��������

Začnime všeobecne. Aký je obraz Milana Rastislava Š�ٱ��á�Ծ���a v maďarskej spoločnosti? Ide o kontroverznú postavu najmä v súvislosti s rozpadom Rakúsko-Uhorska?

Š�ٱ��á�Ծ��� je v Maďarsku takmer úplne neznámy. Bežný človek jeho meno vôbec nepozná a medzi historikmi o ňom počuli pravdepodobne len znalci prvej svetovej vojny a národnostnej otázky. Má to čiastočne praktické dôvody: zahynul pri tragickej leteckej havárii v roku 1919, takže správy o ňom dorazili do Maďarska spolu s jeho kultom, ktorý budoval a podporoval nový štát, Československá republika, ktorej bol spoluzakladateľom, a to výrazne ovplyvnilo jeho odmietnutie v Maďarsku. Je typické, že v maďarskej tlači sa o ňom vtedy hovorilo nie ako o Slovákovi, ale ako o Čechoslovákovi, vlastne väčšinou ako o českom generálovi, a vôbec sa nespomínalo, že sa narodil v Uhorsku. Alebo v roku 1991 inštalovali jeho sochu v Sarvaši (Békešská župa), kde Š�ٱ��á�Ծ��� v rokoch 1894 až 1898 študoval na gymnáziu a kde aj zmaturoval. Socha je polmetrovou kópiou centrálneho pomníka v Bratislave. Bola síce umiestnená na priečelí školy, nie však evanjelického gymnázia, ktoré navštevoval Š�ٱ��á�Ծ��� (ktoré je, mimochodom, posiate tabuľami bývalých, oveľa menej známych študentov ako Š�ٱ��á�Ծ���), ale na fasáde miestnej slovenskej základnej školy, založenej v roku 1947, a navyše je zakrytý kríkmi. Je typické, že túto malú sošku povolilo mesto len preto, lebo Š�ٱ��á�Ծ���ovo meno Sarvašanom nič nehovorí, takže ho nepovažujú za zakladateľa Československa, ale za neznámeho pilota.

Š�ٱ��á�Ծ��� je v slovenskej historiografii pomerne dobre preskúmaný. Prečo si sa rozhodol venovať práve jemu? V čom vidíš medzeru, ktorú svojou knihou zapĺňaš? Prečo píšeš „len“ o jeho uhorských rokoch?

Od začiatku písania som premýšľal nad vážnou dilemou: zatiaľ čo Š�ٱ��á�Ծ��� je pre maďarského čitateľa takmer neznámy, slovenský čitateľ ho pozná až príliš dobre a ťažko o ňom napíšete niečo nové. Veď je tu o Š�ٱ��á�Ծ���ovom živote takmer celá knižnica odbornej literatúry, vrátane vrcholných biografických diel, akými sú práce Dušana Kováča, vzrušujúce bádanie Petra Macha o dejinách symbolov, knihy Slavomíra Michálka, Bohumily Ferenčuhovej a inýchv neposlednom rade aj kniha Muž, ktorý sa rozprával s hviezdami, čo je z metodologického hľadiska nové zhrnutie tvojho doterajšieho výskumu. Ale ďalšou vážnou dilemou boli extrémne odlišné interpretácie Š�ٱ��á�Ծ���a, ktoré si spomínal: Š�ٱ��á�Ծ��� je na slovenskej strane národný hrdina, zakladateľ československého štátu, na maďarskej strane vlastizradca, ktorý rozbil rodné Uhorsko. Preto som sa rozhodol, že si musím vybrať tretiu cestu, takže obíduc otázku „hrdinu alebo zradcu“ ma väčšmi zaujímalo, ako žil mladý muž narodený v roku 1880 v rodine slovenských intelektuálov v Uhorsku, aké skúsenosti mal s každodenným životom v Uhorsku. Aké bolo dualistické, zdanlivo rýchlo maďarizované Uhorsko z pohľadu slovenského mladíka? To, že sa z tohto mladíka neskôr stane človek ovplyvňujúci osudy celej strednej Európy, bolo už len čerešničkou na torte – ja som sa sústreďoval len na jeho mladosť.

O aké archívne zdroje si oprel svoju publikáciu? Nejde mi o ich výpočet, ale skôr o ich typológiu. Čo si ich analýzou sledoval?

