Zbigniew Machej (1958), básnik, autor básní pre deti, prekladateľ, esejista. Pochádza z poľského ձšía, vyštudoval poľský jazyk a religionistiku na Jagellonskej univerzite v Krakove. Pracoval ako učiteľ, novinár, kultúrny manažér a diplomat. Takmer deväť rokov pôsobil ako programový riaditeľ Poľského inštitútu v Prahe, neskôr ako riaditeľ Poľského inštitútu v Bratislave a ako zástupca riaditeľa Medzinárodného vyšehradského fondu v Bratislave. Popri pôvodnej tvorbe sa venuje aj prekladom z českej, slovenskej a anglickej literatúry, hlavne poézii. Je členom poľského PEN-clubu.
Jeho prvá kniha básní Smakosze, kochankowie i płatni mordercy (Labužníci, milenci a nájomní vrahovia) vyšla v roku 1984. Je autorom štrnástich básnických zbierok (o. i. Legendy pražského metra, Spomienky z modernej poézie, Básne proti zdaňovaniu poézie, Zima v malom meste na hranici, Temný predmet sledovania). Píše aj pre deti. Výber z jeho básní Verše proti zdaňovaniu poézie vyšiel v slovenčine v prekladoch Juraja Andričíka, Karola Chmela a Kataríny Laučíkovej-Dugast vo vydavateľstve Drewo a srd (2014). Zo slovenčiny preložil básne Michala Habaja, Márie Ferenčuchovej, Petra Šuleja a Ivana Štrpku Tichá ruka. Desať elégií, ktorá bola v Gdańsku nominovaná na cenu Európsky básnik slobody. Na jeseň 2017 vyšiel jeho preklad výberu piesní Juraja Tranovského Georgius Tranoscius: Pieśni duchowe, za ktorú získal cenu časopisu Literatura na Świecie. Ďalej preložil knihu krátkych próz Antidotum noctis (2018), výber z básní Jána Ondruša Prehĺtanie vlasu (2021). V rámci edičného plánu LIC mu vyšla kniha Môj rodák Tranoscius, môj sused Hviezdoslav (2021).
