ղľáԾ
Smutná správa prišla zKyjeva. 29. januára 2023 zomrel Dmytro Pavlyčko – ukrajinský básnik, prekladateľ, literárny kritik, diplomat (veľvyslanec Ukrajiny na Slovensku v rokoch 1995 – 1998).
Dmytro Pavlyčko bol jedným zvýznamných propagátorov slovenskej literatúry vUkrajine. Patril ku generácii ukrajinských spisovateľov, sktorými je späté nové národno-kultúrne obrodenie Ukrajiny.
SDmytrom Vasyľovyčom som sa stretával na Slovensku, ale neraz aj vKyjeve. Jedno také stretnutie mi nadlho utkvelo vpamäti. Bolo to 18. februára 2003 vKyjeve, vonku bolo nepríjemné počasie, lenže nám to neprekážalo – pili sme voňavý čaj, rozprávali sa oživote, literatúre, umeleckom preklade. Zrazu D. Pavlyčko vstal anavrhol: „Poď, idem ti kúpiť knižky.“ Šli sme do kníhkupectva Siajvo. Anaozaj, odchádzal som odtiaľ sdesiatkou zaujímavých vydaní. Takýchto stretnutí bolo veľmi veľa. Pri jednom znich si Dmytro Pavlyčko povzdychol, že toľko toho zo slovenskej literatúry preložil anikto si na to ani len nespomenie. Tá výčitka či povzdych nepatrili mne, ale jednako mi bolo nepríjemne, lebo zostala takpovediac visieť vo vzduchu... Vdnešnom uponáhľanom čase ťažko len tak niekoho prinútiš, aby neopomenul to či ono zbohatej tvorby spisovateľa. Nemusí to byť nevďak. Vprípade prekladateľského úsilia Dmytra Pavlyčka otom nemôže byť ani reči. Keď ten povzdych už príliš dlho visel nehybne nad nami, D. Pavlyčko strpkým úsmevom dodal: „A toľko mám na Slovensku priateľov!“
Debutoval vroku 1953 básnickou zbierkou Láska anenávisť. Zďalších zbierok poézie treba spomenúť: Moja zem, Čierna niť, Pravda volá. Zbierka Pravda volá (ܰᾱčԱ Pravda klyče, 1958) vychádza na začiatku chručšovovského odmäku. Ale nakoniec podľa inštrukcií straníckych cenzorov 18-tisícový náklad zbierky zničili. Dôležitou zbierkou vtvorbe D. Pavlyčka bola básnická zbierka Brúsené slová (ܰᾱčԱ Hranoslov, 1968), vktorej spisovateľ utvrdzuje myšlienku nezničiteľnosti národnej kultúry. Básnické zbierky Sonety podolskej jesene (1973) aTajomstvo tvojej tváre (1974, 1979) boli významným zjavom vukrajinskej literatúredruhej polovice 20. storočia.
Zastavme sa pri jeho bohatom arozmanitom prekladateľskom diele. Tu treba mať na zreteli nielen obrovské množstvo prekladov, ale aj jeho literárnovedné práce, ktoré sa týkajú umeleckého prekladu.
Čo bolo pri zrode jeho záujmu oSlovensko aslovenskú kultúru? Vjednom rozhovore si zaspomínal na rok 1958, keď sa stretol so skupinou slovenských spisovateľov na východnom Slovensku avZakarpatskej oblasti Ukrajiny. Možno práve tam sú začiatky jeho vzťahu kslovenskej kultúre. Ako spomína, „Najradšej mám slovenské ľudové balady. Mojou dávnou túžbou je preložiť ich do ukrajinčiny. Zdá sa mi, že vo svetovej poézii niet ničoho podobného. Hoci napríklad Ukrajinci majú veľmi bohatý folklór, najmä piesne, Slováci majú práve onú tragickú baladu, kde vkratučkom verši nájdeme také obrazy, ako: Ta heš, ta heš, ta, vtáčatá, / už je mu hlávka načatá... Toto ma stále vzrušovalo. Je to najmodernejšia poézia. Ľudové majstrovstvo, ku ktorému sa súčasný moderný básnik hádam ani nemôže dopracovať.“ Aj toto vyznanie svedčí oláske D. Pavlyčka kSlovensku, slovenskej kultúre ak literatúre zvlášť.
Dmytro Vasyľovyč Pavlyčko bol pri vzniku antológie slovenskej poézie, ktorá vyšla vKyjeve vroku 1964. Do tejto antológie preložil básne V. Mihálika aV. Reisela. Vrokoch 1971 – 1978 bol vedúcim redaktorom časopisu Vsesvit, ktorý sa orientoval adoteraz orientuje na propagáciu svetovej literatúry. Vtomto období dbá, aby sa na stránkach tohto populárneho časopisu objavovala aj slovenská literatúra. Zároveň treba spomenúť, že napríklad v kyjevskom vydavateľstve Dnipro vroku 1982 vedícii Perly svetovej lyriky vychádza vukrajinskom preklade výber zdiela Laca Novomeského pod názvom Otvorené okná (Vidčyneni vikna). Dmytro Pavlyčko výber zostavil, napísal obsiahly predslov apreložil množstvo básní L. Novomeského.
