Odís钮 do exilu s vedomím, 啪e u啪 sa nikdy nemusíte vráti钮, 啪i钮 v emigrácii v cudzom prostredí, popret艜ha钮 vz钮ahy, odreza钮 korene, presko膷i钮 biely kriedový kruh... to musí by钮 vá啪ne a 钮a啪ké rozhodnutie – pre vás o to 钮a啪šie, a啪 tragické, 啪e ste boli úspešná spisovate木ka, mali ste za sebou knihy, ktoré vám získali slávu, mali ste priate木ov a pripravené 膹alšie literárne plány. Ale august 1968 všetko zmenil: po okupácii 膶eskoslovenska vojskami Varšavskej zmluvy ste sa rozhodla emigrova钮. V akom duševnom rozpolo啪ení ste odchádzali?
Vo vašej otázke je najpodstatnejšie slovo nikdy. Zopakujem to slovo: nikdy! Dni be啪ali a tu zrazu na balkóne nášho bytu na milej Klemensovej ulici v Bratislave stáli moji rodi膷ia a sestra, kývali nám a mne bolo jasné, 啪e u啪 ich nikdy neuvidím. Takisto ako neuvidím dunajské nábre啪ie, celú moju Bratislavu. Cítila som, ako sa moje srdce mení na kame艌, kame艌, ktorý sa zachytáva v hrudi a u啪 sa nikdy neroztopí. Vlastne tam ešte stále je zvyšok...
Ako sa rodilo rozhodnutie emigrova钮?
Rozhodnutie urobil môj man啪el. Nikdy u啪 nechcel znovu pre啪íva钮 pä钮desiate roky. Jeho priate木om bol literárny vedec Záviš Kalandra, jeden z prvých, ktorého popravili. Iným jeho priate木om bol Eugen Löbl, ktorý bol vo väzení dvanás钮 rokov. Dušan chcel 膹alej vedecky pracova钮 a vedel, 啪e v novej situácii by nemohol. Ani deti by sa nedostali do škôl. A ja by som takisto nemohla písa钮 ako prv. Musela som teda súhlasi钮, ale poci钮ovala som to ako pohreb môjho 啪ivota.
Odišli ste do Viedne. 膶o sa dialo potom?
Môj man啪el vzápätí dostal pozvanie od torontskej univerzity, aby tam prišiel prednáša钮. Zaujímavé je, 啪e o dve hodiny, ke膹 u啪 telegraficky Toronto prijal, sa ozvali Švédi s tou istou ponukou. Tie dve hodiny rozhodli o celej našej budúcnosti. Preto啪e som milovala Selmu Lagerlöfovú, bola by som radšej 啪ila vo Švédsku. Bola to Európa...
Tak啪e napokon ste emigráciu prijali, zmierili ste sa s 艌ou...
Novinári mi 膷asto kladú túto otázku a ja zvä膷ša odmietam odpoveda钮. Bolo to moje najstrašnejšie obdobie a o vredoch ani nehovorím. Hoci dodnes mávam pocit, 啪e 啪ijem náhradný 啪ivot.
Vrá钮me sa teda do pä钮desiatych rokov, ke膹 sa formovala vaša novinárska kariéra, aj literárna dráha. U啪 v roku 1950 (!) ste za膷ali pracova钮 v rozhlase – popritom ste študovali na FF UK v Bratislave, v roku 1954 ste sa stali redaktorkou denníka Smena. U啪 vtedy ste mali konflikty s mocou: v roku 1956 vás z politických dôvodov z redakcie prepustili a a啪 po miernom politickom uvo木není (v roku 1958) sa prestal na vás vz钮ahova钮 publika膷ný zákaz. Boli ste 膷lenkou Generácie 56, ktorá sa formovala po odhalení kultu osobnosti. Bola medzi vami spolupatri膷nos钮, 膷i vládla konkurencia?
Nepovedala by som, 啪e sme boli skupina. Spájal nás iba dátum narodenia a pocit nemo啪nosti re啪imu. Ke膹 vznikol 膷asopis mladých Mladá tvorba, povy钮ahovali sme zo zásuviek riskantné texty a u啪 to be啪alo. Na 啪iadnu konkurenciu sa však nepamätám. Myslím, 啪e sme si dos钮 啪i膷ili, len sme v啪dy t艜pli, 膷i vyjde 膹alšie 膷íslo. Zhodou okolností som hne膹 v prvom 膷ísle poviedku s názvom Keby prišli. Bola to malá ironická utópia o Slovensku, ktoré obsadili Ameri膷ania a najvä膷ší súdruhovia sa okam啪ite preporodili na amerikanofilov. Ako je známe, neboli to Ameri膷ania, 膷o k nám vtrhli, a súdruhovia sa mohli 膹alej veselo bali钮 do sovietskych kabátov. Boli sme prekvapení, 啪e poviedka prešla cenzúrou.
Celý rozhovor si mô啪ete pre膷íta钮 v knihe 慕uboša Juríka Rozhovory po rokoch, ktorú si mô啪ete kúpi钮 v tla膷enej podobe alebo v rozšírenej verzii ako e-knihu na za špeciálnu cenu 5 euro.
V knihe nájdete rozhovory s týmito spisovate木mi: Milan Augustín, Anton Balá啪, Ladislav Ballek, Jozef Banáš, Dezider Banga, Jaroslava Bla啪ková, Ján Buzássy, Jozef B啪och, Ján 膶omaj, Rudolf Dobiáš, Pavel Dvo艡ák, Etela Farkašová, 慕ubomír Feldek, O木ga Feldeková, Daniel Hevier, Anton Hykisch, Rudolf Chmel, Andrej Chudoba, Pavol Janík, Peter Jaroš, Jana Jurá艌ová, Ivan Kadle膷ík, Juraj Kuniak, Milan Lasica, Jozef Leikert, Miroslav Marcelli, Albert Maren膷in, Jozef Mihalkovi膷, Jozef Mikloško, Valér Mikula, Štefan Morav膷ík, Gustáv Murín, Kamil Peteraj, Vladimír Petrík, Jozef Puškáš, Milan Richter, Gabriela Rothmayerová, Vincent Šabík, Ivan Stadtrucker, Stanislav Štepka, Ladislav 扭a啪ký, Viliam Tur膷ány, Ján Tu啪inský, Marián Vároš, Osvald Zahradník, Milan Zelinka a Milka Zimková. Po rokoch sa spolo膷ne vracajú k témam, o ktorých hovorili kedysi, no najmä hovoria o sú膷asných problémoch literatúry a kultúry. Umelecké fotografie Tomáš Singer.
