ղľáԾ
Zo spoločného úsilia autora Martina Juríka a umelca Martina „Cuca“ Luciaka vznikol Nukleus, rozprávanie o chlapcovi a jeho „obrovi“ z inej planéty, príbeh, ktorý sa cielene a priznane ponáša na filmy ako Železný obor č Nekonečný príbeh. Vzniklo tak dielo, ktoré doposiaľ na Slovensku nemá obdoby, ale to vzhľadom na autorskú dvojicu vlastne neprekvapuje.
Vydavateľstvo Artis Omnis je u nás známe tým, že vydáva iba slovenských autorov. A hoci dávajú priestor mnohým žánrom, výraznou zložkou ich vydavateľského plánu je fantastika. Toto je však prvýkrát, čo vydali komiks. Nukleus je príbeh malého chlapca zo zapadnutého fiktívneho amerického mestečka. Rayov život nie je jednoduchý. Jeho otec umrel, maminho nového priateľa neznáša, starší brat ho neberie vážne, po krku mu idú miestni výrastkovia na motorkách a až na najlepšieho kamaráta Bena skrátka nemá na svete nikoho, kto by mu skutočne rozumel. Príbeh ako z amerického rodinného filmu, pretože presne ten Nukleus imituje.
Chlapec a jeho obor
Jedného dňa za mesto spadne meteorit. Akurát to vlastne celkom nie je meteorit, pretože sa oň začne okamžite zaujímať armáda a celú oblasť uzavrie. Rayovi to, samozrejme, nedá a začne pátrať. Objaví tak nového priateľa, mimozemský konštrukt Nukleus, ktorý mu neraz zachráni krk.
Kresba Martina Luciaka je výborná. Uňho sme zvyknutí hlavne na rôzne, zvyčajne akčné, obálky kníh, no na svojom konte má aj niekoľko komiksových stripov. Predovšetkým tu však badať jeho špecifický štýl, v ktorom využíva ostré hrany, výrazné tieňovanie a miestami až prehnané, ale vďaka tomu veľmi dobre čtateľné, výrazy tváre. Najlepší je, samozrejme, dizajn Nuklea, ktorý pôsobí tak akurát mimozemsky a roboticky, zároveň však dostatočne humanoidne na to, aby mu bolo možné porozumieť len z mimiky č pohybu tela.
Hoci nie je nikde uvedené, kedy presne sa príbeh odohráva (v istom momente sa spomína internet), musia to byť minimálne neskoré 90. roky. Žiadna postava totiž nepoužíva smartfón, čo je logické, pretože ich existencia značne znižuje možnosti dramatických situácií. Luciak však všetko kreslí pomerne anachronicky. Rôzne vozidlá, stavby č technické zariadenia pôsobia ako z 50. č 60. rokov, čo je celkom šikovný spôsob, ako vytvoriť nadčasovo pôsobiaci dizajn. Rovnakú cestu zvolili začatkom 90. rokov tvorcovia animovaného seriálového Batmana a aj preto je ich seriál neustále aktuálny. Toto kreatívne rozhodnutie teda hodnotím kladne. Navyše ide o pozitívne využitie nostalgie, ktorá bude z každej stránky sálať na dospelého čtateľa, pamätajúceho si tituly ako Železný obor č E. T. mimozemšťan.
V scenáristickej rovine zase vidieť jednoznačné zameranie väčšinou na detského čtateľa. Okrem dôležitých príbehových informácií sa totiž dozvieme aj mnoho zaujímavostí z oblasti vedy č histórie. Ray a jeho kamarát Ben sú totiž praví nerdi, ktorých učenie sa o rôznych veciach skutočne baví. Benov otec pracuje v miestnej atómovej elektrárni a Nukelus je doslova studnicou rôznych vedomostí a zaujímavostí nielen o rôznych cudzích svetoch, ale aj o tom našom. Zároveň sa však tvorcovia neboja ani náročnejších tém a drsných scén, č už ide o násilie, krv, smrť a vraždu, alebo o strelné zbrane. A to je dobre, pretože práve to sú témy, ktorých sa v prípade detskej literatúry slovenskí vydavatelia boja. V prípade Artis Omnis to, našťastie, neplatí.
Prečo toho nie je viac?
Jurík s Luciakom na sto desiatich stranách rozbiehajú pomerne rozsiahly príbeh, v ktorom predstavujú značné množstvo postáv, hoci tie najhlavnejšie sú Ray a jeho mimozemský kamarát. A to je vlastne najväčšia slabina inak výborného komiksu. Malá plocha na čokoľvek. Vieme teda, že Ray neznáša maminho nového priateľa, pretože pomyselne nahrádza miesto po jeho otcovi, ten však nedostane poriadny priestor ani na to, aby niečo povedal a my sme zistili, aký je to vlastne človek a č sa vôbec pokúša nájsť si vzťah k deťom svojej aktuálnej partnerky. Vieme, že s mamou si rozumie, ale ani unej, okrem krátkej scény, keď príde dať Rayovi bozk na dobrú noc, poriadne nevidíme jej charakter.
