ղľáԾ
Naša literatúra v2. polovici 20. storočia
Viliam Marčok akolektív: Dejiny slovenskej literatúry III,
Bratislava, Literárne informačné centrum 2006
Dejiny slovenskej literatúry III, čiže dejiny súčasnej literatúry približne od roku 1945 až po koniec 20. storočia sú svojho druhu ojedinelým „osamelým bežcom“ literárnej histórie avedy na Slovensku. Akiste nielen preto, aleaj preto vyšlo druhé, rozšírené aopravené vydanie.
Knihu otvára príhovor zostavovateľa aautora Viliama Marčoka, akýsi argument, vktorom ľudsky vysvetľuje, prečo je kniha „prvovýstupom“ aprečo si „nenamýšľa, že ponúka nejaký definitívny pohľad avonkoncom nie nejakú „literárnohistorickú syntézu“. Tieto jeho slová treba chápať vkontexte absencie iného syntetizujúceho literárnohistorického diela osúčasnej literatúre. Navyše sa vtomto diele stretávame aj stakými málo prebádanými oblasťami literárneho výskumu, ako literatúra faktu, literatúra pre deti amládež či fantasy literatúra.
Prvá kapitola je sumarizujúca aspoločensko-historicky kontextualizujúca. Autor vnej vhrubších kontúrach opisuje jednotlivé obdobia literárneho života avývinu, jeho zmeny, spoločenské apolitické úskalia i zlepšenia. Vzávere pridáva stať oproblematike periodizácie výskumu literatúry. Odmieta imanentistické, ale imarxistické, či spoločensky deterministické stanovisko periodizácie literárnych dejín. Ponúka viacrozmerný model, ktorý na Slovensku aplikovala okrem iných napr. N. Krausová. Podľa neho skúma literatúru ako na „svojzákonný fenomén“, ktorý sa nedá vtesnať „do schémy jednosmerových období“. Tak Marčokovi včase od roku 1945 až po koniec 20. storočia vslovenskej literatúre vyvstane šesť základných období. Treba však upozorniť, ako to robí spoluautorka Z. Stanislavová vliteratúre pre deti a mládež, že nie každý literárny žáner takejto periodizácii zodpovedá.
Nasledujúce kapitoly podrobnejšie opisujú vývin jednotlivých žánrov vsledovanom čase: druhá kapitola sa venuje premenám poézie, tretia fabulárnej próze, štvrtá vzniku apremenám modernej fantastiky, piata dramatickej tvorbe, šiesta premenám nefabulárnej literatúry, siedma už spomínanej literatúre pre deti amládež, ôsma, vporovnaní s prvým vydaním pridaná kapitola, literárnej vede akritike, deviata exilovej aemigrantskej literatúre aposledná, desiata taktiež nová kapitola je vstupom do problematiky krajanskej literatúry. Hlavným editorom aautorom väčšiny kapitol je Viliam Marčok, na kapitole omodernej fantastike sa autorsky spolupodieľal O. Herec, Z. Stanislavová spolupracovala na kapitole odetskej amládežníckej literatúre, J. Hvišč oexilovej aemigrantskej literatúre aM. Babiak zostavil kapitolu oliteratúre krajanov. Knihu uzatvára register mien avýberový register diel.
Korektnosť historických informácií je vždy diskutabilná. Najmä ak ide ohistóriu blízku amnohí jej súčasníci, srôznymi prahmi tolerancie dobra azla ainými hodnotovými orientáciami, stále žijú. Preto sa akiste objavujú tak hlasy protestu, ako aj hlasy chvály. Napokon, sme jednou zposledných postkomunistických krajín, ktorá dejiny literatúry zéry komunizmu vydáva. Aj po premlčanom čase by však aká-taká ikonfliktná aostrejšia diskusia bola na mieste. Marčokova práca je dobrým popudom pre starších, odborne zdatnejších, prípadne ipamätníkov aaktérov skúmaného obdobia, ale aj pre mladých aideovo ani pamäťovo nezaťažených výskumníkov, aby vyvodili zaujímavé, rôznorodé, ba i protichodné teórie, klasifikácie adali na miesto to, do čoho sa nikomu pomerne dlhý čas nechcelo. Napokon isám autor priznáva, že písanie takéhoto textu predpokladá medzerovitosť asubjektívnosť, ktoré, dodajme, by bolo treba konfrontovať ajsinými názormi.
Prácu Dejiny slovenskej literatúry III treba obdivovať už len preto, že nazhromaždila nepreberné množstvo informácií a ešte stále nemá ani jedného partnera, či súpera, ktorý by ju na jej ceste najnovšími dejinami slovenskej literatúry sprevádzal. Nepochybne potrebná publikácia Viliama Marčoka ajeho kolektívu môže byť základom pre nespočetné množstvo študentských prác, ale zároveň ivýchodiskovým bodom pre problémové, tematické či žánrové dejiny literatúry, ktoré by na partikulárnych javoch afaktoch vynikajúco sekundovali všeobecnému literárno-historickému kompendiu.
Eva Ťapajnová
