Peter Repka po absolvovaní Slovenskej vysokej školy technickej pracoval do roku 1970 ako redaktor a reportér časopisu Mladá tvorba v Bratislave, v roku 1973 sa presťahoval do Nemecka, kde sa venuje obchodnej činnosti. Spoločne s I. Laučíkom a I. Štrpkom príslušník básnickej skupiny Osamelí bežci. Po časopisecky publikovaných veršoch (Mladá tvorba a i.) debutoval v almanachu mladej poézie Dúfam, že nevyrušujem, Eva… (1963). Autor básnických zbierok Sliepka v katedrále (1969),Ž--Ծ-(1992),Priateľka púšť (1996), Karneval v kláštore (2002) a Relikvie anjelov (2006); reportážnej tvorby (rozhovory, dialógy a autorské meditácie) Vstaň a choď (1970 – nedistribuovaná, 1998). Výber z jeho predprevratovej tvorby, doplnený o niekoľko novších básní a básnických cyklov vyšiel v roku 2005 pod názvom áԱ. Kniha Chvála zápisníku (2011) obsahuje žánrovo nezaradené zápisníkové poznámky, glosy, postrehy, pohľadnice, reportáže a rôzne iné texty. Ako prozaik sa predstavil zbierkou memoárových poviedok Spätné zrkadlo(2012).Ž--Ծ-vyšli aj v nemčine – v preklade jeho manželky Angely Repkovej (---Ա,1993, 1994, 2000).
