Bola som na Bienále ilustrácií Bratislava, tak ako na ka啪dom ro膷níku, odkedy som za膷ala vníma钮 krásu ilustrácií, snov, rozprávkových slov a príbehov. Vraj to bolo u啪 ve木mi skoro, 膷o potvrdzujú moje spomienky z raného detstva – vä膷šina z nich je na obrázkové kni啪ky (ktovie, 膷o by na to povedal psychológ). BIB patrí k jeseni, k mestu, k návratom do detstva, návratom k sebe. A 25. ro膷ník opä钮 nesklamal, v Dome umenia sa to hem啪ilo originálnymi výtvarnými dielami, extrémne zlatými kreslenými tvor膷ekmi, kvalitnými a hodnotnými knihami a, naš钮astie, aj rodinami s de钮mi. 膶o ma ale celkom nepotešilo, bola propagácia BIB. Darmo som na facebooku h木adala fanúšikovskú stránku tohtoro膷ného bienále, našla som len všeobecný profil, ktorého aktualizácia sa zabudla kdesi v roku 2013. Ešte啪e sa na BIB nevykašlali slovenské, preva啪ne tla膷ené a internetové médiá, ktoré najnovšie správy zverejnili aj na sociálnej sieti. Je to škoda, bienále má 膷o ponúknu钮 aj na facebooku – ve膹 木udia milujú prezera钮 si z  dlhej chvíle obrázky, a  keby sa k  tomu pridal krátky obsah rozprávky, taká malá ochutnávka, alebo zaujímavos钮 o ilustrátorovi, kone膷ne by sme na sieti viacerí strávili plnohodnotné minúty. Ale to je len taký tip. Mo啪no nabudúce. Dúfam.