ղľáԾ
„Ja rodinu mám!“ identifikujem sa horlivo, no vzápätí uvádzam veci napravú mieru: „Ale niekedy sa cítim ako najopustenejší človek nasvete.“ „To je vporiadku, preto ste tu!“ tľapká ma asistent popleci. (s. 51)
Asi máloktorá kniha bude vsúčasnom stave verejného zdravotníctva viac aktuálna ako nový román Pavla Rankova Klinika. A hoci metafora zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sú pacienti bez lekárov ponechaní na pomoc nekvalifikovaného personálu, vyvolá nepríjemné mrazenie, jej ústrednou témou je najmä pocit odcudzenia, nepochopenia a hlbokákríza duševného zdravia.
Medzinárodne uznávaný slovenský prozaik Pavol Rankov je autorom niekoľkých poviedkových zbierok, historických románov zachytávajúcich dejiny dvadsiateho storočia akaleidoskopickej satiry ovojne - Svätý mäsiar zo Šamorína ainé príbehy zčias Malej dunajskej vojny, ktorú vydal pod pseudonymom Peter Pečonka. Najnovší autorovromán je priznanou poctou Franzovi Kafkovi a súčasne intímnou autobiograficky ladenou spoveďou.
Bezmenná hlavná postava sa počas siedmich dní pokúša vyriešiť svoj psychický problém anavštíviť vzdravotnom zariadení uznávaného odborníka. To, čo ju tam čaká, však pripomínazúfalú snahu Kafkovho zememerača Jozefa K., ktorý sa snaží naplniť svoje pracovné poslanie vnedobytnom zámku nad dedinou.
Prvý deň je klinika zatvorená aprotagonista románu sa dostane zadným vchodom iba do kotolne. Mimoriadne ochotný kotolník si vypočuje časť jeho problémov asľubuje ich prekonzultovať s profesorom. Na druhý deň je lekárska kapacita opäť neprítomná a zdravotnú anamnézu rozprávača preberie recepčná.
Tretie ráno ju vystrieda sanitár zgeriatrie, ktorý však ochotou neoplýva atak sa rozprávač podelí osvoje najintímnejšie suicidálne pocity srovnako zúfalou pacientkou včakárni. Profesor sa opäť nedostaví... Avtomto duchu to pokračuje až do nedele. Autor so šibeničným humorom vštýle absurdnej drámy zachytáva aj štrajk zdravotníkov a konšpiratívne stretnutia pacientov slekármi.
Počas blúdenia po nemocnici ačakania na profesora sa rozprávač vyznáva zpocitov depresie, bolestnej osobnej krízy, problematického vzťahu sčlenmi vlastnej rodiny a sebanenávisti. To, čo bolo pre neho donedávna hlboké tabu, zrazu ochotne rozpráva aj úplne neznámym ľuďom.
„Budem reštaurovať arecyklovať ďalšiu zabudnutú jazvu, aby som znej vyrobil čerstvú, ktorá sa dá jatriť. Pri detailnom pohľade dominulosti sa ukazuje, že mám dosť dôvodov hanbiť sa.“ (s. 134)
Sebaironická ľahkosť rozprávania môže prekryť to najpodstatnejšie – obnažovanie a jatrenie tráum muža vstrednom veku, manžela a rodiča. Ústredným problémom skrytým za symptómami depresie je najmä hlboký pocit odcudzenosti, samoty, nepochopenia aabsencie spriaznenej duše. To, že je ochotný otvoriť svoje najintímnejšie pocity „na počkanie“ doslova každému, nehovorí len oabsencii kvalitnej lekárskej pomoci, ale najmä ozúfalej túžbe popochopení.
Ako formálne naplnenie metafory „nepochopenia“ by sa dal chápať aj vizuálno- dizajnový koncept, vrámci ktorého sú zknihy vytrhnuté posledné strany. Asi máloktorý čitateľ to rozšifruje ako odkaz na nedokončený Kafkov áǰ abude skôr presvedčený, že mu predali chybný výtlačok. Ktovie koľko reklamácií mali kníhkupci na áǰ, ktorý Franz Kafka už nestihol dopísať... Dostávali od zákazníkov aj otázky typu: „Prečo mám platiť za nedopísanú knihu?“
Pavol Rankov svoje kapitoly nedopísal zámerne ajeho príbeh zostal našťastie otvorený.
Klinika je silnou mužskou výpoveďou nielen vkontexte autorovej tvorby, ale aj súčasnej slovenskej prózy ako takej, vktorej už viacero rokov dominuje najmä ženská perspektíva rozprávania.
Pavol Rankov: Klinika
Levice: KK Bagala, 2022
