ղľáԾ
Daniel Silva: Posol smrti
Populárny autor špionážnych trilerov Daniel Silva, ktorého diela sú preložené do vyše 20 jazykov, si získal množstvo čitateľov. Vslovenčine doteraz vyšli jeho romány Majster vrah (2003), Anglický zabijak (2004) DZí (2005), Smrť vo Viedni (2005) aAgent Mossadu (2006). Vo februári vyjde vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ ďalší bestseller tohto majstra špionážneho románu Posol smrti. Večnú dilemu Gabriela Allona vyrieši smrť arabského profesora Masúdího vDzԻýe, súvisiaca sútokom na symbol kresťanstva ղپá. Špičkový agent Mossadu sa tentoraz podujíma na riskantnú úlohu preniknúť do najužšieho kruhu saudskoarabského miliardára za pomoci mladej kunsthistoričky.
DzԻý
Len čo autobus prešiel, Masúdí si všimol, že po chodníku na druhej strane ulice kráča osamelý chodec. Nepremokavý plášť. Vlasy stiahnuté do chvosta. Dve rovné línie obočia. Okamžite ho spoznal. Mladý muž bol na konferencii, sedel vtom istom rade ako Hamída, len na druhej strane. Asedel tam aj predpoludním, keď Masúdí ako jediný zdiskutujúcich nesúhlasil so zákazom vstupu izraelských vedcov do Európy.
Dal sa do behu. Nikdy nebol veľký športovec aroky vedeckej práce mu telesnú zdatnosť nepridali. Laptop vaktovke ho ťahal kzemi. Pri každom kroku ho udierala do boku. Pridržal si ju lakťom adruhou rukou chytil remeň; začal nemotorne poklusávať, čo ho ešte väčšmi spomalilo. Vjednej chvíli mu napadlo, že sa tašky zbaví, ale namiesto toho ju zovrel ešte pevnejšie. Vnesprávnych rukách bol jeho laptop hotový poklad. Obsahoval osobné údaje, fotografie zo sledovania, spôsoby komunikácie, čísla bankových účtov...
Dotackal sa na Euston Road. Prenasledovateľ neúnavne kráčal za ním, ruky vo vreckách, hlavu sklonenú. Pozrel doľava, uvidel prázdnu asfaltovú vozovku azišiel zchodníka.
Posledné, čo Ali Masúdí počul, bolo prenikavé trúbenie klaksóna nákladného auta. Pri náraze mu spadla aktovka. Letela vzduchom, zopár ráz sa prevrátila anapokon so zadunením dopadla do stredu ulice. Muž vnepremokavom plášti ani nemusel spomaliť, stačilo sa zohnúť achytiť tašku za remeň. Prevesil si ju cez plece, prešiel na druhú stranu Euston Road azamiešal sa do prúdu ľudí, čo smerovali na stanicu King’s Cross.
ղپá
“In nomine Patris et Filii et Spiritus Sancti.”
Námestím svätého Petra apo celej dĺžke Via della Conciliazione sa niesol pápežov hlas, zosilnený vatikánskym miestnym rozhlasom.
Dvadsaťtisíc hlasov odpovedalo: “Amen.”
Gabriel sLucom Angellim uháňali cez Námestie svätej Marty apotom pozdĺž vonkajšieho múru baziliky. Skôr ako dobehli kArco delle Campane, Angelli odbočil doprava avošiel do prijímacej kancelárie, kde sa hlásila väčšina návštevníkov. Ak Ibrahim el-Banna dostal niekoho do ղپáu, vkancelárii otom musia mať záznam. Gabriel pokračoval kArco delle Campane. Švajčiarsky gardista pri pohľade na bežiaceho muža vobrannom geste zložil halapartňu. Vzápätí ju však znova zdvihol, keď Gabriel zamával preukazom.
“Dajte mi vašu zbraň,” prikázal Gabriel.
“PDzí?”
“Vašu zbraň!” skríkol Gabriel po nemecky.
Gardista zalovil pod renesančnou tunikou avytiahol veľmi moderný Sig-Sauer kalibru 9 mm.
Vtej chvíli knim dobehol Luca Angelli. “El-Banna priviedol do ղپáu delegáciu troch nemeckých ňDZ. Presne opol dvanástej.”
“To nie sú kňazi, Luca, ale ší徱. Mučeníci.” Gabriel pozrel na námestie plné ľudí. “Pochybujem, že sú ešte vo ղپáe. Pravdepodobne sa zamiešali do davu aj s výbušninami aktoviečím ešte.”
