ղľáԾ
Janko Jesenský, slovenský realistický prozaik, iniciátor nástupu moderny vslovenskej poézii ipróze, bol vpriebehu celého života plodným ainvenčným autorom.
Vydavateľstvo Európa azda celkom zámerne (vzhľadom na súčasnú spoločenskú apolitickú situáciu) prikročilo kreedícii jeho najrozsiahlejšieho spoločensko-satirického románu Demokrati, ktorý pôvodne vyšiel vodvoch dieloch vrokoch 1934 a1938.
Demokrati a súčasnosť
Vrománe stvárnil Jesenský širokú plejádu rôznorodých postáv, politických arodinných situácií. Autor nezachováva realisticky objektívny odstup od rozprávania. Pozorný čitateľ ačitateľ, ktorý je aspoň trochu oboznámený so životnými osudmi Jesenského, ľahko zistí, že autor zašifroval do textu množstvo osobných skúseností. Intímne pozadie rozprávania však prekrýva Jesenského ostrá kritika dobových mravov anajmä politických praktík. Azda práve táto rovina textu vyvolá vdnešných čitateľoch myšlienku, že sa vlastne nič nezmenilo. Mnohé postavy textu sa dajú dobovo dešifrovať, ich podobnosť spostavami súčasného politického života je skutočne len náhodná. Nemorálnosť politických praktík, ktorým dominovala vminulosti ziskuchtivosť, malichernosť atúžba po moci, je príznačná, žiaľ, aj pre dnešných politikov a súčasný politický život.
Osudy Rovnosti
Jesenský sa predstavil ako suverénny vládca nad textom. Rozprávanie je neustále motivované jeho životnou filozofiou, transformovanou do humoru a irónie. Postupne je však stále väčšmi satirické až sarkastické. Vrománe vlastne kladné postavy absentujú. Sympatická je len postava dr. Jána Landíka, ktorý je v podstate alter egom samotného Jesenského. Tá postava má určitú filozofickú dimenziu a reprezentuje jeho demokratické postoje, tematizované vmyšlienke nutnosti sociálnej rovnosti adodržiavania primárnych etických hodnôt.
Myšlienku rovnosti autor zašifroval do sujetovej línie intímneho charakteru, ktorá bežného čitateľa zaujala asi najväčšmi. Doktor Ján Landík, žijúci vmalom meste, sa rozhodne prezentovať myšlienku rovnosti založením spolku Rovnosť. Spolok, ktorého „založenie“ vychádza tak trochu zkrčmovej nálady, zakladá spolu smäsiarom Tolkošom. Ten chce prezentovať sociálnu rovnosť tým, že sa bude schádzať skuchárkou direktora banky Rozvalida Hankou, ktorá sa mu páči ateoreticky si ju chce vziať za ženu. Samozrejme, že tak nespraví. Jeho úlohu neskôr prevezme sám dr. Landík. Táto tak trochu sentimentálna intímna línia však ustupuje do úzadia aautor sa knej vracia až vzávere románu. Okrem ľudskej dimenzie má však aj významnú epickú úlohu. Landíkov vzťah kHanke je spoločensky neprijateľný avrchnosť ho „potrestá“ – preložia ho do Bratislavy. Stáva sa úradníkom Krajinského úradu.
Dr. Landík sa stáva súčasťou politického diania vBratislave, spočiatku bez možnosti aktívne do neho zasahovať. Jeho cieľom nie je politicky sa angažovať – vie, že sa musí registrovať vnejakej politickej strane, žiadna však jeho spoločenské názory nepredstavuje. Napokon predsa len vstúpil do strany. Zaplatil dvadsaťpäť korún a vstúpil do agrárnej strany, „tým prestal byť ojedinelým človekom, opusteným komisárikom vštátnej službe“.
Oveľa dôležitejší je jeho vzťah kadvokátovi aposlancovi Petrovičovi, ktorý je jeho vzdialeným príbuzným, ak jeho dcére Želke. Želka je mestské dievča, ktorej životné ideály sú úplne v protiklade kideálom kuchárky Hanky, ktorá sa vtejto časti ztextu takmer vytratila.
Jesenského happyend
Spoločensko-satirickú líniu Jesenského románu dopĺňajú intímnejšie epizódy. Zdnešného hľadiska je azda zaujímavá línia, ktorá sa odvíja okolo životných osudov statkára Dubca, muža plného životnej energie, užívajúceho si život. Ten má rád ženy, má niekoľko nemanželských detí, oktoré sa však stará, financuje ich amá ich vevidencii. Do bohémskeho Dubca sa zamiluje aj Želka aLandíkov záujem oňu sa stráca. Napokon zisťujeme, že – ako to občas bolo vromanticko-sentimentálnej literatúre 19. storočia – kuchárka Hanka asi ani nie je chudobná. Rozličné indície naznačujú, že je nemanželskou dcérou Dubca, tým sa jej sociálna situácia úplne mení aautor si vytvoril, tak trochu proti logike veci, priestor pre happyend – manželstvo dr. Landíka sHankou.
Veľký aktualizačný potenciál
dzá Demokrati má veľkú epickú šírku. Je zaľudnený množstvom postáv, sktorými Jesenský pracuje veľmi suverénne, takže próza sa dobre číta. Evokácia medzivojnovej Bratislavy nie je veľmi výrazná. Je zrejmé, že mesto je už silne slovakizované avládnu vňom Slováci. Do popredia sa však dostali mnohí zbohatlíci, ktorých zaujímajú najmä peniaze abujarý spoločenský život. Oideáloch a okultúre sa veľmi nehovorí.
Jesenského román Demokrati má vysokú umeleckú úroveň. Jeho poetika už niektorých čitateľov pravdepodobne nezaujme, ale zdnešného hľadiska bude určite zaujímavý ako román, ktorý má veľkú aktualizačnú potenciu. Jeho intímna línia dynamizuje panoptikálny satirický obraz dobovej spoločenskej situácie.
Jesenskému sa určite zdalo, že zmedzivojnového politického marazmu niet východiska. Pri vnímaní súčasnej politickej situácie sa to azda bude zdať aj dnešným čitateľom. To určite nie je dobré, ale ako vidieť, roky uplynuli adnes sa zdá, akoby sa vpolitike veľa nezmenilo.
Janko Jesenský: Demokrati
Bratislava: Európa, 2021
Ladislav Čúzy (1950)
Literárny vedec. Na Katedre slovenskej literatúry aliterárnej vedy FiF UK vBratislave viedol semináre zamerané na naturizmus alyrizovanú prózu, katolícku modernu adejiny slovenskej literatúry 20. storočia. Venuje sa aj problematike dejín slovenskej literatúry 19. storočia
