ղľáԾ
Z decembrového stromu
Ján Zambor: Melancholický žrebec
Dunajská Lužná, MilaniuM 2004
Prvá zbierka Zelený večer vyšla Jánovi Zamboroviroku 1977. Odvtedy už ubehlo nemálo rozhovorov opoézii, čítania, zdokonaľovania, sebazdokonaľovania. Atakisto vážny záujem oprekladanie poézie. Zambor sa šiestimi knihami poézie vypracoval na moderného básnika a tento proces, okrem iného, vykresľuje výber z vydavateľstva MilaniuM z doterajšej tvorby, ale aj s novými textami.
Od tradičného pocitového zázemia rodného kraja (Zemplína), ktorý predstavuje aj pomocou svojich blízkych, sa Zambor postupne dostáva do polôh oveľa civilnejších aako naznačuje vprvých zbierkach, hlavnými témamisú láska asmrť. Často sa necháva strhnúť akousi vidinou neznámej ženy, predstavuje si ju avníma ako dôležitú esenciu, potrebu vnehodnotovom svete. Očisťuje, regeneruje. Rovnako zaznieva láska kžene, ktorú si zvolil apredstavuje kladnú hodnotu vychádzajúcu zpotreby úprimnosti anehy. Básnik si tiež všíma jednoduchosti života, rôzne detaily, ktoré nás formujú bez toho, aby sme si to uvedomovali avyjadruje ich na pohľad jednoduchým, no hutným básnickým obrázkom, niekedy plným hry: „Naše oči sa dotýkajú, / sklenky. // Ľad skla je tenký, no predsa veď ma, / vedma, do svojho pásma. // Spas ma.“ (s. 28) inokedy príbehovou etudou rozpísanou do veršov: „Ešte tu stojíme. Atreba ísť. / Nohy ponesú, ruky odkroja chlieb. / Treba sa usmiať na dieťa. / Čosi robiť. / Neodkladne.“ (s. 31).
Hana Bacigálová-Valcerová píše: „V zbierke Pod jedovatým stromom zaznieva nový prvok Zamborovej tvorby – irónia asebairónia, je prejavom autorovej schopnosti reflektovať vlastné pocity a tvorbu znadhľadu.“ Objavuje sa tu tiež motív stromu – mýtického prvku, ktorý sa potom vinie jeho ďalšou tvorbou vnáznakoch alebo v konkrétnych obrazoch. Podobne je to aj so zelenou farbou zprvej zbierky. Vknihe Soprán dažďových kvapiek (2000) reaguje básnik na krutú skutočnosť svojským spôsobom – tichom a mlčaním.
Zambor je jemný lyrik aváži si hodnoty krásy, nehy, lásky, prírody amedziľudských vzťahov. Báseň je pre neho obrazom človeka asveta atakto ju aj ponúka čitateľovi. Pri čítaní ďalších knižiek máme pocit, že sa pokúša oakúsi univerzálnu báseň, alebo skôr univerzálne básnenie, aj keď sa o báseň často bojí: „Chceš zostať Musíš / však ísť Zas povinnosti / zabijú báseň“ (s. 142). Posledné texty zaradené do výberu sú „nádherou zmesi“ postmoderny, hry významov a súvislostí.
Pre Zambora je báseň „jablko objavené na decembrovom strome“ averím, že niečím podobným bude pre čitateľa aj výber Melancholický žrebec, ktorý predstavuje básnika v neopakovateľnej atmosfére.
Radoslav Tomáš