“Prečo vošli do ղپáu cez Arco delle Campane?”
“Išli si po bomby, samozrejme.” To bola tá trhlina vo vatikánskombezpečnostnom systéme. Teroristi ju objavili opakovaným dôkladným sledovaním avyužili pápežovu mierovú iniciatívu na svoje účely. “El-Banna zrejme postupne prepašoval bomby do ղپáu auložil ich vo svojej kancelárii. Ší徱 si ich tam vyzdvihli avrátili sa na námestie niektorou trasou, kde nie sú detektory kovov.”
“Cez baziliku,” povedal Angelli. “Mohli vojsť bočným vchodom avyjsť predným. Možno sme ich stretli anevedeli sme otom.”
Gabriel aAngelli preskočili drevenú ohradu, ktorá oddeľovala vchod do mesta od zvyšku námestia, avybehli na pódium. Vobecenstve zašumelo. Donati stál za pápežom. Gabriel knemu pristúpil apodal mu list zel-Bannovej kancelárie.
“Sú tu.”
Donati pozrel na arabské písmo apotom zdvihol pohľad ku Gabrielovi.
“Našli sme to vkancelárii Ibrahima el-Bannu. Stojí tam, že zničia baziliku azabijú Svätého Otca. Musíme ho dostať zpódia, Luigi. Hneď.”
Donati pozrel na námestie, kde sa zhromaždili katolícki pútnici ahodnostári zcelého sveta, školáci vbielom, skupiny chorých astarých ľudí, ktorí si prišli po pápežovo požehnanie. Pápež sedel na slávnostnom šarlátovom tróne a prihováral sa pútnikom podľa tradície, ktorú založil jeho predchodca, vich rodných jazykoch.
“A čo pútnici?” spýtal sa Donati. “Ako ich ochránime?”
“Pre nich už je asi neskoro. Aspoň pre niektorých. Ak sa ich pokúsime varovať, vypukne panika. Odveďte Svätého Otca známestia čo najrýchlejšie ačo najtichšie. Potom sa postaráme opútnikov.”
Vtom knim pristúpil veliteľ Švajčiarskej gardy plukovník Brunner. Takisto ako ostatní osobní ochrancovia pápežovej bezpečnosti mal na sebe tmavý oblek avuchu slúchadlo. Keď mu Donati vysvetlil, očo ide, Brunner zbledol ako stena.
“Odvedieme ho cez baziliku.”
“A čo ak tam ukryli bomby?” spýtal sa Gabriel.
Mohutná tlaková vlna vzala Brunnerovi slová od úst. Vzápätí nasledoval ohlušujúci výbuch, ktorý otriasol rozľahlým Námestím svätého Petra. Gabriela odhodilo ako zdrap papiera na schody vedúce do baziliky avzápätí stratil vedomie.
Keď otvoril oči, uvidel nad sebou Kristových apoštolov, ktorí sa naňho zvedavo pozerali zfasády chrámu. Nevedel, ako dlho bol vbezvedomí. Možno niekoľko sekúnd, dlhšie nie. Posadil sa arozhliadol. Vušiach mu hučalo. Napravo zbadal prelátov rímskej kúrie, ktorí predtým stáli na pódiu spápežom. Vyzerali otrasení, ale neboli zranení. Naľavo ležal Donati avedľa neho Karl Brunner. Veliteľ mal zatvorené oči asilno krvácal zrany na hlave.
Gabriel sa zdvihol azačal sa obzerať okolo seba.
Kde je pápež?
Ibrahim el-Banna prepašoval do ղپáu troch ňDZ.
Gabriel tušil, že prídu ešte dva výbuchy.
Našiel zbraň, ktorú predtým zobral švajčiarskemu gardistovi, azakričal na prelátov, aby nevstávali. Keď znova vyšiel na pódium, vybuchla druhá bomba.
Ďalšia horúca tlaková vlna.
Ďalšie zahrmenie.
Gabriela hodilo dozadu. Tentoraz dopadol na Donatiho.
Znova sa postavil. Na pódium už nestačil vyjsť, zabránila mu vtom tretia explózia.
