ղľáԾ
Báseň je zjednotením človeka sTajomstvom
Rozhovor sbásnikom Milanom Rúfusom
* Minulý rok vyšla ձԴDzť. Klobúk dole. „Kto je neý vmalom, bude ním aj vo veľkom“. /Lk 16,10/ Sneverou vo veľkom sa stretávame často; vpolitike či vo vzťahoch. Ale neverám vmalom nepripisujeme väčší význam. Aké sú najmenšie nevery, ktoré sa už rátajú?
– Myslím, že bude najlepšie anajekonomickejšie, ak začneme – návratom. Konomu citátu zVladimíra Holana – citátu, zktorého som vyšiel pri mojom ponímaní vernosti: „A ikdyž sem někdy míval vidění bez zjevení, byl jsem tak věrný, až jsem se stal svědkem.“
Vtejto pasáži definuje Holan báseň ako druh zjavenia. Ja osobne môžem iba dosvedčiť, že je to tak. Ako – že umenie poznáva intuíciou. Báseň iba vyrobená zo slov mi pripomína Putifárovu ženu, ktorej ostal vrukách iba Jozefov plášť – sám Jozef jej utiekol. Holan priznáva, že on sám robil báseň občas iba ako akt vôle. Ale bol taký ý svojej túžbe po tajomstve, že sa nakoniec stal aspoň jeho svedkom. Aaj takto sa dá napísať dobrá báseň.
Táto holanovská pasáž ma prekvapila akýmsi zvláštnym spôsobom. Akoby ju básnik hovoril za mňa apre mňa.
Princíp vernosti som potom prijal nielen vsúvislosti sbásňou, ale aj vživotných súvislostiach vôbec. Má iba jednu Achillovu pätu: vernosť omylu aznej vyplývajúci fanatizmus.
* Považujem vás za mystika. Avy? Cítite v sebe mystika?
– Som človek. Afrancúzsky spisovateľ Vercors vo svojej veľmi zaujímavej knihe Odprírodnené zvieratá za základnú črtu človeka, ktorá ho oddeľuje od živočíchov, považuje práve jeho potrebu mýtu. Aja som, opakujem, človek.
* Nedávno som znova čítala sv. Jána zKríža. Pri niektorých pasážach som pomyslela na vás. Na vašu duchovnú pieseň, na váš výstup na horu Karmel, na vašu temnú noc, na váš živý plameň lásky. Svätí sa na seba podobajú dôým zjednotením sBohom. Je báseň znakom tohto zjednotenia?
– Báseň je zjednotením človeka sTajomstvom. Atomu tajomstvu dáva rôzne mená. Jedným ztých mien je Boh.
* Hovoríte: byť prostý. Ale či nepoužíva jazyk prostoty sám Boh avkladá ho do tej duše, ktorá je natoľko očistená, že môže prijímať?
– Reč Boha je prostá aúčinná. Je to reč bez slov. Nezrušiteľnosť väzby medzi príčinou anásledkom je rečou Božej spravodlivosti; napríklad.
* Vrátim sa kVernosti. Tri razy Holan, raz Biblia – ako motto. Mávate sHolanom svoje temné noci ako on sHamletom?
– Ako som sa vlastne dostal do hlbokého kontaktu sHolanom ačeskou poéziou vôbec? Niekedy aj tá najošklbanejšia sliepka znesie parádne vajíčko.
Štúdiá na katedre slovenčiny som skončil vroku 1952. Vrcholiace roky stalinizmu. Ponúkli mi miesto asistenta na tejto katedre. Rád som prijal. Ale, čo čert nechcel, urobili ma tajomníkom katedry. Zrejme podľa starých cechových zvyklostí, keď najmladší učeň pomáhal prať plienky pani majstrovej. „Majstrovala“ revolučná byrokracia. Obežník za obežníkom. Plánovalo sa na semester, plánovalo sa na rok, na päťročnicu, ba výhľadovo aj na desaťročie. Bol som ztoho zúfalý. Záchrannú kotvu mi podala ponuka ministerstva školstva na dvojročnú vedeckú ašpirantúru zčeskej literatúry. Okamžite som to prijal. Orientoval som sa na poéziu, ktorá bola vČechách tradične lepšia než próza. To bolo ono. Akeďže som prišiel na svet vkomunite severoslovenských luteránov včase, keď ich bohoslužobnou rečou bola bibličtina – nádherný jazyk Kralickej biblie, bol som včeštine ako doma. Dva razy do roka som mal právo na študijný pobyt vPrahe. Ak Hemingway nazval svoje parížske pobyty pohyblivým sviatkom, pre mňa takým sviatkom bola Praha. Aako nemôžete byť vTatrách apritom nezaevidovať Gerlachovský štít, tak som nemohol nevidieť Holana. Ale ísť na Kampu azazvoniť na jeho dverách – to som sa neodvážil. Nikdy som ho nevidel živého astále ho cítim.
