ղľáԾ
Arpád Soltész: Hnev
Bratislava: Ikar, 2020
Keď na jeseň 2017 vyšiel debutový román novinára a spisovateľa Arpáda Soltésza ä, stal sa jednou z literárnych udalostí roka. Tento „moderný western“ realisticky ashumorným nadhľadom zobrazoval východoslovenské kriminálne prostredie konca deväťdesiatych rokov.
dzá sinvestigatívnym novinárom Palim Schlesingerom vhlavnej úlohe mal prvky kriminálneho trileru, no súčasne tento žáner výrazne presahoval. Kriminalita tu nebola ani tak odchýlkou od normy, skôr alternatívnym ačasto nevyhnutným spôsobom života. Napriek tomu nešlo o ťaživé ani depresívne čítanie. Práve naopak.
Nasledoval úspešne sfilmovaný román ň, inšpirovaný udalosťami spojenými svraždou novinára Jána Kuciaka, aobe tieto prózy vyšli sveľkým mediálnym ohlasom vo francúzskom preklade.
Tretí román Arpáda Soltésza Hnev savracia kpostavám, prostrediu a poetike ä, no jeho dej je situovaný do Košíc oniekoľko rokov skôr, čiže do polovice deväťdesiatych rokov – do obdobia divokých privatizácií, neobmedzeného fungovania mafie, skorumpovanej polície anajmä hlavnej organizátorky kriminálneho biznisu – Slovenskej informačnej služby.
Nadčasovosť Soltészovej témy spočíva najmä v zobrazení absencie práva aspravodlivosti z perspektívy obyčajného človeka. Privatizérskemu klanu Šipošovcov – majiteľom najväčšieho podniku v meste – je, naopak, povolené takmer všetko. Majú vrukách políciu, mafiu, súdy ačiastočne aj médiá. Ich jedinou povinnosťou je odviesť dohodnutú províziu ztunelovania predsedovi vládnuceho politického hnutia.
Arpád Soltész preukazuje dôkladnú znalosť (miestneho) kriminálneho prostredia – od košickej mafiánskej skupiny Bandiho Farkaša, cigánskych priekupníkov Roštášovcov, kosovských Albáncov aSrbov, úplatných policajtov a sudcov,cez vlastné záujmy sledujúcich SIS-károv ažpo výkonné vládne zoskupenie.
dzá Hnev potvrdzuje výnimočnosť Soltészovho štýlu, spájajúceho nadhľad dobre informovaného novinára stalentom rozprávača silných príbehov. Systém fungovania mocenských štruktúr štátu vníma zvtáčej perspektívy, no súčasne zachytáva pestrý mikrosvet ulice. Katalyzátorom je špecifický cynický humor, ktorého je však v Hneve vporovnaní säm oniečo menej.
Hnev je rozdelený podľa románových protagonistov na štyri časti – Moly, Miki, Bandi aŠlezi. Moly je mladý policajt, ktorý sa nechce podriadiť skorumpovanému systému a stane sa ľahkou obeťou mafiána Bandiho. Jeho partner – nadporučík Miki Miko si je vedomý, že ak chce prežiť, musí hrať minimálne dvakráttvrdšie, bezohľadnejšie, no aj prefíkanejšie ako jeho protivníci, keďže „v súboji sfalošnými hráčmi vyhráva ten, kto najlepšie podvádza“. Ktomu patria intrigy, únosy, vydieranie avraždy. Nehovoriac opomoci „mocných kmotrov“. Vtomto prípade najmä Mikovho mentora – bývalého policajta, ktorý prešiel na druhú stranu.
Za postavou šéfa košického mafiánskeho gangu Bandiho Farkaša, ako aj za ďalšími postavami, sa dajú ľahko odčítať reálne kriminálne inšpirácie zdeväťdesiatych rokov, ktoré Arpád Soltész ako bývalý investigatívny novinár dôverne pozná. dzáová fikcia mu však otvorila nové možnosti.
Vyhýba sa moralizovaniu ani svoje postavy nesúdi. Zachováva si od nich odstup, no už v úvodnom venovaní jasne naznačuje svoj postoj krelativizovaniu etických hodnôt vmene boja proti väčšiemu zlu. Svoj román venuje„všetkým, ktorí blúdia po ceste dláždenej dobrými úmyslami. Nech nám na ňu večne svietia plamene pekelné.“
Špecifický jazyk postáv je kombináciou východoslovenského nárečia, hovorového slangu azločineckého argotu. Autor však ani tu príliš „netlačí na pílu“ drsných expresívnych výrazov. Slovné spojenia, ktoré postavy používajú, vychádzajú zreality, no súčasne ponúkajú veľkú mieru autorskej literárnej štylizácie.
Hnev je vporovnaní sdvoma predchádzajúcimi románmi lineárnejší a uhladenejší. Chýba mu však výraznejší príbehový oblúk, ktorý by spojil a vypointoval množstvo epizodických motívov.Navyše, kvyvrcholeniu dochádza už vtretej časti a záverečná kapitola venovaná novinárovi Šlezimu na mňa pôsobila ako trochu zdĺhavý epilóg. Síce s pointou, ale bez napätia.
Absenciu pevnejšej románovej kompozície kompenzuje autor originálnym a komplexným zobrazením cynického sveta „vtedy na východe“, v ktorom sa toho aj dnes deje viac ako dosť.
