ղľáԾ
Pusté Úľany, Edition Ryba 2011
Eva Maliti-ňDZá, autorka úspešných divadelných inscenácií (Krcheň Nesmrteľný, Jaskynná panna…), literárna historička skúmajúca dejiny ruskej umeleckej literatúry (venuje sanajmä symbolizmu) adejiny slovenského umeleckého prekladu (jednu zosvojich prác venovala Zore Jesenskej), má nasvojom konte ajpreklady románu Peterburg Andreja Belého, drám Alexandra Bloka, Viačeslava Ivanova aďalších diel. Doliteratúry však vstúpila akoprozaička ajej debut Krpatý vrch (1994) vzbudil pozornosť kritiky vzhľadom nanové kompozičné ivýrazové prvky. Poknižnom vydaní voľne prerozprávaných kaukazských rozprávok (Nebeské zrkadlo) spred dvoch rokov predstupuje autorka tentoraz pred čitateľov podlhšej prestávke opäť spoviedkovou zbierkou, vktorej rozvíja svoje charakteristické témy ajpoetiku, ostávajúc však verná ichkonštantným momentom. Vpätnástich poviedkach predstavuje rôzne verzie bizarnosti postáv, ako aj príbehov, bizarnosti, ktorá spočíva najmä vmenšej či väčšej odchýlke od „normality“. Naprvý pohľad sa síce zdá, že protagonisti aprotagonistky „ladia“ sosociálnym okolím, vnečakanom okamihu sa však podvplyvom rôznych okolností odhalí ich „vychýlenosť“, dodeja nastupujú disharmonické akordy, vytvárajú sasituácie, ktoré sapriečia „zdravému rozumu“…
Prestupovanie realistického s absurdným, groteskným naznačuje hlavné pôdorysy poviedok. Autorka je vnich analytická, realistická (drobnokresba prostredia, postáv, situácie), a zároveň symbolická – využíva prvky hyperbolizácie, absurdizácie. V textoch saprelína skutočnosť sfantastickými prvkami asprvkami zvýraznenej snivosti, ktoré majú v chápaní postáv rovnocenný ontologický status a rovnocennú hodnotu akorealita normálnej, väčšinou ľudí zažívanej „prízemnej“ každodennosti. Hoci texty sú bohaté naprvky humoru, irónie až grotesky, vo vzťahu, aký autorka utvára medzi postavami (aaj vo vzťahu jejsamej kpostavám) nechýba prejav ľudskej vrúcnosti, vážneho záujmu odruhé osudy aúsilie pochopiť ichnajmä v ichodlišnosti. Zaujme aj spôsob, akým dodejov vstupuje autorská rozprávačka, ktorá jevlastne takmer všadeprítomná, nonie vševediaca – naopak, je torozprávačka doznávajúca sa zosvojej nevedomosti o možných rozuzleniach tajuplných príbehov, podčiarkujúca ichnepredvídateľnosť, nevypočítateľnosť, neurčitosť – práve dôrazom naneurčitosť a viacznačnosť saotvára voľné pole pre čitateľov a ichfantáziu priinterpretácii nepochybne zaujímavých poviedok.
