Zuzana Štelbaská vstúpila do sveta literatúry knihami pre (pred)školákov, ktoré vyzývajú rodiny na dialogizované čítanie. Zatiaľ čo explicitné posolstvo debutu Mami, kúp mi psa! (2014) možno tušiť už ztitulu osvetovo ladenej zbierky poviedok, ܴǰԾč첹 (2015) aFilipko (2016) vstupujú dočarovného sveta prírody popretkávaného detskou hravosťou afantáziou, dávajúc tak priestor na učenie sa zážitkom. Najsilnejším motívom charakterizujúcim Štelbaskej tvorbu je rodina. Nemusí vždy napĺňať konvenčné predstavy, avšak je symbolom istoty a bezpečia pre všetkých detských i dospievajúcich literárnych hrdinov. V debute autorky stelesňuje trpezlivosť a pochopenie detského sna starý otec, súrodenci ܴǰԾč첹 a Filipko zas nachádzajú oporu, prirodzene, u svojej mamičky. Tá do detských dobrodružných výprav nezasahuje rodičovskou útlocitnosťou, skôr povzbudzuje zvedavosť a ochotu poznávať - vnímavý dospelý čitateľ rýchlo vytuší naznačený leitmotív próz. Protagonisti príbehov zažívajú dobrodružstvá, oscilujúc na hranici reality a ich fantázie, čím dostávajú priestor animálni hrdinovia, aby sa stali partnermi detí a nositeľmi poznania (nie poučovania). Spomínané tituly autorka obsahovo koncipovala tak, aby poskytli priestor na dialogizované a s trochou kreativity aj dramatizované čítanie. Štylistika próz je jednoduchá, prispôsobená veku čitateľov so zmyslom pre vtipné slovné hračky aškolský slang.
Vysokú mieru stotožnenia sa adolescentného čitateľa sknižným hrdinom vykazuje poviedková trojdielna séria, ktorá sa rýchlo dostala do pozornosti Young adult literatúry. Protagonistami zbierok հáťčí (2017), 14-čí (2017) a15-čí (2018) sú mladí ľudia žijúci vrôznom sociálnom prostredí, ale hlavne vodlišných časopriestoroch. Autorka neváhala siahnuť do dávnej minulosti, ale ponúkla aj futuristický pohľad rodinného života, otvárajúc tému hodnôt vzáplave technických vymožeností amaterialisticky orientovaného bytia. Štelbaská neskĺzla do moralizovania. Svojich neplnoletých protagonistov necháva napospas emočným zápasom amiestami neracionálnym rozhodnutiam prislúchajúcim veku. Vkaždej ztrojice zbierok načrtáva portréty násťročných hrdinov vkomplikovanej životnej situácii, akou môže byť neprijatie rovesníkmi, závislosť od sociálnych sietí, nespokojnosť so svojím vzhľadom, nekonvenčný vzhľad či pôvod hrdinu, citová vyprahnutosť alebo naopak ľúbostné vzplanutie včase vojny ai. Texty sú ľahko čitateľné, dynamický dej je oslobodený od zbytočne patetických gest, hyperbolizácie negatívnych javov a predvídateľných koncov. Rozprávačmi sú tak ženské, ako ajmužské postavy asvojmu čitateľovi sa prihovárajú jazykom adekvátnym veku idobe, vktorej žijú. Ideové posolstvo príbehov, niekedy viac, inokedy menej zjavné, má vtýchto zbierkach šancu osloviť svojho prijímateľa.
Tematicky obdobné sú (Takmer) dospelé poviedky (2018) pre čerstvo plnoletých čitateľov. Štelbaskej sprvu hravý, veselý, neskôr romantický a zádumčivý štýl ustupuje drsnejšiemu jazyku ikonaniu hrdinov, do dynamického textu sa dostáva aj niekoľko intímnych scén. Zaujímavou je forma narácie, príbehy podáva animálny rozprávač, svetaznalý, cynický kocúr Lancelot amačka Ginevra, obaja patriaci hlavnej postave Maríne. Príhody sa navzájom dopĺňajú, postupne odhaľujú motívy konania protagonistov. Citujúc anotáciu, „hrdinovia tesne pred dospelosťou zažívajú svoje trápne, tragikomické amysteriózne zážitky prvých vzťahov (...)“ možno opäť potvrdiť, že tvorba slovenskej autorky Zuzany Štelbaskej kráča v ústrety čitateľskému vkusu väčšiny dospievajúcich a mladých dospelých.
Alena Štrompová, august 2018
