Uk谩啪ka z diela

Pl谩艌, hory

Spev bl煤di 拧木ahaj煤cou nocou,
le啪 iba zvierat谩 ho po膷uj煤:
hlas, zlyh谩vaj煤ci, ale prenikaj煤ci sp谩nkom i bden铆m.
脕no, i听bl煤denie je v媒chodisko (mo啪no len jeho za膷iatok)
v听t媒ch v铆chroch, ktor茅 boria cintor铆ny,
kde puk谩 kvet, jedom,
omylom z听lebky vypit媒m.

脕no, chlap膷e, zasad铆拧 pr煤tik
a听po nociach na艌 bude拧 zbiera钮 rosu.

膶铆si tie艌 pre拧iel svoj铆m tie艌om.
To veci po tebe siahli.
Svet!
Je tie艌, je teda svetlo, s煤 veci a听ich jas.
Roky si 膷akal na dotknutie
s听vedom铆m 鈥� ke膹 s谩m siahne拧 鈥� bude to smr钮.

Tie艌om vec铆 h媒be pohyb slnka,
膷lovek sa pohne s谩m.

鈥濧le ja chcem jasa钮!鈥�
鈥濾e膹 telom jas谩拧
a听to, 膷o hovor铆拧 je spev.鈥�

鈥濾las钮, podopri ma!鈥�
鈥濻om v听ka啪dej tvojej stope,
len kr谩膷aj 膹alej!鈥�

V听tom rade,
kde otcovia i听matky kr谩膷aj煤 hlinou
ruka v听ruke, a听hlb拧ie:
kr谩膷aj煤 ruka v听ruke s听hlinou, so zemou,
s听prv媒m zrnkom obilia na dlani, kr谩膷aj煤
prachom, vetrom a听dymom pohr么m
a听vojen
a啪 k听prv媒m m煤rom miest.

Niet spo膷inutia. Je teda v媒chodisko.
A听prv茅 pre啪ije.

Ty, ktor媒 st煤pa拧 do ties艌av, vie拧:
By钮 v听sebe, by钮 pr铆tomn媒! By钮 cel媒!
Kov zvona pretaven媒 na zbra艌 ost谩va kovom zvona,
vol谩. Kov pluhu t煤啪i po zemi.
Ohe艌 ho vr谩ti p么vodn茅mu tvaru.
Mysl铆拧 si: 膷o bolo duchom, je u啪 len tichou hudbou.
Ale aj v听hudbe sme.
Iba 膷o neznie, je ozaj pr谩zdnota.

Ty, ktor媒 h木ad谩拧 i听v听kr谩se,
trhaj煤c okvetie vyklad谩拧 seba.
Si teda iv kvetin谩ch.
Tvoje z煤falstvo je len da艌. Da艌 z听hlavy,
d谩vno splatn谩.

H木ad谩 钮a 啪lt媒 p煤拧tny vietor,
sucho veje, ale na slzy je dobr媒.
脕no, p煤拧钮 putuje.
Zem ost谩va.
V拧etko, 膷o zasad铆拧, vzkl铆膷i v听tebe, v听n铆zkom pr铆zem铆,
le啪 dozrie v听svetle.

I听kvet je d么kaz 鈥� kr谩sa pretrv谩va, i听ke膹 sa, prostoduch谩,
hanb铆 za svoju naivn煤 nahotu
Kr谩sa, zbra艌 najne啪nej拧ia, najhlb拧ie zra艌uj煤ca,
horiaci me膷 v铆钮azn媒 na druhom prahu 啪ivota.

Blesk h木ad谩 such茅 stromy.

Ale na svitan铆
na hor谩ch vatra oh艌om rastie.