Aešte niečo ma sním osudovo spája. Ja mám svoju Zuzanku, Holan mal svoju Kateřinu – dievčatko sDownovým syndrómom. Žila dvadsaťštyri rokov.
Aj to je súčasťou mojej holanovskej Vernosti.
* Milujem zHolana napríklad toto: „Já žil jsem pro člověka apro jeho drama. Ato vždycky tam, kde dvojí bytost čeká aje sama“. Vpostmoderne sa začínajú objavovať názory, že básnik je zmnohonásobená bytosť. Je?
– Vbásnikovi sú zmnohonásobené všetky ľudské bytosti. Vdobrom izlom. Prinášajú mu tu radosť, tam žiaľ; tu lásku, tam nenávisť. Ale aj tú si vsebe odskáče.
* Nenapĺňa vás niekedy smútok ztoho, že sa začína napĺňať Nietzscheho hrozné proroctvo: „Boh je mŕtvy?“
– Nietzsche mi od počiatku pripadal trochu tvrdý adokonca akoby mal ztej tvrdosti potešenie. Ako druhý predmet na vysokej škole som mal dejepis. Tam ma osobitne zaujal problém, aké vlastnosti malo to–ktoré spoločenstvo vo fáze, keď sa história rozhodla poslať ho na smetisko dejín. Prvým ztých syndrómov budúceho odchodu bola strata mýtu. Apravdepodobne sňou súvisiaca hypertrofia sexu.
* Boh vraj preto najviac miloval Židov, lebo zo všetkých národov najviac cítili Jeho prítomnosť. Je to jeden z atribútov mystickej skúsenosti. Cítite niekedy prítomnosť Boha? Ako Pascal vo svojej Noci.
– Zvyknem sa sním zhovárať ako so susedom. Nie iba ďakujem achválim. Boh nie je horenos, že by ochkal od rozkoše, keď Ho chvália. Ana tejto zemi je toľko kontroverzných vecí, až to vyzerá, že sú jej podstatou. Atak Mu hovorievam: – Muselo to byť? Inak sa to nedalo, Pane? –
* Aký je váš názor na novú úlohu ženy vspoločenstve?
– Košatý strom kresťanstva, zasadený do židovského podpníka, má korene vtej istej pôde Blízkeho východu. Avtejto otázke prijal jeho návyky. – Taceat mulier in ecclesia. Žena nech mlčí vzhromaždení. – Vyzeralo to potom tak, ako som to raz videl na neapolskom vidieku. Muž ažena šli robiť na roľu. On šiel vpredu, vruke bakuľku, vústach cigaretu. Ona zhrbená za ním, pod ťažkým batohom náradia ajedla. Kolega, Talian, mi to vysvetlil: „Na tomto juhu muž môže cez deň lajdáčiť, ale vnoci sa nesmie ulievať“. Čo stým...? Zabudnúť aísť bližšie kľudskosti.
* Dalo by sa ovašom vzťahu kZuzanke povedať, že je to Láska, ktorá zraňuje, aby prinavracala lásku, čistý prameň?
– Dalo by sa to povedať vašimi slovami. Aja vám odpoviem básničkou.
Azasa Zuzanka
Už je to znova tu.
Tu je to zas aznova.
Povedz mi, dievčatko,
sú ešte také slová,
ktoré som neriekol?
Sú také slová lásky,
ktoré mi zamlčal
tvoj imôj osud ťažký?
Už nieto takých slov,
ani viac nebudú.
Lebo len láskou sa
vzdoruje osudu.
Iba jej dotykom
ten býk sám kdesi zmäkne.
Azvecí nepekných
sa stanú veci pekné.
Pripravila Dana Podracká
