu bábkového divadla na DAMU vPrahe. Vsúčasnosti pracuje ako dramaturg hier pre deti amládež vSlovenskom rozhlase. Zároveň pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na VŠMU vBratislave. Bol prezidentom slovenskej sekcie IBBY. Napísal pätnásť kníh pre deti -- knajúspešnejším titulom patriaPodivuhodné príbehy siedmich morí(2003, po česky Práh 2012, preklad J. Čenková),Malá princezná(2009, po česky Práh 2010, preklad A. Novotná) či najnovšia knižkaAnalfabeta Negramotná(2011, po česky Práh 2013, preklad Jana Čenková). Okrem toho má na svojom konte rozsiahlu rozhlasovú tvorbu pre deti (15 hier) apíše scenáre pre bábkové divadlo.
Marek Vadas (1971)
Slovenský prozaik. Vsúčasnosti pôsobí vreklame a venuje sa aj canisterapii. Debutoval prózouMalý román(1994) svýraznými prvkami postmodernizmu adekonštrukcie, ktorým oslovil svojich rovesníkov. Ďalšie dve knihy napísal spolu sEmanom Erdélyim. Jeho najúspešnejšou knihou je zbierka poviedokčٱľ(2006), za ktorú získal cenu Anasoft Litera 2007. Kniha je úzko spätá sjeho pobytmi vAfrike (Kamerun, Čad, Gabun, Nigéria) a klasickejšou formou rozprávania podáva príbehy oláske, zrade, nádeji asmrti. Pre deti napísalRozprávky zčiernej Afriky(2004).
Igor Válek (1967)
Básnik apublicista. Od roku 1987 pracuje vMatici slovenskej. Básne publikoval časopisecky vSlovenských pohľadoch, Slovenských národných novinách – vOrlovi tatranskom. Knižne vydal zbierku veršovStarinské nezábudky(1993). Venuje sa kultúrnej publicistike arecenzistike, podieľa sa na znovuobjavovaní mien isúvislostí vzamlčiavanej časti slovenskej literatúry. Vtejto súvislosti publikoval knihuFragmenty desaťročí(1998).
Pavel Vilikovský (1941)
Významný slovenský prozaik a prekladateľ. Debutoval knihouCitová výchova v marciroku 1965 apo takmer dvadsaťročnej odmlke, keď sa venoval najmä prekladu anglickej aamerickej literatúry (K. Vonnegut, W. Faulkner, T. S. Eliot, W. Woolfová) apísaniu „do šuflíka“, pokračoval vprozaickej tvorbe. Dodnes vydal pätnásť titulov, naposledyPes na ceste(2010, po česky Větrné mlýny 2013, preklad M. Zelinský). Jeho tvorbu charakterizuje premyslený príbeh, jemná paródia aj ironická skepsa. Cenu Anasoft litera 2005 získal za knihuČarovný papagáj ainé gýče.
Ladislav Volko (1944)
Básnik, prekladateľ, esejista, publicista a diplomat
Po roku 1989 pracoval ako diplomat vPoľsku avrokoch 1999 – 2004 bol veľvyslancom SR vIndii. Pracuje na Ministerstve zahraničných vecí SR. Vjeho prvej básnickej zbierkeMa, teda matka vyšli básne nielen vslovenčine, ale aj vhindu, poľštine aangličtine. Druhá knihaŽltý anjel aBudhavyšla tiež vjazyku hindu. Druhou knihou bol Výber zdiel 22 slovenských básnikov –Stopy vrose. Pod názvomSlovenské rozprávky apríbehyuž vyšiel výber zDobšinského rozprávok, doplnených oniekoľko ďalších ,,moderných“ od J.C.Hronského, Vincenta Šikulu, Márie Ďuríčkovej aJany Šrámkovej.
Po roku 1989 pracoval ako diplomat vPoľsku avrokoch 1999 – 2004 bol veľvyslancom.
