ղľáԾ
 |
 |
 |
 |
Dňa 6. apríla pokračovala séria prezentácií Dejín slovenskej literatúry III na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Literárne informačné centrum vyslalo autora publikácie profesora Viliama Marčoka ajedného zo spoluautorov, Dr. Ondreja Herca. Pracovníkov LIC zastupoval riaditeľ Alexander Halvoník, Anton Baláž, Ľubica Suballyová,predaj kníh zabezpečila Oľga Mikušová aMarián Semaník.
Prezentácia dejín sa konala krátko popoludní vaule fakulty. Viedol ju vedúci Katedry slovenského jazyka aliteratúry doc. PaedDr. René Bílik, CSc.. Spomedzi pedagógov sa na prezentácii ešte zúčastnili prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc., doc. PhDr. Elena Krasnovská, CSc., aPhDr. Juraj Hradký, PhD.
Riaditeľ LIC Alexander Halvoník oboznámil študentov snajvýznamnejšími aktivitami nášho pracoviska aupozornil na užitočnosť a využiteľnosť našej internetovej stránky aj pre študentov odboru slovenskej literatúry.
Autor Dejín slovenskej literatúry III Viliam Marčok sa zdôveril aj sosobnými motiváciami, ktoré boli hnacím motorom pre naplnenie myšlienky spísať najnovšie dejiny slovenskej literatúry – napriek tomu, že sú stále otvorené ďalším autorským ainterpretačným prístupom. Zliterárneho procesu zdôraznil najmä problém mravnosti, ktorý napriek dobovým tlakom a tvorivým útlakom bol prítomný, hoci aj v „okrajových“ detektívnych žánroch (napriek tomu, že bol tematicky odsúvaný zoficiálne propagovaného prúdu). Atak sa hlavným problémom literatúry stalo hľadanie identity jednotlivca („otázkou bolo identifikovať sa skolektívnym, alebo si zachovať identitu aj za cenu deviačných excesov?“). V. Marčok pripomenul aj hlavný metodologický prístup – realizoval ho nastoľovaním problémov – a svoje dejiny označil ako dejiny rekonštrukčné, otvorené adynamické, kde sa fakty nefixujú vprvopočiatočnom vnímaní literárnou kritikou. Vzávere svojho vystúpenia adresoval študentom výzvu – „byť pokornejším, úctivejším aj kilúziám iných“ (veď napokon, nikdy sa nikomu celkom úplne nepodarí realizovať svoje sny...).
 |
Ondrej Herec, autor kapitoly Vznik apremeny modernej fantastiky, otvoril svoj príspevok širším, ba filozofickým poznaním, že „základom objavovania je konzervativizmus“, no vzápätí obrátil pozornosť na aktuálne „znovuzrodenieschopnosti rozprávať“, až po budúcnosť, ktorú žijeme už dnes vére virtuálneho univerza.
Na otázku zo študentského auditória, prečo sa nezaoberáme aj literatúrou písanou na stránkach internetu, odpovedal Ondrej Herec. Odpoveď uviedol latinským „Litera skripta manet“ – Napísané platí, čo však nie je výrokom prítomným, ale minulým, platným vstredoveku. Voblúku času sme boli svedkami, že napríklad vére socializmu bolo možné napísať všeličo, očom dnes už vieme, že neplatí. Adnes ťažko zistiť, čo platí ačo neplatí – zvlášť otom napísanom na internete, ktorý je zahltený komerčnými aj pornografickými stránkami – aten malý podiel ostatného nie je nijako verifikovaný.
Text afoto: Ľubica Suballyová
