��������

Úlomky meteorov, úlomky čistej poézie

Jiří Zdeněk Novák: Svrček a mravce, Bratislava, SPN – Mladé letá 2010. Preklad Maša Haľamová. Ilustrácie Vojtěch Kubašta

�� Sú tituly, ktoré by nikdy nemali zmiznúť z ponuky knižného trhu. K nim patrí aj rad detských kníh, medzi nimi Svrček a mravce. V základe príbehu je pozorovanie živej prírody. Na etológiu tu však nadväzuje antropomorfizácia, a k slovu sa dostáva špecificky ľudské – bájka, podobenstvo o vzájomnosti a súdržnosti spoločenstva.

�� Leporelo s výrezmi do predošlých a nasledujúcich výjavov vychádza vústrety detskej zvedavosti a hravosti. Obľuba sa podpisuje na jeho životnosti, a preto sa teším, že sme sa dočkali jeho reedície. Jediná pripomienka: zaslúžilo by si chrbát, lepšie by sa hľadalo.

�� Pokiaľ ide o text, je ho pomerne veľa – kým si ho dieťa opakovaním nezapamätá, potrebuje si čítať spolu s dospelým. Slovenský preklad je na niektorých miestach ešte lepší než originálny text. Počúvajme:

„a housle cvrččí kapely

zahrají koncert veselý,

tak veselý, že vše s��ním zpívá,

a kdo je znaven, pookřívá.

��

Odzvonil srpen červenci -

a svědomití mravenci

dál plní spíže mraveniště.

Pak první list slét na strniště.“

Poetka Maša Haľamová citované veršíky nahrádza takto:

„Svrček má celú kapelu

a hrajú nôtu veselú.

Padajú hviezdy v noci letnej –

za hviezdou hviezda dolu zlietne:

��

končí sa leto pomaly.

Mravce to dobre poznali,

plnia komory mraveniska.

Už dujú vetry od strniska.”

��

Haľamovej verše zachytávajú augustové pády meteorov. Okrem prírodného úkazu sa v nich detský čitateľ možno po prvý raz stretne s fragmentom čistej poézie. A to je dobre – veď detská kniha by mala vždy mať rozmer, ktorým si privykáme na presahujúce. ��

Padajú hviezdy v noci letnej –

za hviezdou hviezda dolu zlietne:

končí sa leto pomaly.

Anna Amadina