Martin Vopěnka (1963)
Známy český spisovateľ avydavateľ. Do povedomia verejnosti sa dostal aj ako publicista acestovateľ. Vo svojom vydavateľstve Práh vydal už takmer 500 titulov, medzi nimi aj veľa ocenených kníh pre deti. Zo slovenských autorov vydáva knihy Jána Uličianskeho aDaniela Heviera. Úzko spolupracuje so slovenským vydavateľstvom Trio. Vopěnkova literárna tvorba pre dospelých sa vyznačuje do hĺbky prepracovanou psychológiou hlavných hrdinov, ktorých mimoriadne okolnosti nútia uvažovať ozmysle ľudskej existencie. Vposledných rokoch sa autor venoval predovšetkým tvorbe pre deti amládež. Jeho trilógiaSpiace mesto, Spiaca spravodlivosťaSpiace tajomstvo(Fragment, Trio, 2011, 2012, 2013) získala veľa nadšených priaznivcov v Čechách i na Slovensku.
Timotea Vráblová
Ako literárna vedkyňa pôsobí vÚstave slovenskej literatúry SAV v Bratislave, kde sa venuje staršej slovenskej a detskej literatúre. Prednáša detskú literatúru apsychológiu detského diváka na Katedre bábkarskej tvorby VŠMU vBratislave. Lektoruje semináre a workshopy tvorivého čítania apísania doma ivzahraničí. Je zakladateľkou festivalu Knižné hody. Autorsky spolupracuje svydavateľstvom Trio Publishing na tvorbe príručiek Čítanie sporozumením v projekte Analfabeta Negramotná. Od roku 2010 pôsobí ako prezidentka Slovenskej sekcie Medzinárodnej únie pre detskú knihu (IBBY) aod roku 2012 pracuje aj vo Výkonnom výbore IBBY.
Alena Wagnerová (1959)
Maliarka, ilustrátorka. Študovala na SUPŠ vBratislave. Ilustruje detské časopisyԾč,Adamko, Včielka, ZorničkaaMaxíka knihy pre deti rôznych vekových kategórií, napríklad:á첹(1989),Meduška(1996),Omuške svetluške(1997),Komínový panáčik(2001),Rozprávky štrbavej opičky(2007),Bola raz jedna škola ainé školoviny(2012). Vo voľnej tvorbe sa venuje akvarelu, olejomaľbe, suchému pastelu, snaží sa stvárniť svet ženy ajej duchovnú regeneráciu. Venuje sa arteterapii, vedie výtvarné dielne pre ženy a tvorivé dielne pre zdravé aj postihnuté deti.
Ján Zambor (1947)
Básnik, prekladateľ, literárny vedec. Pôsobil ako redaktor v rozhlase, vedecký pracovník, zakladateľ a šéfredaktor literárneho časopisu Dotyky. Od roku 1991 prednáša na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FF UK v Bratislave. Vydal osem zbierok poézie, napríklad:Pod jedovatým stromom(1995),Soprán dažďových kvapiek(2000),Melancholický žrebec,Vybrané básne(obe 2003),Sťahovavé srdce(2007). Zliterárnovednej oblasti vydal päť kníh. Prekladá zo španielčiny aruštiny (J. Lermontov, A. Achmatovová, M. Cvetajevová, B. Pasternak, J. J. Padrón, G. Ajgi, M. Hernández, J. L. Borges, F. G. Lorca, J. Manriquez aďalší).
Miroslav Zelinský (1961)
Literárny historik, rozhlasový redaktor, režisér avysokoškolský pedagóg. Patrí k najvýznamnejším českým slovakistom a kvýznamným prekladateľom slovenskej literatúry do češtiny (Kapitáňová, Vilikovský, Pišťanek, Kerata, Balla, Rankov, Beňová, Taragel, Štrasser a i.). Okrem literatúry sa venuje estetike reklamy ateórii kultúrneho priemyslu. Na Slovensku pôsobí na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy vBratislave. Najnovšie preložil knihu Juraja ŠebuZlaté 60. roky(2012) aDušana DušekaPešo do neba(2013).