ղľáԾ
Návod na použitie, čiže ako čítať verše
(malé desatoro)
1. Prechádzaj sa jarným večerom sám až do úplného rozplakania.
2. Počúvaj hudbu až do okamihu, kedy sa dostavia trhavé pocity v prstoch
3. Zvykni si prebudiť sa uprostred noci s pocitom, že treba bežať hasiť katedrálu
4. Prinúť svoje podvedomie, aby si ti snívalo iba o tom, ako sa prechádzaš po streche jedenásťposchodového domu
5. Pozeraj bez mihnutia oka na nahú ženu, až uvidíš zem na chrbte korytnačky
6. Maľuj tak dlho zem na chrbte korytnačky, až uvidíš nahú ženu
7. Líž med cez sklo, až kým nepocítiš bodnutie včely
8. Šepkaj tak dlho do ucha džbánu, až sa v ňom ozve voda
9. Čuchaj k dlani pravej ruky večer v aleji gaštanov, až kým ucítiš vôňu človečiny
10. Siahaj do tmy, až kým nenahmatáš malú porcelánovú panenku
11. Cvič tak dlho svoje zmysly, až na jazyku ucítiš sám seba
Hra snožmi
Po zámockých schodoch pomaly vystupuje súmrak
mesto je plné sivých rozvešaných sietí
hladkých balvanov atichej dorastajúcej trávy
lebo toto je chvíľa zapaľovania cigariet anadväzovania rozhovorov
chvíľa keď potichu pracuje drevo vdverách amalta vstene
chvíľa kedy sa odhaľujú tajomstvá aotvárajú sardinky
kedy pod starý gaštan na Vodnom vrchu vstupuje ryšavý Odyseus
aby predviedol Fajakom svoju hru snožmi
Nôž prvý
Vy ktorí žijete na pokraji sveta
nezúfajte si,
je zbytočné dráždiť tvárou hladinu vody
na jar keď ďateľ zaklope aotvoria sa stromy.
Sledujte ťah rýb, ten pohyb proti vode,
stromy sú znehybnené sny, ktoré sa vracajú po listoch,
skoreňmi zamierenými na stred zeme.
Učte sa chodiť od vtákov,
vtáci sú operené nohy vzduchu.
Ako pavúci zúfalo ručkujúci vpavučinách mlčania
opatrne mierte na stred ktorý sa pohybuje,
premiestňujú sa ťažiská, takže chvíľami pochybujeme ostrede zeme,
ale je ešte srdce, ten cieľ večný alákavý
asmrť je vždy jednou zmožností.
Je márne kričať ústami na hrdle ženy
aká si krásna
už ani slzami neprekričíte oči.
Ďaleko nedôjde
ktokoľvek sám vsedle zvlčej kože uháňa kBaraním vrchom,
zastavte pohyb hrív na chrbte vanutia,
niet úniku
apastier nevie ako utíšiť svoj roh.
Oheň tancujúci vpodrepe, jazykom dočahujúci noc,
zostúp na kovy, aby mäkli amenili tvar.
Ajhľa hrot noža, ukrytý hlboko vnás.
Nôž druhý
Vy ktorí žijete na pokraji sveta
opatrne sa dotýkajte noci, ktorá je hustá ačierna ako kefa,
uchovajte si srdcia vtelách, ktoré sa dopúšťajú samoty
pod mesiacom vydráždeným do biela.
Voda vstudniach predpovedá zemetrasenie
ale vy, až po oči celí vkoži, ťažkoodenci,
nemyslite, že život je uzavretý
aiba nožom treba určiť stred kruhu.
Pravdaže, možno aj všetko prespať na býčej koži
zatiaľ čo vdreve praskajú modré žilky ohňa,
nič sa nevyrovná čiernej farbe spánku,
ale sen je tiež myslednie bez pomoci tela
azabúdame iba vokamihu smrti.
Potom však príde čas, že sa ráno dotnete nožom napätých šliach hrdla
tak aby zneli
Slzy vysychajú pomalšie ako voda,
vmraze praskajú kosti hliny,
korene bleskov vrastajú do oblohy
asmrť si zjednáva ticho dažďom,
to je okamih slzy, kď oko povie: krv avoda.
Socha váhajúca mdzi kameňom atelom,
vpuklinách noci zraňujú sklené črepy vetra,
áno, nič sa nevyrovná čiernej farbe spánku,
hlave tlčúcej omĺkvy múr milosti.
Ajhľa hrot noža ukrytý hlboko vnás.
Nôž tretí
Vy ktorí žijete na pokraji sveta,
za noci zúfalo pite vodu, aby ste boli čistí,
len sochy sú isté svojím obsahom.
Hviezdy sú stopy po vtákoch, zasýpané vetrom
keď drevo vykonáva oheň podľa vašej vôle,
vtedy čakáte, či ženy rozplačú stehno ostehno
apočúvate ako znie
od vtáka po vtáka napätý hlas vetra.
Láska je prilba vktorej sme po uši
aniet výnimiek ó psi, vlci, vtáci, býci,
ale na ohniská všošovkách prihoďme, aby nám nevytiahla oči.
Čokoľvek poviem, nič sa nesplní,
ale pijúci zbrehu, ostaňte na povrchu vody,
lebo voda omyje telo až na kosť.
Lež zakiaľ modré struny krvi sú napäté acítia dotyk tepu
aznejú
hovorím pravdu, lebo mi nič lepšieho nenapadá,
skúšam sa dotknúť noci na najcitlivejšom mieste
ahovorím
choďte po prstoch, aby ste neprebudili zem,
ešte nie je jar
ana zem dovidia iba deti apsi.
Nabrúste nože na schodoch,
zúfalo pite vodu aby ste boli čistí,
nebojte sa, zlo je vdobrých rukách,
vložte si peniaz pod jazyk,
prsty na viečka,
ďٱ.
Akeby zašiel mesiac
tým lepšie budeme bojovať vtieni.
Ajhľa hrot noža hlboko vnás
pochovaný vzemi
