��������

MilaniuM 2014

„Básnická tvorba Jána Zambora súvisí s jeho celoživotnou literárnovednou a prekladateľskou dráhou.“

 

Básnik, literárny vedec a  prekladateľ Ján Zambor prichádza v  básnickej zbierke Dom plný neviditeľných s  textami úzko spätými s  domovom a  so spomienkami naň. Názov zbierky je poskladaný zo slov z prvého odseku básne S otcom: „Dom, náhle pustý, / tých, čo v ňom žili, neopustí. / Je plný – / blízkych / neviditeľných.“ Predstavuje teda básnikov rodný dom, ale nielen to. V kontexte celej zbierky môžeme symboliku domu vnímať aj ako priestor básnikových múz a  inšpirácií. To odzrkadľuje aj rozdelenie na päť častí vymedzených inšpiráciou z  inonárodnej alebo slovenskej literatúry, tematikou domova a  rodného kraja a slovenskou jazykovou či literárnou tradíciou. To, že každá báseň je viac alebo menej citeľná spomienka autora, je vyjadrené aj explicitne – udaním mesiaca, roku a niekedy aj miesta jej vzniku.

Zamborovo vnímanie básne sa pohybuje na osi modernosti, ktorú jednoznačne chápe ako inovačné umelecké tvarovanie básne prepojené s prácou so zvukovou stavebnosťou. Básnická tvorba Jána Zambora súvisí s  jeho celoživotnou literárnovednou a prekladateľskou dráhou. V básňach tejto zbierky sa preto často objavujú odkazy na texty alebo básnické postupy autorov, ktorých tvorbe venoval pozornosť v  početných štúdiách a  prekladoch. Vo výskume ho zaujímajú autori s kvalitnými, hodnotnými a  podnetnými textami. Inšpiráciu pre svoju najnovšiu básnickú zbierku čerpá nielen zo slovenskej, ale aj z inonárodnej (španielskej, ruskej, lužickosrbskej) poézie. Často sa stáva, že prevzatý prvok ešte inovuje. Takýto postup môžeme pozorovať napríklad v  básni Zaklínanie smiechom s  podtitulom Variácia na báseň Velimira Chlebnikova, ktorá vznikla inšpiratívne pri Zamborovom preklade Chlebnikovovej básne s rovnomenným názvom (uverejnená v časopise Fragment 4/2012). Tak ako Chlebnikov, podobne aj Zambor v nej veľmi tvorivo narába s  koreňom slovesa smiať sa, čím vytvára priestor pre vznik veľmi zaujímavých, často vtipných aj absurdných novotvarov.

Ďalší inšpiračný rozmer pociťujeme v básňach „kraskovského“ typu, v ktorých je väčší dôraz kladený na interpunkčné znamienko – pomlčku ako významový prvok básne. Príkladom je báseň Zimný topoľ, ktorá už svojím názvom čitateľovi naznačuje motivické prepojenie s  Kraskovou básnickou tvorbou. Pri čítaní básne ��&�ܲ����ܳٱ�;��ň������ sa nám zase môžu analogicky vybaviť aj Štrpkove básnické experimenty s rozdeľovaním slov na slabiky na konci jednotlivých odsekov.

Hlboký zážitok z čítania Zamborovej poézie môže čitateľ dosiahnuť pri básňach tretej časti. V nej azda básnik najviac rozvinul svoj zmysel pre zvukové tvarovanie básne, ktoré veľmi citlivo prepojil s tematikou domova a  spomienky. Básne sú bohaté na rozličné typy rýmov, asonancie, slovné hry a  dôležitým významovým stavebným prvkom sa stáva aj presah.

Zamborov Dom plný neviditeľných predstavuje priestor, v  ktorom sa autor ocitol so svojimi spomienkami i literárnymi skúsenosťami a plne inšpirovaný pozýva čitateľov, aby prekročili jeho prah.