ղľáԾ
Kniha Zbigniewa Macheja, básnika, polonistu i kultúrneho diplomata, nie je čítaním na jeden dych. Volá nás do spoločenstva, vktorom sa po špirále znova aznova posúvame do obsahov, ktoré vytvára meniaci sa priestor. Apritom sme si navzájom susedmi, spoločníkmi, kultúrne spriaznenými čitateľmi. Pohľad na individualitu Tranovského a Hviezdoslava osciluje medzi tým, čo sa nachádza v mikrokozme osobnosti a tým, čo sa tvorí vspoločnom kultúrnom priestore kolektívu. Machej nás pozýva kčitateľstvu ako vnútornému spoločenstvu. Ato je vdnešnej dobe vzácne posolstvo.
Timotea Vráblová
Starých majstrov a klasikov je potrebné čítať z novej perspektívy a objavovať v nich aktuálne hodnoty, univerzálne problémy. Musel som prežiť niekoľko rokov v Bratislave, aby som objavil Tranoscia, ktorý sa narodil a vyrástol v sliezskom Tešíne, kde teraz bývam. A musel som zájsť na Oravu, aby som zistil, že Hviezdoslav používal niektoré slová, ktoré používala aj moja babička na tešínskom vidieku. Aj preto sú mi Tranoscius a Hviezdoslav blízki a pokúšam są ich pochopiť.
Zbigniew Machej