Cielene sa venoval tvorbe klasika slovenskej literatúry P. O. Hviezdoslava. Vroku 1986 vužhorodskom vydavateľstve Karpaty av košickom Východoslovenskom vydavateľstve vyšli ako spoločný knižný projekt Krvavé sonety vpreklade D. Pavlyčka (paralelné texty v slovenskom a ukrajinskom jazyku) spredslovom Romana Lubkivského. Ten píše: „Na Ukrajine sa opretlmočenie Krvavých sonetov pokúšali Maksym Ryľskyj aBorys Ten (štyri sonety vyšli vantológii Slovenská poézia vroku 1964). Vpreklade A. Patrusa-Karpatského vyšli Krvavé sonety ako samostatné vydanie vPrešove vroku 1959. Plným právom však môžeme konštatovať, že iba vďaka Dmytrovi Pavlyčkovi máme vukrajinčine plnohodnotný ekvivalent Hviezdoslavovho diela na vysokej umeleckej úrovni. Dodajme ešte, že Zväz slovenských spisovateľov poctil ukrajinského básnika za preklad apopularizáciu diel slovenskej literatúry na Ukrajine Cenou P. O. Hviezdoslava.“
Vroku 2004 vkyjevskom vydavateľstve Genéza vychádza kniha Sonety, ktorá obsahuje tvorbu klasikov svetovej literatúry vpreklade Dmytra Pavlyčka. Sú vnej obsiahnuté sonety W. Shakespeara, J. Kupalu, P. O. Hviezdoslava aCh. Baudelaira. Vpredslove Večnosť ľudského ducha Dmytro Pavlyčko píše: „Do antológie boli zaradené Krvavé sonety P. O. Hviezdoslava, ktoré som preložil, unesený ich protivojnovým aantifašistickým zameraním. Vtomto diele sa Hviezdoslav dotkol veľmi boľavej otázky ovzťahoch medzi početne veľkými amalými národmi, teda aj medzi slovanskými národmi.“
Vtejto súvislosti nemôžeme obísť ani originálne sonety D. Pavlyčka. OPavlyčkových sonetoch sa básnik R. Lubkivskyj vyslovil, že je to slnečný svit vgalaxii ukrajinskej literatúry. Ďalší jeho kolega a básnik Ivan Drač tvrdil, že D. Pavlyčka ksonetu viedol organický sklon ksebadisciplíne, úsilie dostať sa do systému obmedzení, aby vňom potom ten istý systém nahromadil ohnivú sopečnú silu.
Vyvrcholením záujmu oslovenskú literatúru je jeho Antológia slovenskej poézie 20. storočia, ktorá vyšla vkyjevskom vydavateľstve Osnovy vroku 1997. Do antológie sa dostali diela štrnástich slovenských autorov 20. storočia (P. O. Hviezdoslav, Ivan Krasko, Ján Smrek, Ladislav Novomeský, Pavol Horov, Vladimír Reisel, Vojtech Mihálik, Miroslav Válek, Milan Rúfus, Jozef Mihalkovič, Ján Buzássy, Ľubomír Feldek, Štefan Strážay, Ján Zambor). Dmytro Pavlyčko, ktorý bol autorom prekladu, predslovu akomentárov, sa usiloval poskytnúť ukrajinskému čitateľovi komplexnejší, celistvejší obraz oslovenskej poézii. Vpredslove prekladateľ pripomína, že antológia má pre ukrajinského čitateľa okrem estetického aj istý historicko-poznávací význam.
Ačo slovenský čitateľ? Do akej miery pozná tvorbu Dmytra Pavlyčka? Jeho básne prekladali Ľubomír Feldek, Lýdia Vadkerti-Gavorníková, Juraj Andričík aďalší. Vroku 1981 vyšiel vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ výber zjeho poézie Tajomstvo tvojej tváre vpreklade Jána Zambora. Vzávere tohto vydania je rozhovor sD. Pavlyčkom. Okrem iného vňom povedal: „Pokladám sa za básnika, ktorý vyrástol vo Frankovom svete. Neriskujem anenazvem sa jeho žiakom, pretože by to bola zmojej strany veľká opovážlivosť. Franko je geniálny človek, titan práce... Ale aj kiným autorom mám taký vzťah. Patrí knim, prirodzene, aj Bohdan Ihor Antonyč...“ Tieto paralely si všimol aj prekladateľ Ján Zambor avo svojich Prekladateľských margináliách napísal: „Pri čítaní Pavlyčkovej poézie som pociťoval autorovu spriaznenosť sdvoma najvýraznejšími básnikmi, ktorí vyšli zo západnej Ukrajiny – sIvanom Frankom aBohdanom Ihorom Antonyčom. Sprvým znich ho spája najmä sociálny rozmer, zmysel pre iróniu asarkazmus, pamfletickosť ainvektívnosť časti básnickej tvorby. SAntonyčom ho zbližujú motivické príbuznosti (napríklad motívy očarenia ačarovania, motív mŕtvych áut ai.), fantazijnosť, imaginatívnosť ablízkosť ksurrealistickej vízii vniektorých básňach. Mohol by som menovať aj iných básnikov, sktorými sa Pavlyčko tvorivo konfrontuje, ale vo svojej zrelej tvorbe sa nám prihovára hlasom, ktorý si nemožno zmýliť sinými.“
Nemôžeme opomenúť Dmytra Pavlyčka ako politika. V kyjevskom vydavateľstve Osnovy vyšiel vroku 2004 zborník politickej publicistiky – Dmytro Pavlyčko: Ukrajinská národná idea (ܰᾱčԱ Ukrajinska nacionaľna ideja).
Pred piatimi rokmi sa mi dostala do rúk jeho básnická zbierka Básne zMajdanu (Virši zMajdanu). V zbierke je aj kapitola Znájdených prekladov. Sú tu preklady básní Pavla Horova, ktoré sa nedostali do Antológie slovenskej poézie 20. storočia.
Odišiel veľký priateľ Slovenska. Pamiatka na Dmytra Pavlyčka bude medzi nami žiť ešte dlho.
Ivan Jackanin