Zo Š�ٱ��á�Ծ���ovej osobnej pozostalosti som sa zameral najmä na listy, ktoré dostal od svojich rodinných príslušníkov, ako aj na časť pozostalosti v maďarskom jazyku, z ktorej sa do knihy dostala najmä korešpondencia s jeho maďarskou láskou a ďalšími maďarskými známymi z mestečka Sarvaš. Cirkevné pramene jeho rodiska Košarísk boli dôležitou pomôckou pre objasnenie jeho rannej mladosti a histórie jeho rodiny, jeho rodnej obce, ale aj životnej cesty jeho otca, miestneho evanjelického farára, a sveta miestnej ľudovej školy. V súvislosti s jeho stredoškolskými rokmi boli dôležité zápisnice z učiteľských schôdzí sarvašského gymnázia, kde sa Š�ٱ��á�Ծ���ovo meno (ako meno študenta v podstate dodržiavajúceho pravidlá) objavuje len zriedka, pri udeľovaní štipendií, no zároveň vďaka týmto dokumentom môžeme poznať každodenný svet gymnazistov. Dôležitou skúsenosťou bolo aj to, že ako historik som sa vybral na miesta, kde protagonista mojej biografie žil, a na vlastné oči som vidiel niekdajší svet svojho „hrdinu“. Na týchto cestách medzi vrchmi myjavskej pahorkatiny alebo na nekonečnej rovine Dolnej zeme som dospel k dôležitým, heuristickým poznatkom.

Pomerne veľa priestoru venuješ analýze dejín geografického a konfesijného prostredia, v ktorom sa Š�ٱ��á�Ծ��� narodil a vyrastal. Ako veľmi ho to determinovalo? V teoretických diskusiách o biografii sa často polemizuje o tom, do akej miery sa treba venovať spoločenskému kontextu, aby v ňom jednotlivec úplne nezanikol. Ako si sa vyrovnal s touto dilemou?

Prostredie, z ktorého človek pochádza, a dokonca aj transgeneračné vplyvy sú mimoriadne dôležité, ale zároveň som si istý, že v mnohých prípadoch môže zavádzať, ak všetko odvodzujeme len z histórie predkov a prostredia, keďže to vylučuje zo skúmania jednotlivca ako aktívneho aktéra udalostí, ako aj jeho slobodné rozhodnutia a voľby. Š�ٱ��á�Ծ��� je však výnimkou, v jeho prípade tieto faktory možno len ťažko preceňovať: príbehy predchádzajúcich generácií jeho rodiny a stáročia rodnej krajiny pred jeho narodením akoby ukazovali smer jeho životnej cesty. Mimoriadne silná skupinová spolupatričnosť, mimoriadne silné slovenské národné povedomie, vzťah k uhorskému štátu a Maďarom, to všetko bolo prítomné už v živote jeho predkov i v dejinách jeho rodnej hrudy. A tu nejde len o dvoch bratov Šulekovcov, strýkov jeho otca, ktorí sa v rokoch 1848 – 1849 stali mučeníkmi slovenského národného hnutia, ale o mnohé procesy a javy, ktoré sa v 18. storočí často začali v neviditeľných vrstvách miestnej spoločnosti a v Š�ٱ��á�Ծ���ovej generácii sa vykryštalizovali a stali sa rozhodujúcim faktorom.

Podrobne rozoberáš aj Š�ٱ��á�Ծ���ove študentské roky. Bol v niečom výnimočný alebo skôr išlo o bežného študenta? Akým spôsobom trávil svoj voľný čas? Akým každodenným problémom študent Š�ٱ��á�Ծ��� čelil?

Š�ٱ��á�Ծ��� bol klasickým „dobrým študentom“: študentom dodržiavajúcim pravidlá, úctivým, usilovným a produktívnym. Len z telesnej výchovy nedostal dobrú známku. No nie je vylúčené ani to, že za zlou známkou sa mohol skrývať národnostný konflikt. V prvých stredoškolských rokoch v Prešporku a Šoproni mu gymnastika nešla, ale v Sarvaši bol jeho telocvikárom kalvínsky maďarský učiteľ šermu, narodený v Debrecíne. Nemáme pramene o ich konkrétnom konflikte, ale nebol by som prekvapený, ak by sa maďarský reformovaný učiteľ – šermiar a často horlivý slovenský študent dostali do sporu. Zároveň je pochopiteľné, že vo svojom veku sa popri škole najskôr venoval hrám, neskôr čoraz väčšmi dievčatám, a aj keď pozorne sledoval zhoršené maďarsko-slovenské vzťahy a veľkú politiku, jeho každodenný život pravdepodobne nedeterminovali. Skôr to bolo štúdium, dvorenie, prípadne návštevy príbuzných, keďže pramene prezradili, že v Sarvaši žili blízki príbuzní jeho otca, s ktorými mal Š�ٱ��á�Ծ��� dobré vzťahy.

V slovenskom národnom príbehu hrá významnú úlohu vymedzovanie sa voči maďarizácii. Do akej miery to možno dohľadať v správaní Š�ٱ��á�Ծ���a, ktorý vyrastal v národne veľmi uvedomelom prostredí? Konanie jednotlivca však nemusí byť za každú cenu a v každej situácii koherentné. Narazil si aj na príklady, ktoré by protirečili, resp. nuansovali tento Š�ٱ��á�Ծ���ov postoj?

