ղľáԾ
Vo vydavateľstve Absynt majú novú edíciu pre mladých čitateľov. Vekové odporúčania sú graficky označené stromčekom. Kniha Jaternice tiahnu na Paríž je prvou vtejto edícii. Grafická úprava, dizajn ailustrácie Zuzany Bartovej dokonale dopĺňajú príbeh.
Internetová súťaž Jaternice je potupnou verziou Miss školy. Potom, ako zvolia študentky Mireille, Astrid aHakimu za Jaternice, čiže najškaredšie dievčatá na škole, nepodľahnú stresu zo šikanovania azahanbovania. Dievčatá sa dajú dokopy anaplánujú si výlet do Paríža, každá ziného dôvodu aspodporou ostatných. Mireille túži konfrontovať svojho biologického otca, ktorý sa knej nepriznáva. Známy filozof je manželom francúzskej prezidentky amá usporiadanú rodinu. Astrid túži deklarovať svoju lásku kIndochine, svojej obľúbenej kapele. Ich hudba jej dávala silu vydržať rodinné ťažkosti. Hakima plánuje ukázať pokrytectvo askorumpovanosť generála, ktorý prijal prestížnu cenu, hoci nezabránil útoku, ktorý pripútal jej brata Kadera na invalidný vozík.
No ačo, že dievčatá vyhrali Jaternice, no ačo, že sú najškaredšie na škole, no ačo, že súťaž organizoval Mirellin bývalý kamarát Malo. Mireille nebude preto plakať... a už ani Astrid aHakima. Teraz majú ambiciózny cieľ: ísť do Paríža na bicykloch azarábať si na cestu predávaním jaterničiek. Sprevádza ich Hakimin dvadsaťšesťročný brat, invalidný veterán. Adievčatá sa pomaly stávajú virálnym hitom sociálnych sietí.
Kniha rieši nielen tému bodyshamingu atlaku na vzhľad atelesné proporcie mladých žien, nenápadne poukazuje aj na iné vážne politické témy: diskrimináciu imigrantov, handicapovaných, politické pokrytectvo, korupciu aj rasizmus: „Niežeby ľudia boli rasisti, pochopte ma. Len sa im viac pozdávajú dve biele škraty ako jedno polopekné chlapčisko ajedna snedá škrata. Apodľa mňa to tak bude všade, dám si za to aj ruku odťať. (Poznámka: nehovoriť nahlas pred Slnkom „dám si za to aj ruku odťať“. Je šialené, koľkým výrazom sa treba vyhnúť.)“ (s. 130)
Príťažlivé na knihe je, že nemoralizuje, nekáže, nepoučuje, iba ukazuje. Niekedy vspravodlivom hneve, niekedy svtipom, súcitom, ale nikdy nie porazenecky, ukrivdene a vrezignácii.
Rodina Hakimy aKadera sa stretáva srasizmom bežne. Keď oni predávajú jaternice, nakupuje menej ľudí. Staršia pani ich uistí, že nemôžu za to, že nie sú bieli. Kadera noviny predstavia iba ako postihnutého muža. Práve krásny Kader je mimoriadne zaujímavá postava. Trpí, trápi sa snásledkami fyzických aj psychických vojnových zranení, ale nezmieri sa so zredukovaním na invalida. Aani Mireille sa nemôže zmieriť sodmietaním svojho biologického otca. Túži otvorene riešiť svoje problémy, nazývať veci pravými menami, budovať si vzťahy založené na dôvere arešpekte, čo je veľmi sympatické.
Hoci na začiatku knihy jej prílišná otvorenosť kmatke anevlastnému otcovi pôsobila nepriateľsky, postupne sa čitateľ naladí na jej ironický nadhľad. Je oporou svojim kamarátkam aútechu (aj zbraň) má vhumore: „Vyzeráme presne tak isto ako vskutočnosti: tri jaternice navlečené vpolyesterových plesových šatách azmaľované ako ukradnuté autá. SAstrid sa podobáme, navyše vbucľatejšej verzii, na Drizellu aAnastáziu zDisneyho Popolušky. Hakima zasa vyzerá ako karamelka odetá všatách pripomínajúcich údenú šunku. Chvíľu mlčíme apotom... apotom je nám to už fuk – rozosmejeme sa, prehýbame sa vkŕčoch od smiechu, je to smiech, ktorý vyviera zvnútra našich bucľatých tiel, natriasajú sa nám od neho špeky, vlasy aj šaty, musíme sa oprieť oumývadlá, dokonca hrozí, že si cvrkneme, je to ohromný smiech, oslobodzujúci, vzrušujúci, nový agrandiózny, tak ako slávnosť, na ktorú sa nám otvárajú dvere aktorá nás ochvíľu pohltí.“ (s. 146)
Clementine Beauvais nepodceňuje svojich čitateľov, nechá ich, aby si sami urobili závery omizogýnskych posudzovaniach, komentároch na sociálnych sieťach anárokoch na vzhľad. Necháva čitateľa spochybňovať predsudky, nielen cudzie, ale najmä tie vlastné.
Knihu do slovenčiny preložila Andrea Čermáková. Preklad je plynulý atvorivý. Prekladateľka mala náročnú úlohu preložiť vtipné slovné hračky, charakterizujúce prejav Mireille. Kniha znie sviežo aj vslovenčine, ktorá má knižný jazyk odlišný od bežného jazyka našich tínedžeriek.
Clementine Beauvais: Jaternice tiahnu na Paríž
Preklad: Andrea Černáková
Žilina: Absynt, 2021
