ղľáԾ
Hovnivál Hugoje štvrtou knihou už etablovanej autorky ailustrátorkySimony Smatany(predtým Čechovej), ktorá vo svojich príbehoch zručne prepája naratív sdidaktickou funkciou.
Simona Smatanaje na slovenskom knižnom trhu už pomerne etablovaná autorka ailustrátorka. Vyštudovala reklamný dizajn amarketing na britských univerzitách a okrem komerčnej tvorby sa venuje aj ilustrovaniu detských kníh. Vspolupráci sMichalom Hvoreckým vydala tri veľkoformátové obrázkové knihy – Bratislava, čarovná metropola (Monokel, 2018), Maliar achlapec, Prázdniny uFullu (Monokel, 2019) aDunaj – Magická rieka (Monokel, 2021).
Autorským zámerom vo všetkých troch publikáciách je prostredníctvom obrazovo-textovej narácie sprostredkovať náučné informácie oslovenských reáliách. Prvá je sprievodcom naším hlavným mestom, druhá rozpráva príbeh ovýtvarníkovi – modernistovi Ľudovítovi Fullovi a tretia sprevádza čitateľa riekou Dunaj. Smatana využíva predovšetkým digitálnu ilustráciu, ktorá je redukovaná na farby, geometrické tvary, minimalistické línie aobrysy.
Ekologické posolstvá esteticky
Hovnivál Hugo je jej štvrtou autorskou obrázkovou knihou. Ako vpredchádzajúcich počinoch aj tu je autorkinou snahou prepojiť naratív sdidaktickou rovinou. Smatana ktomu využíva edukatívne dodatky, ktoré sú súčasťou záverečných častí knihy. Čitateľa vsekundárnom pláne oboznamuje sekologickými posolstvami, resp. spotrebou včiel avčelárstva (Včelár Jožko), kompostovania (František zkompostu) alebo netopierov (Eliška nie je strašidlo). Vposlednej knihe Hovnivál Hugo je to úloha hovnivála vekosystéme.
Téma hovienok je detskému čitateľovi známa ziných publikácii, napr. zobrázkových kníh O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu Wernera Holzwartha a Wolfa Erlbrucha (Slovart, 2012) alebo Bobky, lajná a iné hovienka Nicoly Davies (Slovart, 2020). Vedukatívnom dodatku sa detský čitateľ oboznamuje s hovniválom a rozličnými druhmi hovienok. One/potrebe tejto problematiky sa vliterárnej kritike vedú polemiky. Napríklad D. Dziak vjednom zo svojich príspevkov upozorňuje, aby práve vtakomto type literárneho textu nedominovala rekreatívna funkcia nad estetickou. Hovnivál Hugo však primárne rozvíja tému onenásytnosti achamtivosti.
Postava hovnivála Huga môže stelesňovať človeka ovládnutého egoizmom atúžbou vlastniť čo najviac. Zhromažďovanie materiálneho (v Hugovom prípade sú to hovienka) vedie nielen kpocitu osobnostného nenaplnenia, ale aj kzastretiu vnímania okolitého sveta. Neskôr však nastávauvedomenie si vlastnej nespokojnosti. Hugo, pozbavený tejto ťarchy, si začína všímať krásu avôňu lesa, má radosť z náhodných stretnutí aj pozdravov od známych. Didaktizmus je vzávere knihy explicitný: „Zrazu pocítil, že hoci má len jednu jedinú guľôčku, nič mu nechýba. Atá guľôčka sa mu vtedy navyše zdala byť tou najkrajšou anajdokonalejšou guľôčkou na svete. Odvtedy vedel, že ďalšie hľadať nemusí, pretože jeho šťastie nezávisí od množstva guľôčok, ktoré vlastní, ale od kruhu priateľov, ktorých má rád.“
Kniha nabáda kuvažovaniu arozhovoru otom, čo je vživote vskutočnosti podstatné, opotrebe priateľstva iminimalistického životného štýlu.
Vrovnakých farbách
Vspojitosti s ilustráciami je dôležité spomenúť aj predsádky knihy, ktoré sa zúčastňujú na utváraní celkového zmyslu obrázkovej knihy. Úvodné predsádky sú predzvesťou toho, na čo sa Hugo bezcieľne zameriava, záverečné indikujú, čo je vskutočnosti pre hlavného hrdinu esenciálne. Ilustrátorka využíva kresbu farbami predovšetkým vzemitých odtieňoch, čím vytvára poetiku ilustrácií, nadväzujúcich na súbor príbehov ozvieratkách zlesa.
Hugo sa stretáva sdážďovkou Františkom, včelárom Jožkom a netopierkou Eliškou. Prítomná je geometrická prísnosť, na iných miestach absentuje dodržiavanie zákonov perspektívy. Pre detského recipienta bude zaiste príťažlivá láskavosť, ktorá vyžaruje z ilustrácií a vyjadruje smútok aj radosť hlavného hrdinu.
Veronika Čigarská (1996)
Vyštudovala učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a estetiky a momentálne pôsobí ako interná doktorandka na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy PF PU. Vo svojom výskume sa zameriava na žáner obrazovej knihy, tzv.„pٳܰǴǰ“.
Simona Smatana: Hovnivál Hugo
Bratislava: Monokel, 2022
Ilustrácia Simony Smatany zjej knihy Hovnivál Hugo