Kvôli tomu, že čtateľovi treba ukázať mnoho vecí v krátkom čase, dej často skáče tak veľmi, že nie je úplne jasné, čo sa vlastne deje a kedy presne sa to deje. V druhej polovici komiksu sa tak náhle stretávame sďalšími, úplne novými postavami, ktoré sú síce prepojené s dianím v Rayovom domovskom mestečku, ale opäť sa o nich mnoho nedozvieme. Veľký problém by to vlastne ani nebol, keby to celé nepôsobilo, akoby sa museli často a radikálne osekávať pôvodne podstatne veľkolepejšie plány. Je úplne v poriadku mať vpríbehu – predovšetkým v komikse, ktorý je rozsahom dosť obmedzený – charakterovo ploché postavy, ktorých jedinou úlohou je posunúť dej. Ale ztohto komiksu to pôsobí, akoby jeho pôvodná verzia mala aspoň dvesto strán. Výsledkom sú už spomínané zmätočné pasáže, keď sa toho udeje naraz priveľa alebo sa preskočí v čase bez nejakého výraznejšieho upozornenia.
Tu sa ponúka otázka, č komiks skutočne nemal byť dlhší a ak áno, prečo ním teda nie je. Osobne by som totiž uvítal, keby nám autori veci viac vysvetlili alebo niektorým postávam okrem Raya a Nuklea venovali viac priestoru. Oceňujem síce snahu edukovať mladého čtateľa pomocou rôznych vedeckých vsuviek a dialógov, ktoré Raya a jeho kamaráta Bena vykresľujú ako vzdelaných nerdov, zároveň sú to však miesta, ktoré mohli viac poukázať na vzťahy medzi jednotlivými postavami, a to je niečo, čo mi predsa len v komikse trochu chýba. Je totiž ťažké vžiť sa do Raya s jeho problémami, keď netuším, prečo tie problémy má a ako na to reaguje jeho okolie. O všetkých negatívnych vzťahoch nám totiž v Nukleovi povie Ray, ale neukáže nám ich. Škoda. Záver je navyše dosť uponáhľaný a pripomína titulkové sekvencie na konci starých amerických filmov, kde sme sa zo steny textu dozvedeli, čo sa stalo s jednotlivými postavami.
A predsa sa tlačí
Napriek menším príbehovým nedostatkom však komiks skvele robí to, čo si autori zaumienili. Je výborným príbehom pre mladších čtateľov o nezvyčajnom priateľstve medzi chlapcom a obrom, čo sa spája s našimi vlastnými spomienkami z detstva. Navyše čtateľa naučí aj niekoľko zaujímavostí zo skutočnej vedy č histórie. Teší ma, že na Slovensku sú ľudia, ktorí sa neboja ísť do nepoznaných vôd. Ako zo strany autorov, tak aj zo strany vydavateľstva bola tvorba takéhoto druhu komiksu značným rizikom, ktoré sa však podľa mňa určte vyplatilo. A budem veľmi rád, ak sa príbeh Raya a Nuklea neskončí, ale bude ďalej pokračovať. Minimálne záver si necháva otvorené malé zadné dvierka k prípadnému druhému dielu. Dokonca si viem predstaviť, že by Nukleus mohol vychádzať na mesačnej báze v zošitovej forme, podobne ako sa to pred niekoľkými rokmi podarilo v susednom Česku so superhrdinským komiksom Dechberoucí zázrak. Ak by niečo také na Slovensku niekto dokázal, rozhodne je to dvojica Jurík a Luciak.
Nakoniec je Nukleus predovšetkým príjemný komiks, ktorý je skvelé čítať si spolu s deťmi. Pracuje totiž aj s niekoľkými vážnymi témami, ktoré však nutne nevysvetľuje, a preto môže vyvolať celkom prirodzenú a potrebnú diskusiu. Ale poteší vás aj, ak deti nemáte a chcete si len nostalgicky pripomenúť svoje detstvo. Posledná drobnosť, ktorú komiksu budem vyčítať, je zasadenie do amerického mesta. Príbeh by mohol totiž bez väčších problémov nádherne fungovať aj v slovenských reáliách. Chápem však, že takto má komiks väčší potenciál dostať sa aj na zahraničný trh, a to autorom želám. V poslednom čase je ťažké byť na Slovensku na niečo hrdý. Je preto dobré vedieť, že sú autori, ktorých ani súčasná situácia nezastaví a snažia sa posúvať hranice svojej tvorby. Možno aj za fyzické hranice nášho vlastného štátu.
