Špecifikum Balážovej tvorby spočíva vzobrazovaných témach, vich autentickosti na základe autorových osobných zážitkov skúseností alebo jeho kontaktov sosobnosťami slovenského verejného života, ktorých sa daná problematika priamo dotýkala. Bez ohľadu na časovú rovinu príbehov, či ide opríbehy zo súčasnosti alebo zobrazujúce našu minulosť, jeho diela explicitne pomenúvajú zlo, negatívne javy vspoločnosti, prinášajú obraz doby ľudí, ktorí sa pohybujú vpodmienkach aktuálneho politického režimu na okraji spoločnosti vostrom kontraste spredstaviteľmi moci. Vytvoril celú plejádu postáv bojujúcich osvoju existenciu miesto vspoločnosti, ktoré vytvárajú pohľad na jednotlivé dejinné etapy 20. 21. storočia zpozície obyčajného človeka, zároveň sú akýmsi negatívnym, často tragickým zrkadlom doby.
Baláž sa svojím debutom Bohovia ročných období (1971) vyprofiloval ako slovenský románopisec tematizujúci závažnú spoločenskú problematiku už touto prvotinou sa kvalitatívne priblížil k autorom európskeho svetového formátu ako Franz Kafka, James Joyce, Ernest Hemingway či Albert Camus. Dielo však bolo zošrotované z dôvodu autentického príbehu muža, ktorý prežil osemnásť rokov vgulagu na Sibíri. Autor sa následne ocitol na zozname zakázaných autorov a román bol vpôvodnej, nezmenenej podobe publikovaný až o32 rokov neskôr (2003). Napriek časovému odstupu stále vyznieva ako autentická výpoveď omladej generácii tej doby. Ďalší román mu vyšiel až vroku 1977 pod názvom Sen pivníc stematikou Slovenského národného povstania posledného obdobia druhej svetovej vojny.Poukazuje najmä na fašistickú beštialitu voči obyvateľom malej podhorskej dedinky (Cigeľ) aj voči povstalcom. Pri príprave románu vroku 1974 spolupracoval sCigľanmi, svedkami vojnových udalostí,študoval zápisky vobecnej kronike ztohto obdobia oprepade obce odvlečení jej obyvateľov do pivníc gestapa vHeimannovských domoch vPrievidzi. Aj nasledujúci román Tiene minulosti zroku 1978 zobrazuje vážnu spoločenskú problematiku na Slovensku vrokoch 1947 – 1948, počas ktorých sa odohráva zápas opolitický charakter krajiny.
Dva zjeho románov spred roku 1989 sa dočkali aj filmového spracovania, to romány sekologickou tematikou Skleníková Venuša (1980) Tu musíš žiť (1983). V Skleníkovej Venuši sú zobrazené pomery vchemickej továrni vNovákoch. Príbeh poukazuje na dôležitosť odhodlanosti mladého vedca, ktorý zistil, že chemický závod má negatívny vplyv na životné prostredie vblízkej dedine. V románe Tu musíš žiť bolo prostredie nováckej fabriky nahradené bratislavskou Dimitrovkou.
Čitateľsky najúspešnejším dielom Antona Baláža je román oprevýchove prostitútok zbratislavskej Vydrice Tábor padlých žien (1993). Vroku 2017 vyšlo už štvrté vydanie román bol preložený do viacerých európskych jazykov (český, anglický, srbský, chorvátsky, bulharský). Vroku 1997 bol sfilmovaný vréžii Laca Halamu. dzá Tábor padlých žien groteskným spôsobom podáva tematiku snahy socialistického zriadenia prevychovať pracovníčky najstaršieho remesla na uvedomelé občianky. Zároveň sa dotýka okrajovo aj židovskej tematiky, ktorá sa neskôr stala nosnou témou jeho próz literatúry faktu. Dominantným motívom v románe, v súvislosti so zobrazovanou tematikou prostitúcie, je motív nahoty, pričom nahota je vykreslená ako prirodzená vlastnosť internovaných prostitútok. Anton Baláž dokáže majstrovsky pracovať so slovom – opisuje nahotu a erotické scény umelecko-estetickým spôsobom, aby sa recipientovi nejavili vulgárne. Tematika prostitúcie vbratislavskej Vydrici sa nachádza aj vliteratúre faktu Hriešna Vydrica (2007). Táto kniha je autorovým prvým veľmi úspešným pokusom oliteratúru faktu. Pri písaní vychádzal, rovnako ako vprípade románu Tábor padlých žien, z archívnych dokumentov oexperimente prevýchovy prostitútok zVydrice, ktoré boli uložené vŠtátnom ústrednom archíve. Kým román je beletristickým zobrazením tejto tematiky, literatúra faktu je výsledkom niekoľkoročného štúdia týchto dokumentov zbierania osobných svedectiev.
