ղľáԾ
Nazanine Hozar: Aria
Preklad: Milan Kopecký
Bratislava: Lindeni, 2021
Hlavnou postavou debutu kanadskej spisovateľky Nazanine Hozar je Aria, dieťatko pohodené medzi odpadkami. Pred hladnými psami ju zachráni Behrúz, ktorý sa stane jej adoptívnym otcom anazve ju podľa piesne: „Dám ti meno Aria na pamiatku všetkých bolestí sveta avšetkých jeho lások.“ (s. 26) Spoznávame Ariu aspoznávame svet Teheránu, vktorom vyrastá. Predrevolučný Teherán je rozdelený Páhlavího ulicou na bohatú Severnú aJužnú – chudobnú ašpinavú štvrť. Aria prechádza medzi štvrťami a stáva sa zrkadlom Teheránu.
Kniha je rozdelená na tri časti pomenované po Ariiných matkách: Zahra, jej prvá macocha, ju bije, núti pracovať, nedáva jej jesť avyháňa ju na balkón, kde sa Aria rozpráva skamarátom Kamránom. Bitka, hlad a zanedbávanie vyvrcholia nebezpečnou infekciou očí a hrozí, že Aria oslepne. Pred týmto osudom zachráni Ariu znova Behrúz, armádny šofér, ktorý ju nechá ujej druhej náhradnej matky, bohatej Ferešte. Privilegovaný život Arie, ktorá môže chodiť do školy, má jedinú podmienku, aby učila dcérky chudobnej židovky, pani Širáziovej, podľa ktorej je pomenovaná tretia časť knihy. Aria je uzlom príbehu; zbiehajú sa vnej rôznofarebné nitky, pohybuje sa po celom meste, prechádza štvrťami anáboženstvami, ale akoby nie zvlastnej vôle, Arii sa veci dejú.
Tak, ako je Teherán rozdrobený náboženskými, triednymi, etnickými aj rodovými predsudkami, aj dej románu pripomína kaleidoskop. Jednotlivé rôznofarebné kamienky Ariinho osudu si čitateľ musí poskladať sám. Príbeh sa premieňa, rozpadá, niektoré postavy sa stratia aznovu objavia viných, šokujúcich súvislostiach. Zoroastriáni, moslimovia, kresťania, predajcovia sladkostí aj marxisti, Briti, Arménci, opustené siroty, bohaté vdovy aj láskaví muži, ktorí rozprávajú čarokrásne rozprávky abásne, všetkých zmietne Revolúcia. Besné krviprelievanie zmení Teherán, krajinu aj obyvateľov.
Román Nazanine Hozar je románom dospievania sprvkami historického románu. Kslovenskému čitateľovi sa dostáva vpreklade Milana Kopeckého. Kritici vyčítajú autorke mnoho historických, geografických apolitických nepresností amedzier. Avšak pre informovaného askúseného čitateľa sú prázdne azamlčané miesta výzvou do kreatívneho procesu čítania. Medzery vdeji zapĺňajú bohaté vizuálne prvky a senzuálne vykreslená dobová atmosféra. Ariin Teherán vonia ako grilovaná pečeň aako zmrzlina a páchne výkalmi. Román vykresľuje dynamické apremenlivé mesto, ktoré nie je kulisou, ale postavou románu.
Kniha sa sústreďuje najmä na ženy, niektoré sú vrúcne aústretové ako Majsí, iné chladné azákerné ako Zahra či mlčanlivé ako Mitra. Ich príbehy nám postupne dokresľujú ich správanie, mnohé si však čitateľ musí dotvoriť sám. Zaujímavé apre dej románu nesmierne dôležité sú mužské postavy. Avšak spoločnou vlastnosťou mužov je ich absencia. Strata, nedostatok amlčanie sú ústredným motívom románu. Ferešte stratila dieťa pre nedostatok viery a Zahra nikdy nemá to, po čom túži, apreto kradne.
Vpozadí všetkých príbehov sú rôzne náboženské rituály, ale ajmýty, ktoré tiež osudovo zasahujú do psychologického, politického života obyvateľov Teheránu. Podobne obyvatelia Teheránu veria, že Chomejní prinesie Iránu spravodlivosť: „Riešením je Chomejní. Riešením je islam.“ (s. 368) Namiesto riešení sa však krajina zmieta vchaose anásilí, ktoré premaľúva farebný Teherán na tri povolené farby.
Kaleidoskop postáv apríbehov sa mení, niektoré témy pretrvávajú. Je to najmä spomínaná téma straty adlhu, ale aj tyrania lásky, násilie, chudoba amaterstvo. Materský strach, úzkosť aláska Ariu spúta. Doteraz patrila iba Teheránu.
