暗网禁区

Chaim Potok

Vol谩m sa A拧er Lev

Bratislava, Artforum 2008. Preklad Alena Redlingerov谩

Tvorbu americk茅ho spisovate木a a聽rab铆na Chaima Potoka (1929鈥�2002) poznaj煤 slovensk铆 膷itatelia z聽膷esk媒ch prekladov. Rom谩n Vol谩m sa A拧er Lev je prv媒m slovensk媒m prekladom.

Autor pon煤ka 膷itate木ovi mo啪nos钮 spolu so 拧tvorro膷n媒m A拧erom spozn谩va钮 sp么sob 啪ivota chasidsk媒ch 沤idov v聽povojnovom Brooklyne. Ich vieru, zbo啪nos钮, hodnoty, sebaovl谩danie, s煤dr啪nos钮, 煤ctu k聽trad铆ci谩m a聽pravidl谩m. A拧erovi rodi膷ia s煤 potomkami sl谩vnych rodov z聽Ruska, intelektu谩lnou elitou a聽o膷ak谩va sa, 啪e aj ich syn bude聽pokra膷ova钮 v聽rodinnej trad铆cii. On je v拧ak in媒. Kresl铆. R谩d a聽kr谩sne. Matku jeho talent te拧铆 aj znepokojuje. Jemne ho nav谩dza kresli钮 obr谩zky bez 木udsk媒ch post谩v, ale m谩rne. Otec poklad谩 ma木ovanie za m谩rnenie 膷asu a聽detinsk煤 z谩bavku, z聽ktorej chlapec vyrastie. Vn铆mav茅 die钮a intenz铆vne nas谩va dianie okolo seba, nie v啪dy mu rozumie, len c铆ti, 啪e sa vo svete deje hrozn谩 krivda a聽otec ju pom谩ha napr谩va钮. Po膷煤va o聽Stalinovi, o uv盲znen媒ch spisovate木och, o Sib铆ri s聽nekone膷n媒m snehom. ,,Svet nie je pekn媒,鈥� kon拧tatuje a ke膹 za膷ne chodi钮 do 拧koly, prestane kresli钮.

Ma木ova钮 za膷ne op盲钮 po Stalinovej smrti. Kresl铆 so zanieten铆m, je to priam posadnutos钮, zanedb谩va u膷enie a聽vytv谩ra latentn茅 nap盲tie v聽rodine. Otec m谩 od铆s钮 do Eur贸py pom谩ha钮 沤idom dosta钮 sa zo Sovietskeho zv盲zu a zaklada钮 啪idovsk茅 拧koly, ale A拧er nechce opusti钮 svoj dom, svoju ulicu. Otec mu vysvet木uje d么le啪itos钮 svojho poslania, povinnos钮 沤ida pom谩ha钮 in媒m 沤idom. A拧er v拧ak vrav铆 mame: ,,Aj ja som 啪idovsk媒 啪ivot. Aj ja som vz谩cny v聽o膷iach Ribona 拧el olom (P谩na sveta).鈥�

Matka zost谩va s A拧erom doma. Trp铆 man啪elovou nepr铆tomnos钮ou, ob谩va sa o聽jeho 啪ivot a聽zdravie. Syna tr谩pi, 啪e matku odl煤膷il od otca.

A拧erov talent je neprehliadnute木n媒, a聽preto rozhodnutie o聽bud煤cnosti n谩dejn茅ho umelca vezme za otca m煤dry rab铆n. N谩jde mu u膷ite木a Jacoba Kahna, 沤ida, ale nie n谩bo啪n茅ho. Po啪iada ho, aby chlapca viedol a聽ochra艌oval pred zlom.

Chlapec spozn谩va svet mimo 啪idovskej komunity, cez umenie sa stret谩va s聽Bibliou, odkr媒va sa pred n铆m svet siln媒ch em贸ci铆, tak媒 protire膷iv媒 so zdr啪anliv媒m svetom jeho komunity. Pochybnosti, 膷i je jeho talent darom od Boha, alebo Druhej strany 鈥� zla, ho v拧ak na膹alej zhr媒zaj煤.

