ղľáԾ
 |
Nový česko-slovenský literárny časopis, ktorého prvé číslo vyšlo voktóbri 2004, vstúpil do druhého ročníka svojej existencie. Ťažiskovou témou prvého tohtoročného čísla česko-slovenskej revue je desiate výročie českej univerzitnej slovakistiky.
Editor čísla Vladimír Skalský vúvodnom vstupe píše, že po vydaní jedného čísla časopisu vroku 2004 bude mať Zrkadlenie - Zrcadlení vtomto roku, najmä vďaka pochopeniu apodpore Ministerstva kultúry Českej republiky, už pravidelnú štvrťročnú periodicitu ačitateľ si vňom nájde príspevky viac ako 30 autorov zčeského aslovenského literárneho prostredia. Vuž spomenutom ťažiskovom bloku tohto čísla nájde čitateľ príspevky Miry Nábělkovej (vedúcej kabinetu slovakistiky) Prečo oslovakistike?, V. Skalského aJ. Wankeovej 10 rokov českej univerzitnej slovakistiky a R. Pejša Ludvík Patera akonstituování oboru slovakistiky na FFUK vPraze, ale aj tematicky nadväzujúce príspevky ovzájomnej zrozumiteľnosti našich jazykov (M. Svoboda), ovyužití češtiny ako špecifického prípadu viacjazyčnosti vslovenskej próze (M. Nábělková), prekladoch ᱹǰé poviedok arománu D. Kapitáňovej do češtiny (M. Šulcková) či príspevok J. Pátkovej Obraz slovenskej literatúry včasopise Tvar. Celý blok pôsobí na slovenského čitateľa podnetne. Prináša na Slovensku väčšinou neznáme informácie odesaťročnom, systematickom úsilí pracovníkov kabinetu, ktorý je podľa M. Nábělkovovej koncepčne budovaný nie ako čisto filologický, ale „trojzložkový odbor (jazyk, literatúra, história) a absolvent takto koncipovaného pražského slovakistického štúdia mal a má byť primárne filologický, no aj širšie pripravený odborník na Slovensko včesko-slovenských aeurópskych súvislostiach“. Treba uviesť, že od roku 1997 je slovakistika samostatným študijným odborom aj vrámci Ústavu slavistiky FF Masarykovej univerzity vBrne.
Vpublicistickej časti časopisu ešte zaujme štúdia známeho českého historika Jana Rychlíka Česká aslovenská historiografia vobdobí komunizmu vČeskoslovensku aobjavný materiál Vojtecha Čelka Koloman Sokol aJozef Lettrich, ktorý je montážou doteraz nepublikovanej korešpondencie medzi týmito dvoma osobnosťami slovenského politického akultúrneho života. Vukážkach ztvorby slovenských ačeských spisovateľov nájdeme básne Ireneya Baláža aJuraja Kuniaka, úryvok zpamätí Antona Hykischa Ako chutí politika, zpripravovanej knihy E. Bondyho Epizóda 96, aj zpamätí Emila Charousa Na starém dobrém gymnáziu. Mimoriadne literárne osviežujúco pôsobia texty recesistickej literárnej skupiny Otcova rola – básniacich vštýle: „Jagá sa vtráve rosa/básnik si trhá chlpy znosa.“
Recenzná rubrika prináša „zrkadlo“ pohľadov na knižnú produkciu Slovensko-českého klubu aako postskriptum rozhovor M. Hudmyča sR. Chmelom opolitike, kultúre aspoločnosti. Aj Zrkadlenie – Zrcadlenie č. 1/2005 má atraktívnu grafickú úpravu (s ešte atraktívnejšou obálkou); jej tvorcom je fotograf Pavel Hudec Ahasver, ktorý bol v60. rokoch spolu sJ. Saudkom predstaviteľom novej vlny československej fotografickej školy. Dnes sa jeho tvorba stáva opäť predmetom záujmu zberateľov umeleckých fotografii.
Slovenský literárny klub v ČR vydaním tohto čísla presvedčil, že jeho snaha vytvoriť priestor na pokračovanie včesko-slovenskom tvorivom dialógu voblasti kultúry bude mať trvalejší charakter.
