ղľáԾ
Mimoriadne aktuálna kniha investigatívnych reportérok Jodi Kantor Megan Twohey, ocenená Pulitzerovou cenou, je napínavým rozprávaním osexuálnom obťažovaní vo filmovom priemysle (ale aj viných odvetviach).
Tému odštartoval časopis New York Times článkom oboch reportérok osexuálnom obťažovaní žien vokolí filmového producenta Harveyho Weinsteina. Okamžite na druhý deň, 6. októbra 2017, sa „Jodi Megan začalo ozývať toľko žien spríbehmi oWeinsteinovi, až Corbett naverbovala ďalších kolegov, aby pomohli všetky obtelefonovať.“ (s. 211) Vlna potvrdzujúcich priznaní žien, ktoré boli obeťami zneužívania, bola silná, so zahanbujúcimiopakujúcimi sa detailmi.
Nielen Harvey Weinstein, mnohí známi muži zpolitiky, obchodného prostredia show businessu čelia obvineniam znevhodného správania, sexuálneho obťažovania aj zneužívania. Tím vTimesoch, ktorý sa venoval téme sexuálneho obťažovania, sa rozšíril, venuje sa podobným skúsenostiam čašníčok, väzenských dozorkýň, baletiek, ale aj zamestnankýň vo všetkých odvetviach, naprieč politickým spektrom aj výške príjmov.
Vknihe, ktorá sa dá čítať ako napínavý politicko-psychologický thriller, reportérky približujú svoje investigatívne metódy, poskytujú dôkazy, prepisy rozhovorov aj e-mailovú komunikáciu. Podrobné dôkladné odhaľovanie mnohoročných skúseností tvorí jadro knihy. Známe ženy, sktorými novinárky hovorili, prelomili mlčanie zahanbovanie prstom ukazujú na predátorov. Tí svoje správanie zľahčujú, vyvažujú peniazmi alebo sa ním dokonca chvália (Donald Trump sa napríklad vtelevíznej show netajil, že ženy bozkával alebo obchytkával bez ich dovolenia).
Príbehy žien, ktoré prinášajú Jodi Kantor Megan Twohey, sú hlasným svedectvom o (sexuálnom) šikanovaní žien, ktoré bolo, bohužiaľ, bežné vcelej histórii ľudstva. Bežné boli (a stále sú) prešľapy, napríklad poťahovanie ramienka podprsenky, ktoré vyzerajú ako náhoda alebo dokonca vtip. Aj trestné činy voči ženám sa zamlčiavajú, ututlávajú, popierajú obracajú na žart alebo dokonca vydávajú za výmysel zo strany obetí. Nebolo vôbec výnimočné obrátiť vinu zpredátora na obeť.
Ženy, ktoré sa rozhodli prehovoriť pre novinárky New York Times, nechcú byť obete, chcú rešpekt pre seba, ale aj pre svoje súčasníčky ich dcéry: „Táto kniha opisuje dva ohromujúce roky vživote žien vSpojených štátoch za ich hranicami. Tá história patrí nám všetkým, ktoré sme ju zažili: na rozdiel od niektorých novinárskych investigatív, ktoré odhaľujú skryté vládne či podnikateľské tajomstvá, táto sa týka skúseností, ktoré mnohé znás poznajú zo svojho vlastného života, pracoviska, rodiny či školy. My sme však túto knihu napísali scieľom priviesť vás čo najbližšie ksamému začiatku.“ (s. 16)
Kniha má deväť kapitol, vktorých sa preberajú rozličné aspekty témy sexuálneho obťažovania, ale aj jeho odhaľovania. Zaoberá sa aj vznikom hnutia #metoo, ktoré pred rokmi založila Tarana Buke na podporu „empatie uzdravovania pre obete sexuálneho násilia teraz sa táto nálepka používa ako univerzálna pre širokú škálu sťažností od slovného napádania po nepríjemné rande...“ (s. 220)
Vepilógu sa všetkých dvanásť žien, ktoré boli súčasťou reportáží, zišlo vdome Gwyneth Paltrowovej. Vyjadrili si tam vzájomnú podporu: „Keď prišiel rad na Paltrowovú, pozdvihla pohár pripila na Juddovú za to, že ako prvá herečka prelomila mlčanie oWeinsteinovi.“ (s. 294)
Je veľmi ťažké byť prvou, ktorá prezradí hlbokú traumu a pocit viny a hanby, hoci je obeťou, ale iba vďaka tomu sa odhalili vzorce správania predátora. Ako hovorí Laura Madden: „Mohla som to prehodnotiť pochopiť, že ja som vlastne nič zlé neurobila [...] to on sa dopustil niečoho zlého.“ (s 296)
Veľmi zaujímavým čítaním je aj list Boba Weinsteina bratovi Harveymu, vktorom píše: „Opäť raz si zareagoval tým, že si vinu pripisoval obetiam či rozličnými spôsobmi bagatelizoval svoje nevhodné správanie. Ak si myslíš, že na Tvojom spávaní vtejto oblasti nie je nič zlé, tak ho oznám svojej manželke rodine.“(s. 153)
Každá kapitola má bohatý poznámkový aparát, vktorom sú zachytené primárne zdroje, dôkazy aj vysvetlenia. Vknihe je aj obsiahly menný vecný register, ktorý uľahčuje čitateľovi vyhľadávanie aj orientáciu vknihe témach.
Príbehy žien sú napísané výnimočným pútavým štýlom, ale slovenskému čitateľovi čítanie sťažuje veľmi slabý preklad plný doslovných, neidiomatických výrazov. Vety, ktoré nerešpektujú pravidlá slovenskej syntaxe, sú často ťažko zrozumiteľné: „Londýnska producentka Zelda Perkins, ktorej sťažnosti na Weinsteina zarazila dohoda, ktorú podpísala pred dvadsiatimi rokmi, sa snami porozprávala napriek potenciálnemu právnemu finančnému postihu.“ (s. 12– 13) Napriek tomu, že sa na obálke vydavateľstva N Press uvádza aj jazyková korekcia, text jazykový štýl nepôsobí plynule anislovensky.
Jodi Kantor, Megan Twohey: Stalo sa to aj mne
Preklad: Andrea Tomová
Bratislava: N Press, 2022