O聽p谩r rokov sa kon谩 ve木k谩 v媒stava z谩zra膷n茅ho die钮a钮a z聽Brooklynu. Kur谩torka m谩 cit pre umenie, ale rovnako siln媒 aj pre peniaze. Nedb谩 na trad铆cie, na city, je obchodn铆膷kou celou svojou podstatou, a聽tak sa na v媒stave ocitn煤 aj dva akty, nepod谩va sa k贸拧er jedlo, ale ide sa tvrdo za 煤spechom. Ten prich谩dza. Nap盲tie medzi synom a聽otcom po木avuje, otec sa te拧铆 zo synov媒ch 煤spechov, ten v拧ak c铆ti, ako sa mu rodi膷ia vz膹a木uj煤. Bojuje so svojimi pocitmi previnenia vo膷i matke, ktor煤 na 膷as odl煤膷il od otca, s聽vlastn媒mi vn煤torn媒mi aj n谩bo啪ensk媒mi bari茅rami, so svojou sebeckou t煤啪bou by钮 煤spe拧n媒m a聽obdivovan媒m umelcom. Viera a聽v媒chova ho zv盲zuj煤, z谩rove艌 t煤啪i na pl谩tne zobrazi钮 to, 膷o sa derie z聽jeho vn煤tra. Z mu膷iv媒ch pochybnost铆 vytryskne obraz Brooklynsk茅 ukri啪ovanie. Zobraz铆 na 艌om svoju ukri啪ovan煤 matku s聽troma tv谩rami, jednou obr谩tenou k聽man啪elovi,聽druhou k聽synovi a tre钮ou k聽Bohu. ,,Za v拧etku boles钮, ktor煤 si si vytrpela, mama moja. Za muky, minul茅 aj bud煤ce, mama moja. Za utrpenie, ktor茅 ti sp么sob铆 tento obraz. Za nevysvetlite木n煤 z谩hadu, ktor谩 priv谩dza dobr媒ch otcov na tento svet a聽dopust铆, aby sa matka prizerala, ako spolu ne木煤tostne bojuj煤. Za p谩na sveta, za jeho trpiaci svet, ktor茅mu nerozumiem.鈥�

Verejn茅 vystavenie obrazov sprev谩dza nad拧enie umeleck茅ho sveta a聽zdesenie rodi膷ov a聽啪idovskej obce. A拧er prekro膷il hranice. Zobrazi钮 ukri啪ovanie, za ktor茅 沤idia tak ve木mi trpeli, nie je ospravedlnite木n茅 t媒m, 啪e in茅 n谩bo啪enstvo mu pon煤klo tak煤 estetick煤 formu, aby mohol stv谩rni钮 h暮bku tragiky svojich em贸ci铆.

Potokovi sa podarilo vnori钮 do myslenia a聽c铆tenia 膷loveka t煤啪iaceho po svojej osobnej identite, ktor媒 je v拧ak prive木mi zrasten媒 so svoj铆m spolo膷enstvom a聽sp煤tava ho zodpovednos钮 vo膷i nemu. Slobodu z铆skava za najvy拧拧iu cenu, ubl铆啪i svoj铆m najbli啪拧铆m, prekro膷铆 akceptovate木n茅 hranice, a聽jeho spolo膷enstvo ho vyl煤膷i zo svojho kruhu.

Aj takmer 拧tyridsa钮 rokov od prv茅ho vydania oslovuje rom谩n emocion谩lnym n谩bojom, prepracovanos钮ou post谩v, prec铆znou pr谩cou s聽jazykom a聽st谩le aktu谩lnou t茅mou h木adania umeleckej pravdy a聽miesta jednotlivca v聽spolo膷nosti.

Artforum prinieslo rom谩n v聽elegantnej grafickej 煤prave Erika Jakuba a聽Martina Grochovcov, s聽prebalom, so z谩lo啪kou aj vysvetlivkami. Je to nielen hodnotn谩, ale aj kr谩sna kniha. Pokra膷ovanie rom谩nu Dar Leva A拧era vy拧lo zatia木 len v聽膷eskom preklade.

Margita B铆zikov谩