Keď výbuch doznel, vyšiel hore azahľadel sa na spustošené námestie. Ší徱 sa rozmiestnili vdave pred pódiom: jeden pri Bronzovej bráne, druhý vstrede námestia atretí neďaleko Arco delle Campane. Zostali po nich iba tri stĺpiky čierneho dymu, stúpajúce kbezoblačnej modrej oblohe. Na miestach, kde predtým stáli, bola kamenná dlažba čierna, zaliata krvou apokrytá ľudskými údmi aroztrhanými časťami tiel. Mŕtvoly, ktoré ležali ďalej, už väčšmi pripomínali ľudské bytosti. Skladacie stoličky boli porozhadzované po námestí ako karty avšade sa povaľovali topánky. Koľko je mŕtvych? spytoval sa vduchu Gabriel. Stovky, odpovedal si. Vtej chvíli však nemohol myslieť na mŕtvych, ale na Svätého Otca.
Križiaci, vyhlasujeme vám vojnu zničením vášho nevereckého chrámu polyteizmu...
Ešte nie je koniec, uvedomoval si Gabriel.
Avzápätí cez clonu čierneho dymu uvidel, ako sa začína ďalšie dejstvo. Na Námestí Pia XII. na konci Via della Conciliazione za Námestím svätého Petra zastavila dodávka. Zadné dvere sa otvorili azauta vystúpili traja muži sručne odpaľovanými raketami.
Gabriel sa rýchlo rozhliadol. Trón, na ktorom predtým sedel pápež, už pri prvom výbuchu odnieslo na schody baziliky. Spod neho vytŕčala drobná ruka so zlatým prsteňom... azakrvavená biela sutana.
Gabriel pozrel na Donatiho. “Majú pancierovky, Luigi! Okamžite všetkých odveďte čo najďalej od baziliky!”
Zoskočil zpódia anadvihol trón. Pápež mal zatvorené oči akrvácal zviacerých menších rezných rán. Gabriel sa sklonil avzal Svätého Otca do náručia, keď začul charakteristické svišťanie blížiacej sa strely RPG-7. Obrátil hlavu auvidel, ako mieri kbazilike. Vzápätí hlavica narazila do Michelangelovej kupoly, zktorej vyšľahli plamene; črepiny skla akamene sa rozleteli na všetky strany.
Gabriel pred nimi vlastným telom chránil pápeža. Potom ho zdvihol arozbehol sa kBronzovej bráne. Skôr ako dorazil na kolonádu, cez námestie už svišťala druhá strela azasiahla baziliku tesne pod balustrádou lodžie, odkiaľ pápež žehná pútnikom.
Gabriel stratil rovnováhu aspadol na kamennú dlažbu. Zdvihol hlavu azbadal tretiu smrtonosnú strelu, ktorá letela nižšie ako prvé dve atrafila pódium. Tesne predtým než dopadla, Gabriel zazrel Luigiho Donatiho, ako sa zúfalo snaží dostať kardinálov a prelátov do bezpečia. Gabriel zostal ležať avlastným telom chránil pápeža pred ďalšou spŕškou skla akamenia.
“To ste vy, Gabriel?” spýtal sa pápež, oči ešte vždy zatvorené.
“Áno, Vaša Svätosť.”
“Už je koniec?”
Tri bomby, tri rakety – zrejme symbol Svätej Trojice, hádal Gabriel. Vopred premyslená urážka šܲ.
“Áno, Vaša Svätosť, myslím, že je po všetkom.”
“Kde je Luigi?”
Gabriel sa obzrel na horiace zvyšky pódia. Zdymu sa náhle vytackal Donati smŕtvym kardinálomna rukách.
“Žije, Vaša Svätosť.”
Pápež suľahčením zašepkal: “Vďaka Bohu.”
Vtom Gabriela ktosi schmatol za plece. Obrátil sa auvidel štvoricu mužov vmodrých oblekoch sodistenými zbraňami. “Pusťte ho!” zakričal jeden znich. “My sa oňho postaráme.”
Gabriel pozrel na muža apomaly pokrútil hlavou. “Mám ho,” povedal, zdvihol sa avsprievode švajčiarskych gardistov odniesol pápeža do Apoštolského paláca.
Štvorpodlažný dom stál vuličke vydláždenej mačacími hlavami neďaleko Kostola Panny Márie vTrastevere. Na miestach sotlčenou omietkou presvitali holé tehly avšade boli naťahané drôty elektrického atelefónneho vedenia. Na prízemí bola malá opravovňa motocyklov ahneď vedľa sa išlo do bytov na vyšších poschodiach. Ibrahim el-Banna mal kľúč od vchodu vo vrecku.
Útok sa začal päť minút po jeho odchode zղپáu. Na Borgo Santo Spirito využil paniku, strhol si kafiu ana krk zavesil veľký drevený kríž. Potom kráčal kParku Janiculum aodtiaľ dolu svahom do štvrti Trastevere. Na Via della Paglia ho zastavila akási nešťastnica achcela, aby jej požehnal. El-Banna napodobnil slová agestá, ktoré videl vo ղپáe, avzápätí poprosil Alláha, aby mu odpustil rúhanie.
Len čo sa ocitol vbezpečí domu, zložil si urážlivý kríž avyšiel hore po slabo osvetlenom schodišti. Do ía prišiel na rozkaz istého Sauda, ktorý celý útok vymyslel anaplánoval – el-Banna ho poznal iba ako Chálila. Mala to byť prvá zastávka na jeho prísne tajnej ceste zEurópy späť do moslimského sveta. Dúfal, že sa vráti do rodného Egypta, ale Chálil ho presvedčil, že tam nikdy nebude vbezpečí. Americký prisluhovač Mubarak ťa bez mihnutia oka vydá neveriacim psom, povedal Chálil. Je len jedno miesto na svete, kde ťa neverci nedostanú.
Tým miestom bola Saudská Arábia, Prorokova krajina, kde sa zrodil wahhábsky islam. Ibrahimovi el-Bannovi sľúbili novú totožnosť, profesorské miesto na prestížnej univerzite vMedine apol milióna dolárov. Útočište mu poskytol princ Nábil, saudskoarabský minister vnútra. Peniaze daroval saudskoarabský miliardár, ktorý celú operáciu financoval.
Moslimský kňaz stúpal hore schodmi vrímskom dome a bol nanajvýš spokojný. Práve pomohol uskutočniť jednu znajvýznamnejších akcií džihádu vdlhej aslávnej histórii islamu. Ateraz ho čaká nový život vSaudskej Arábii, kde svojimi slovami apresvedčením môže inšpirovať ďalšie generácie islamských bojovníkov. Hotový raj na zemi.
Vyšiel na tretie poschodie kdverám bytu 3A. Keď zastrčil kľúč do zámky, pocítil vprstoch jemné mravčenie. Akeď ním otočil, dvere vybuchli. Potom už necítil nič.
Vtej istej chvíli sa včasti Washingtonu nazývanej Foggy Bottom zobudila žena. Opäť ju prenasledovali tie hrozné sny. Stále rovnaké obrazy: letuška spodrezaným krkom. Príťažlivý mladý muž, telefonujúci posledný raz vživote. Peklo. Prevrátila sa apozrela na budík na nočnom stolíku. Bolo pol siedmej. Chytila do ruky ovládač, namierila na televízor astisla tlačidlo. Panebože, nie, pomyslela si, keď uvidela Baziliku svätého Petra vplameňoch. Už zase.
í
Gabriel zostal v byte pri Kostole Trinitŕ dei Monti celý týždeň. Chvíľami mal dojem, že sa nič nestalo. Ale stačilo vyjsť na balkón apozrieť sa na zničenú očernetú kupolu baziliky, ktorá sa týčila nad strechami domov, akoby sa Boh z nevôle či nerozvážnosti rozhodolzničiť dielo svojich detí. Reštaurátor Gabriel ľutoval, že nejde opoškodený obraz, čo by sa dal ľahko obnoviť trochou ľanového oleja afarby.
Počet obetí zo dňa na deň stúpal. Vstredu večer – rímske noviny ju nazvali Čiernou stredou – narátali šesťsto mŕtvych. Vo štvrtok šesťstopäťdesiat ado víkendu vyše sedemsto. Medzi mŕtvymi bol plukovník Karl Brunner zpápežskej Švajčiarskej gardy. Aj Luca Angelli, ktorý na Gemelliho klinike ešte tri dni vzdoroval smrti, kým ho odpojili od prístrojov. Pápež mu udelil posledné pomazanie azostal pri ňom až do konca. íska kúria utrpela obrovské straty. Zahynuli štyria kardináli, ôsmi biskupi atraja monsignori. Ich pohreb sa musel konať vBazilike svätého Jána zLateránu, lebo medzinárodná skupina stavebných inžinierov dva dni po atentáte dospela k záveru, že vstúpiť do Baziliky svätého Petra zatiaľ nie je bezpečné. Najväčšie rímske noviny la Repubblica priniesli celostranovú fotografiu zničenej kupoly slapidárnym titulkom úá.
Úryvky zrománu, ktorý vpreklade Aleny Redlingerovej práve vychádza vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.
