��������

Drsne pekné

Vladimíra Komorovská: Všivavé osudy, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008

  „My dvaja sme spolu skončili...“, hovorí jej do telefónu. Ona položila telefón, a ani sa neunúvala, aby mu odpovedala. Ibaže

odpoveď predsa len dáva svojej láske cez čitateľa. Hoci si aktérka

v závere poviedky Adieu hrdinsky montuje krídla úľavy zo vzťahu, nazdá­vam sa, že si bude ešte dlho vytierať slané očné kútiky.

  Prekladateľka Vladimíra Komorovská, ktorá má na konte vyše 500 populárno-náučných textov, reportáží a štyridsať knižných prekladov

najmä z francúzskej literatúry, nám vo svojom (vraj) debute, hoci dá rozum, že debutovala výpomocou nejednému prekladanému autorovi, no ale dobre: v debute nám predstavuje 12 poviedok, napísa­ných v osobe „ich“, teda ja, akoby brala všetky hriechy sveta na seba, a až v deviatich začína slovom „Som", čo sa nedá považovať za manieriz­mus, ale štartovaciu dráhu. Hneď po výstrele „Som" postaví čitateľa (mňa) do pozoru a čitateľ ochotne v tejto pozícii vydrží, kým nepre­číta všetky riadky, všetky slová vrátane epilógu Petra Gregora – ak sa niekto opýta, za koho Komorovská „kope dvanástku", Gregor pohotovo odpovedá: „za životy napospol nenaplnené, narušené, ba priam vyšinuté“.

  V poviedke Hnida (márne by sme to slovo hľadali v pravidlách pra­vopisu) všetci vieme, že ide o parazita, rovnako ako aktérka – hnide sa všetko, čím ubližovala, bumerangom vracia. Tretia poviedka je o �ٲ������á��DZ���. Bol by to celkom fajn chlap, keby si tak strašne „neoplechoval" hrubosťami citlivé vnútro. ��dzٱ����é����� traumatizujú hostia. Za každým mileneckým párom (starý s mladou, akože ináč, veď starú má aj doma) si predstavuje svojho záletného manžela. Pri čítaní ��í��ž���Ჹ čitateľa premkne zlé tušenie a akosi podve­dome, akoby sa našiel priamo v reále, hľadá východiská.

  Niet na svete väčšej tragédie, ako keď matka príde o die­ťa, o to je strata trýznivejšia, keď sa tak stane vlastným zavinením, ako Chudinke. Aj v Pijanke čitateľa stretne takmer ten istý scenár, a aj tvrdým povahám rozslzí oko vnútorný plač matky, i preto, že kvôli slopanici dieťaťu ani raz neupiekla buchty. Pri Skrachovancovi, 60-ročnom docentovi, sa čitateľ dostáva do akej­si zlomyseľnej polohy: Tak mu treba, keď prevetrával študentky, aj od pása dolu!

  Je až neuveriteľné, čo všetko Vladimíra Komorovská vie o medicíne, duševnom zdraví, drogách, potratoch, anatómii, alkoholikoch, ale vie cez ústa muža svojej aktérke ��á��������áč��� jemnôstkami vyznať obdiv i lásku. Horšie je to s koncami, keď láska odchádza.

  Ozaj speje svet k zániku? