��������

Jozef Cíger Hronský: �ܱ�����ý ��ážď

Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2008

Hronského knižka �ܱ�����ý ��ážď patrí ku klenotom klasickej knižnej tvorby pre deti. Prvýkrát vyšla  roku 1933 s ilustráciami Karola Ondreičku. Pripravované druhé vydanie v roku 1944 sa v pohnutých vojnových časoch nepodarilo uskutočniť. Vydavateľstvo Matice slovenskej s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR koncom minulého roka knižku vydalo tak, ako bolo pôvodne plánované vydanie.  Ilustrácie Emila Makovického patria ku klenotom výtvarnej klasiky pre deti. Makovický pôsobil v detskom časopise Slniečko (1942 – 1946), ilustroval mnohé knihy pre deti vydané v Mladých letách a Matici slovenskej. Je veľmi užitočné, ak sa malí čitatelia majú možnosť zoznámiť aj s klasickým fondom knižnej tvorby. Rozširuje to ich skúsenostný, zážitkový i hodnotový obzor.

Hronského rozprávania vo výbere �ܱ�����ý ��ážď vznikli na námety ľudových rozprávok. Nie sú však bežnou literárnou adaptáciou folklórneho podania. Hronský sa pokúsil využiť materiál ľudových rozprávaní na vytvorenie vlastnej autorskej rozprávky. Skúsenejší (dospelý) čitateľ si to určite všimne. Zámer autora stojí nad folklórnou látkou. Príbehy zbierky majú ucelený tematický a motivický rámec.

Texty tematicky spája najmä sociálna problematika. Vo viacerých príbehoch sa autor zameriava na životné situácie, ktoré hrdinovia pociťujú ako ťažké bremeno. V rozprávke Vnučkin hrnčisko sa mladé dievča musí potýkať s neľahkou úlohou, ako nakŕmiť deda obra, ktorý sa o ňu stará. Jej každodenný „pracovný kolotoč“ vyžaduje takmer nadľudské úsilie. V príbehu Zlatá myška chudobné dievčatá náhle osirejú. Staršie nechajú najmladšiu napospas osudu, zoberú všetky prostriedky, ktoré zostali po rodičoch a odchádzajú do sveta.

Bremenom postáv však môže byť aj psychický tlak. V rozprávke Piecka v bizarných podmienkach v lenivej rozhádanej rodine žije piecka. Trápi ju strach, že sa kvôli nedbanlivosti domácich rozsype. Názov rozprávky Anička, čo ju nikto nechcel vystihuje subjektívny pocit malého dievčaťa, bojujúceho s falošnými pocitmi odmietnutia.

Hronskému nešlo len o vykreslenie psychického stavu svojich postáv. Pozorne si všíma motívy ich konania vo chvíli, keď nastáva uľahčenie situácie a problém sa rozprávkovo zázračne vyrieši. V niektorých prípadoch hrdinovia nezvládajú zlepšenie pomerov. Predchádzajúci nedostatok v nich vyvoláva nezdravé, nenásytné reakcie. Chudobné dievča v rozprávke �ܱ�����ý ��ážď získava zázračným spôsobom dukáty zo zlatých listov, ktoré chytá do zástery. Spočiatku sa o ne delí s inými ľuďmi. Neskôr ju pochytí lakomstvo. Preto príde o svoj vzácny dar.

Hronský nevidí svoje postavy čierno-bielo. Neodsudzuje ich. Na hrdinoch, ktorí zlyhali, je vidieť aj dobré stránky charakteru. Chýba im však zrelosť založená na dôvere. Znamenie zázraku, ktoré hovorí o priazni a zabezpečení, prijmú len ako uľahčenie, ktoré si chcú detsky podržať. Nevedia ho zúročiť. Možno strach z nedostatku spôsobuje, že nedokážu zvládnuť stav hojnosti. Tak prichádzajú o to, čo získali ako zázračný dar.

Nemohúcnosť a beznádej ľahko vyvolávajú v dospelom človeku pasivitu, apatiu, detskú túžbu po „rodičovskej“ starostlivosti. Hronský voči tomuto stavu stavia ideál zrelého zodpovedného, aktívneho prístupu k životu. Vnútorná zrelosť sa prejaví v tom, že hrdina nezneužije zázrak a je ochotný ďalej usilovne pracovať a vlastnými rukami zveľaďovať to, čo dostal. V rozprávke o Zlatej myške sa myškina zázračná pomoc dievčatku končí vo chvíli, keď je jeho bieda zažehnaná a jej sestry sa vrátia vnútorne zmenené. V rozprávke Zrno slepého mládenca je potrestaná záhaľčivosť a lenivosť. Dedinčania sa ľahko nechajú zviesť vidinou „koláčov bez práce“. Tento detinský postoj ich privedie na mizinu. Svoju zlú situáciu môžu zvrátiť len tak, že začnú usilovne pracovať.

Zázrak je isto vzácnym darom, jeho zmyslom však nie je únik z reálneho života. Možno práve v tomto majú Hronského rozprávky čo povedať aj dnešnému čitateľovi. Snaha uniknúť k lacným bezstarostným riešeniam bez námahy je syndrómom chorobného stavu súčasnej kultúry. Pod „bremenom“ tejto vidiny občas klesne každý z nás. Múdra rozprávka môže byť na našej ceste užitočnou výzvou i povzbudením.

Timotea Vráblová