Špecifikom Balážových diel shistorickou tematikou je akcentovanie tých dejinných udalostí, ktoré sú pre slovenského čitateľa málo známe, resp. opisuje životné osudy svojich reálnych (pre slovenskú čitateľskú verejnosť menej známych) hrdinov včasoch ich existenciálneho zápasu so spoločenskými alebo osobnými problémami. Jánovi Lajčiakovi venoval životopisný román Prehovor, Ezechiel (2012). dzá Povedz slovo čisté (2017) sa zaoberá poslednými rokmi života Štefana Krčméryho, ktoré strávil vpsychiatrickej liečebni vPezinku. Vliteratúre faktu Vyniesť na svetlo dňa príbehy dlhých nocí. Rozhovory sRudolfom Dobiášom (2014) sa venuje neľahkému životu tohto slovenského spisovateľa. Kniha je písaná formou rozhovoru medzi Antonom Balážom Rudolfom Dobiášom, pričomzobrazuje osud spisovateľa, ktorého mladý život bol poznačený dlhoročným väzením vpracovných táboroch vJáchymove Příbrame na základe vykonštruovaného procesu proti skupine vyvíjajúcej protištátnu činnosť. Udalosťami zroku 1968 sa zaoberá vdiele Len jedna jar (2013). Vrománe vychádza zvlastných zážitkov študenta vysokej školy vBratislave vobdobí prvotnej eufórie, nádeje následných sklamaní po auguste 1968. Reakciou na obdobie socializmu sú aj poviedkové romány sprvkami grotesknosti fantastického vnímania reality Hijó, kone Stalinove! (1992) Kronika šťastných zajtrajškov (1997) zprostredia dedinského človeka prírodnej mytológie. Posledné roky socialistického režimu zachytil vsúbore desiatich noviel Chirurgický dekameron (1989), ktoré vyznieva ako spoločenská kritika omedziľudských vzťahoch predstaviteľov rôznych spoločenských vrstiev.
Významnou súčasťou jeho diel shistorickou tematikou sú osudy slovenského židovstva vprvých povojnových rokoch, najmä po roku 1948 vpodmienkach rodiaceho sa československého socialistického zriadenia. Židovskú tematiku, ktorej sa venoval od 60. rokov zobrazil faktograficky aj beletristicky. Vroku 2010 vychádza jeho literatúra faktu Transporty nádeje, vktorej sa primárne venoval tzv. veľkej židovskej aliji, teda emigrácii Židov zúzemia Československa do Izraela Odesať rokov skôr však už vydáva prvý román stouto problematikou Krajina zabudnutia (2000), ktorý sa neskôr stal súčasťou knihy Portréty prežitia (2014). dzá je okrem vykreslenia povojnovej situácie slovenského židovstva obrazom existenciálnych problémov, sktorými sa rasovo prenasledovaní museli po prežitých hrôzach šoa vysporiadať. Vretrospektíve sa vracia do obdobia konečného riešenia židovskej otázky obraz koncentračných táborov ilustruje na základe reálnych autentických zážitkov dvoch židovských sestier, Pavly Eugénie Schreiberových (Pavla bola matkou Balážovho spolužiaka na univerzite, Martina Rodana, ktorý vsúčasnosti pôsobí ako vedecký pracovník na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme). VPortrétoch prežitia sa okrem spomínaného románu nachádzajú aj dve poviedky, Trhlina Šimon Pútnik. Kým poviedka Šimon Pútnik vyšla vrámci tejto knihy po prvýkrát, Trhlina bola už predtým publikovaná vantológii slovenskej literatúry stematikou židovstva a holokaustu Božia ulička (1998), ktorú zostavil Milan Richter. Okrem toho bola vrozšírenej verzii aj súčasťou poviedkového románu Hijó, kone Stalinove!. Voboch poviedkach dokázal na základe opisu minulosti vyjadriť idey pretrvávajúceho, gradujúceho antisemitizmu, obavy znepoučiteľnosti ľudstva zchýb minulosti. Tematika židovstva sa dostala aj do jeho rozhlasovej tvorby (Trhlina, žDZԾ Ofélia nie je mŕtva). Jeho najnovšia kniha so židovskou tematikou je literatúra faktu Dva slovenské osudy. Špitzer – Mach (2019), ktorá je rozprávaním oosobnej skúsenosti autora s dvoma protipólnymi postavami slovenskej minulosti, slovenského Žida (židovského Slováka) Juraja Špitzera ministra vnútra vojnového slovenského štátu Alexandra Macha.
Okrem historických tém však Baláž píše aj romány zo súčasnosti. Dôkazom toho je Nežná volavka zroku 2004. Dej románu sa odohráva vsúčasnej Bratislave dotýka sa tabuizovanej témy drogovej závislosti mládeže. Na príbehu vzájomnom prelínaní sa životných osudov troch hlavných protagonistov autor predostiera akýsi všeobecný pohľad na Bratislavu, ale aj na celú krajinu, vktorej sa ľuďom naskytli nové možnosti slobody. Zachytáva však aj odvrátenú stranu novej doby, to chudobu, zločin, drogovú závislosť existenčné zápasy. Tematicky sa zameriava na najnižšie vrstvy spoločnosti, vykresľuje ich každodenný boj, pričom nie vždy sa do tejto situácie dostali vlastnou vinou.
Monika Adamická, 2021
