ղľáԾ
Pri mene Nicole Krauss si zakaždým spomeniem na romány Dejiny lásky a Veľký dom (oba vyšli vArtfore vr. 2010 a 2011), ktoré ma zaujali predovšetkým komplikovanými sujetmi atakisto pomerne zložitou, až hybridnou kompozíciou. Inak povedané, Kraussovú som mala doteraz zafixovanú ako autorku veľkých epických celkov, pričom práve rozsiahly žáner jej poskytoval dostatočný priestor na psychologizáciu postáv, prelínanie rôznych dejových línií alebo prepájanie osobnej akolektívnej pamäti. Problém komunikácie či širšie hľadania identity súvisí aj so židovským pôvodom samotnej autorky asjej multietnickou rodinou (s britskou matkou, ktorej rodičia pochádzali zNemecka aUkrajiny, a americkým otcom spredkami vMaďarsku aBielorusku).
Najnovší slovenský preklad Kraussovej Byť mužom vychádza síce opäť v Artfore, ale tentoraz ide o (prvú) zbierku poviedok – aj preto mi napadla otázka, ako autorka krátky epický žáner zvládne a či text príliš nezjednoduší. Nestalo sa tak; vpoviedkach Kraussovej sú sujety rovnako dômyselne prepletené ako vjej románoch, aj tieto prózy sú pútavé a dobre vypointované. Autorka opäť zobrazuje predovšetkým vzťahové problémy (partnerské, no aj rodičovské či priateľské) a prelína rozličné temporálne roviny – jej postavy sa vracajú do minulosti, často aj preto, aby sa vyhli podobným situáciám vprítomnosti. Vpoviedke Zusja na streche sa bývalý univerzitný profesor Brodman konfrontuje nielen schorobou, ale tak trochu pateticky vníma aj „život svojho národa – tritisíc rokov zradných spomienok, vysoko ceneného utrpenia ačakania“. (s. 27) Brodman však po vyliečení sa nadobúda poznanie, že dôležitejšia ako etnická príslušnosť je jedinečnosť, nadväzujúc na príbeh orabínovi Zusjovi, ktorý nestihol byť Zusjom: „Pretože som bol žid anezostal mi už priestor na nič iné, ani na to, aby som bol Zusjom.“ (s. 28) Brodman symbolicky vyzdravie po narodení vnuka, no zároveň sa rozhodne postaviť proti jeho obriezke (tradícii) – záver poviedky, vktorej protagonista vyjde sdieťaťom na strechu, tak zostáva otvorený: „Brodman sa zachvel láskou knemu. Jeho krásne črty mu vôbec nikoho nepripomínali, nikomu neboli oddané. Snikým sa ešte nemuselo porovnávať, iba samo so sebou.“ (s. 37) Iným spôsobom sa so židovstvom arodinou vyrovnáva Noa vpoviedke Posledné dni, ktorá odnesie rozvodové papiere svojich rodičov rabínovi. Noa sa nečakane azároveň úplne prirodzene telesne zblíži sjeho synom, berúc si, „čo potrebovala“ (s. 74); na pozadí požiarov vmeste Noa „do seba vdýchla neznáme slová vstarobylom jazyku avlone pocítila čoraz silnejšiu túžbu“. (s. 74)
Vpoviedkach Kraussovej sa jedným dychom vypovedá ovysokých tematických hodnotách (láske, smrti, narodení dieťaťa, otcovstve, materstve atď.) ajotriviálnych detailoch (auta, domu či ulice): „V tom čase sa Soraja stretávala aj sinými mužmi. Jeden znich, syn diplomata, bol vjej veku, chodil po ňu votcovom športovom aute, na ktorom zničil prevodovku, keď sa spolu viezli do Montreuxu. Ďalší, Alžírčan, mal čosi vyše dvadsať apracoval ako čašník vreštaurácii vedľa školy. So synom diplomata spávala, no Alžírčanovi, ktorý sa do nej ozaj zamiloval, dovolila iba bozky. Pretože vyrastal chudobný ako Camus, premietla si doňho svoje predstavy. No keď zistila, že nemá veľmi čo povedať oslnku, pod ktorým ho vychovali, stratila oňho záujem. Znie to bezcitne, no ja som čosi podobné neskôr zažila tiež: to náhle odcudzenie, keď si so strachom uvedomíme, ako dôverne sme sa správali kniekomu, kto vôbec nie je taký, ako sme si ho vysnívali, ale celkom iný aúplne neznámy.“ (s. 18) Soraja, protagonistka poviedky Šč, má vzťah so starším ženatým mužom, čím pristupuje na hru smocou či mocným. Narátorka, ktorá po rokoch spomína na svoju spolubývajúcu, však uvažuje ambivalentne:oSorajinej zraniteľnosti aodvahe, zlomenosti inezlomnosti. Spomienka na Soraju sa oživí prostredníctvom rozprávačkinej dvanásťročnej dcéry, ktorá „skúša svoju moc, jej dosah ajej hranice“. (s. 24)
Kraussová často afunkčne využíva intertextuálne či intermediálne odkazy: Camus aalžírske slnko evokujú existenciálne situácie, odcudzenie aprázdnotu, Kniha Levitikus zase hebrejskú Bibliu, protagonistka poviedky Stretnutie sEršadim skončí sfajčením marihuany aj spozeraním Bergmanových filmov atď. Okrem alúzií na iné diela sa vprózach prelína empíria sfikciou, respektíve nie je jasné, čo je pravda ačo realita – ako vpoviedke Ѳž, vktorej sa matka zbližuje smužom, vydávajúcim sa za jej dávno mŕtveho partnera. Nie je podstatné, čo sa naozaj stalo, pretože ivtomto texte sa autorka sústreďuje väčšmi na prežívanie postáv ako na objasnenie záhady.
Ikeď sa nezvyknem vyjadrovať kprekladom, ak nepoznám originál, pri čítaní knihy Byť mužom ma vyslovene rušili nielen štylizácie, ale aj gramatické chyby (pars pro toto „my ostatný“ – s. 104). Dojatie zviacerých situácií tak striedalo rozčarovanie zniektorých slov a celkový dojem ztejto inak výbornej knihy zbytočne kazila jej jazyková úroveň.
Nicole Krauss: Byť mužom
Preklad: Barbara Sigmundová
Bratislava: Artforum, 2021
