Anton Baláž vtýchto troch svojich prózach umeleckou metódou otvára tému, ktorá je vslovenskej literatúre, pokiaľ neberieme do úvahy diela oatraktívnej atragédiou navždy poznamenanej problematike holokauastu, skutočne bielym, nepoznaným miestom. Azďaleka sa to netýka iba problematiky židovského obyvateľstva na Slovensku či viných krajinách. Veď proces takzvaného sociálneho inžinierstva, za ktorým sa vždy skrýva násilie, bol a je vnašich, európskych asvetových dejinách v20. storočia auž aj vprvých dvoch decéniách 21. storočia až desivý. Ztohto širšieho aspektu je posolstvo Balážovej knihy veľmi nepríjemne aktuálny.
Ivan Kamenec
Zvýstúpenia oknihe Portréty prežitia na stretnutí členov Klubu nezávislých spisovateľov v Bratislave 20. 5. 2015
Možno povedať, že vslovenskej literatúre niet románu, ktorý by tak podrobne zachytil avybudoval svet židovského obyvateľstva počnúc históriou (spomína sa rabín Chatam Sofer amiesto jeho hrobky prekryté za socializmu betónom, ktoré je dodnes druhým pútnickým miestom Židov po Múre nárekov), tradíciou, ktorú ortodoxní, t. j. veriaci Židia dodržujú aktorá tu obsahuje nielen popis zvykov, ale aj jedál aoblečenia, spomenovaním jednotlivých častí jedla aodevu vhebrejčine, ďalej cez postavenie mužov ažien vtradičnej, prísnej hierarchii prejavujúcej sa aj včlenení priestoru synagóg, až po vysvetlenia jednotlivých významov,Talmudu aknihy Zohar či zvraty hovorovej reči. Ani jeden židovský autor vslovenskej literatúre takéto priblíženie židovského sveta nepodal. Pritom neutrpel príbeh, ktorý, ako to už uBaláža býva, má svoje napätie až do konca.
Tristné, no fascinujúco umelecky zvládnuté je vrstvenie násilia človeka proti človeku, strašné a zároveň dojemné scény vneutíchajúcich spomienkach hlavných protagonistov románu, ktorých sa nevedia zbaviť. Kľúčový je tu paradoxne pocit viny uMiriam zato, že ako jediná z rodiny prežila genocídu, uKalinu zato, že šikanovaný domnienkami vrchnosti, poslal do transportu (nota bene posledného!) svoju rodinu ateraz výčitky utápa vo víne ahľadá vetvičku myrty, ktorou by sa prehrabal do Svätej zeme, na svoju poslednú cestu. Násilie, vysídľovanie apresídľovanie počas vojny, ale aj vuž mierových časoch, mimo vojnových pomerov, stíhanie asledovanie štátnou mocou, kontroly na hraniciach, starosť outečencov, legálna, apredsa tajná...
Mária Bátorová
Zvýstúpenia oknihe Portréty prežitia na stretnutí členov Klubu nezávislých spisovateľov v Bratislave 20. 5. 2015
Koncom 60. rokov mladí prozaici chceli byť nielen kritickí, ale aj moderní avyužívali rozličné postupy už dlhšie udomácnené veurópskej či svetovej literatúre 20. storočia, od Kafku cez Joyca, Hemingwaya či Camusa až po francúzsky nový román aabsurdnú drámu. Prvý, hoci dosť vonkajškovo, uvádzal moderné postupy do slovenskej prózy Alfonz Bednár. Opravdivejšie, hoci tiež nie vždy vnútorne nevyhnutne, sa do obrody slovenskej prózy pustili mladí autori, medzi nimi aj Anton Baláž.
Vladimír Petrík
Baláž nie je radostný, harmonizujúci autor. Aj humor sa mu mení na škľabivú grotesku. Slovenská dedina po druhej svetovej vojne sa predstavuje v obraze inšpirovanom márquezovským magickým realizmom: nie iba vonkajškovo, svetom neoficiálnej kultúry, svetom povier, ľudí všelijako poznačených, ale aj závažnosťou problémov. Jeho obraz je expresívny, ale vďaka tomu verne sprítomňuje čas kampaní– od kultu osobnosti cez združstevňovanie až ku konsolidačnému obdobiu.
Ivan Kusý
Živel robotníckeho prostredia a cti u Baláža súvisí s jeho vlastným životopisom a jeho životnou filozofiou. Balážovo videnie reálií a detailov, ovzdušia a jazyka, atmosféry a konkrétnej problematiky je presné a tento fakt spôsobuje, že z tohto podložia vie vyťažiť maximum a je autentický v popise i vo výklade skutočnosti. Dôverná znalosť prostredia v jeho románoch spôsobila, že filozofia autora, vychádzajúca z tohto podkladu je pôvodná, premyslená a čistá, čo zafarbuje celé ovzdušie jeho románov a robí ich čitateľsky pútavým a umelecky hodnotným.
Ján Števček
Baláž je aj vrománe Nežná volavka majstrovský rozprávač. Plasticky skicuje prostredie, diferencovane vyhraňuje znaky typov jednotlivých postáv, necháva prenikať rôzne cudzie prostredia – rakúskych turistov, svet Ameriky aBalkánu. Mapuje domáce prostredie agenézu postavenia jednotlivých, aj vedľajších postáv scelkom konkrétnymi osudmi. Vytvoril fascinujúci dokument doby, realistické svedectvo plné empatie aapelatívne zároveň.
Mária Bátorová
V prevažnej časti tvorby je Anton Baláž románopisec. Vprvých dielach nadviazal natradíciu spoločenského románu. Dominuje vnich rozprávačstvo súbežne sa odvíjajúcich príbehov azložité kompozičné striedanie sa prostredí ačasových pásiem. Pri vytváraní románových postáv Baláž preukázal charakterizačnú schopnosť, fabulačnú invenciu, kompozičnú vynaliezavosť, ale rovnako aj schopnosť aodvahu pomenovať spoločenské zlo doby.
Eva Faithová