O národnej identite Š�ٱ��á�Ծ���a a jeho okolia niet pochýb a pravdou je aj to, že v čase, keď Š�ٱ��á�Ծ��� žil v Uhorsku (medzi rokoch 1880 až 1898), sa už aj v školách určite objavili slovensko-maďarské konflikty. Pravidelné boli napríklad represie a slovné útoky proti slovenským študentom na školských podujatiach pri príležitosti výročia revolúcie v roku 1848. Š�ٱ��á�Ծ��� bol však v Prešporku a Šoproni ešte mladým študentom a v Sarvaši vďaka vtedajšiemu riaditeľovi Gyulovi Benkovi mali slovenskí študenti pokoj. Podľa prameňov až počas povinných miléniových osláv v roku 1896 vzniklo medzi Š�ٱ��á�Ծ���om a jeho maďarskými spolužiakmi napätie.

V odbornej literatúre sa ako prvá Š�ٱ��á�Ծ���ova láska uvádza Emília Chovanová. V tvojom podaní však tento vzťah vyzerá inak. Mohol by si ho v skratke opísať? Prečo je to dôležité pre poznanie Š�ٱ��á�Ծ���ovho života?

Chovanová bola síce jeho prvá láska, ale tu ide o lásku nenaplnenú, o jednostrannú zamilovanosť Š�ٱ��á�Ծ���a. Dievčina ho navyše nechávala dlho jej dvoriť bez toho, aby ho brala vážne, čo podľa mňa spôsobilo u Š�ٱ��á�Ծ���a obrovský zlom, ktorý asi formoval aj jeho osobnosť. Ani po mnohých rokoch na ňu nedokázal zabudnúť a aj desaťročie po odmietnutí si o nej písal do svojho denníka s trpkým odporom. Z ich vtedajšej korešpondencie je však jasné aj to, že hru vtedy už ovládol Š�ٱ��á�Ծ���, keďže z bývalého zaľúbeného študenta sa stal svetobežník a dobrodruh, ktorý sa vždy prihlásil u slobodnej mladej ženy, ktorú o ruku ešte nikto nepožiadal, bez toho, aby si ju vlastne chcel vziať. Skrátka: Š�ٱ��á�Ծ���ove vážne problémy s väzbami a jeho prinajmenšom rozporuplný vzťah k ženám vidno prvýkrát v tomto vzťahu, na jeho láske k Emílii.

Tvoja kniha o Š�ٱ��á�Ծ���ovi mala vyjsť aj v maďarčine. Už sa tak stalo? Bolo ťažké nájsť vydavateľa? Akému prijatiu sa jej dostalo?

Považujem za dôležité, aby kniha vyšla aj v maďarčine a týmto spôsobom sa o Š�ٱ��á�Ծ���ovom živote mohli dozvedieť aj maďarskí čitatelia. Azda sa tak stane na jeseň. Čo sa týka prijatia, som mimoriadne vďačný, že táto kniha vyšla na Slovensku. S publikovaním rukopisu mi zásadne mohli viacerí ľudia. Vyzdvihol by som aspoň dvoch: Danu Podrackú, ktorá ako redaktorka tejto knihe úžasne verila, a grafik Paľo Bálik, ktorý ku knihe pristupoval nielen ako k práci na zalomenie, ale takmer ako k umeleckému dielu a dodal jej umeleckú hodnotu.

Kvalitné knihy píšeš a vydávaš pozoruhodne rýchlym spôsobom, čiže mi je jasné, že už teraz máš hotovú aspoň polovicu ďalšieho rukopisu. Čomu sa bude tvoja ďalšia kniha venovať?

Ďakujem za toto úctivé ocenenie. V zásuvke stola nemám nový rukopis, ale pracujem na zborníku prác, ktorého štúdie sa zaoberajú jednotlivými životnými cestami, ktoré sa pohybujú na hraniciach národných identít. Fenomén viacerých identít je sám osebe veľmi vzrušujúcou témou, navyše v 19. storočí nešlo o nezvyčajný jav, ale o bežnú každodennosť. Na druhej strane plasticky vykresľuje korene slovensko-maďarských konfliktov, keďže sa sústreďuje na rozhodnutie, keď si jednotlivec (napríklad uhorský šľachtic hovoriaci po slovensky alebo intelektuál, ktorý ako kňaz píše po slovensky, ale ako historik po maďarsky, či dokonca Štúrov mentor pôsobiaci ako maďarský právnik v Pešti) musel vybrať, na ktorú stranu v slovensko-maďarských konfliktoch sa postaví.

Foto: Nemzeti Közszolgálati Egyetem