��������

Dobrý autor nepotrebuje byť moderný

Rozhovor s Ľudmilou Širokovou

Ľudmila Široková je vedecká pracovníčka Ústavu slavistiky (Institut slavianovedenija) Ruskej akadémie vied. Koncom augusta prišla na krátku stáž do Ústavu slovenskej literatúry a Ústavu svetovej literatúry SAV. Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali o zameraní jej študijnej cesty a o jej tvorivých plánoch.

– Jedným z cieľov môjho pobytu je oživiť spoluprácu medzi  moskovským Ústavom slavistiky a Slovenskou akadémiou vied. To by bol, povedzme, kolektívny záujem. Pravdaže, je tu aj môj osobný záujem, lebo jazyk a literatúra iného národa je vždy vecou osobného zaujatia; ide mi o oživenie svojich znalostí slovenskej literatúry a slovenského jazyka, o rozšírenie vedomostí o trendoch vo vývoji súčasnej slovenskej literatúry.

* V čom sú styčné body v zameraní vášho pracoviska a ústavov SAV?

– V našom ústave pripravujeme projekty, týkajúce sa výskumov vývoja literatúr strednej a juhovýchodnej Európy. Máme odborníkov na bulharskú, poľskú, srbskú, chorvátsku, macedónsku, slovinskú, českú, maďarskú, rumunskú a slovenskú literatúru. Z posledných publikovaných prác treba spomenúť Dejiny literatúr východnej Európy po roku 1945 (I., II. diel), zborníky štúdií – napríklad zborník Politika a poetika (v SAV zas vyšiel zborník Poetika a politika). Vydali sme aj zborník Literatúra 20. storočia (Vývoj literatúr strednej a juhovýchodnej Európy v 20. storočí). No a z celkom posledných prác je to Postmoderna v slovanských literatúrach. V dvojzväzkovom vydaní dejín som mala štúdiu o slovenskej dráme, v zborníku Politika a poetika príspevok s názvom Zakázané romány v povojnovej slovenskej próze, do zborníka o postmoderne som napísala štúdiu Hľadanie strateného autora a postmoderna v slovenskej próze 90. rokov.

* Vo vašej slovenčine necítiť ruský prízvuk. Kto boli vaši učitelia slovenčiny?

– Na Moskovskej univerzite nás učili profesori zo Slovenska, na ktorých dodnes pekne spomínam: pán docent M. Čabala, páni profesori J. Mistrík, R. Krajčovič a J. Mlacek. Okrem toho som často chodievala na letný seminár SAS, čo mi veľmi pomohlo v zdokonaľovaní slovenčiny a v poznávaní slovenskej kultúry, osobitne literatúry. Mávali sme častejšie stretnutia so slovenskými spisovateľmi a umelcami. Zažili sme aj pekné zájazdy po Slovensku...

* Stačíte popri vedeckej práci aj prekladať?

– Len z času na čas – podľa potreby – preložím niečo zo slovenskej prózy. V mojom preklade vyšli poviedky J. G. Tajovského, M. Figuli, úryvky z knihy esejí ���ǰ�ٳܰ���á od V. Šikulu.

* Čomu sa budete venovať po návrate do Moskvy?

– Organizačne sa zúčastňujem na príprave konferencie Dejiny vojny – dejiny literatúry. Bude sa konať v novembri v našom ústave a je zameraná na výročie skončenia druhej svetovej vojny. Veď celé povojnové obdobie a téma vojny (v slovenskej literatúre téma Povstania – na tú si pripravujem príspevok) boli dôležité pre ďalší vývoj našich literatúr. Okrem toho čoskoro začnem pracovať na projekte o tvorivosti literárnej recepcie. V  rámci takejto kolektívnej práce sa budem venovať bližšie výskumu recepcie slovenskej prózy v Rusku. Chcem sa zamerať na aktuálne trendy v slovenskej próze posledného desaťročia, možno na takých prozaikov, ako I. Kolenič, Balla, T. Horváth, u ktorých vidím analógie so súčasnou ruskou prózou.

* Ste spokojná s výsledkami svojho krátkeho pobytu?

– Počas pobytu v Bratislave sa mi podarilo prečítať si knihy, ku ktorým som sa v Moskve nedostala, spresniť si nejaké údaje umeleckého aj osobného charakteru, a to vďaka kolegom a priateľom. Navštívila som aj hrob Vincenta Šikulu v jeho rodnej Dubovej. Mám rozpracovanú monografiu Umelecký svet Vincenta Šikulu (Slovenská próza 20. storočia). Kedysi som mu ako študentka tlmočila počas jeho pobytu v Rusku. Podľa mňa je Šikula stále moderný, vlastne dobrý autor ani nepotrebuje byť moderný alebo súčasný. On súčasnosť spoluvytvára do istej miery sám: vnáša do nej svoju tvorivú silu, oslovuje čitateľa, prihovára sa mu doma, v jeho súkromí ako blízky človek. A každý človek, kým nestratí ľudský základ, je pre Šikulu vzácny bez ohľadu na sociálny stav...

–r���–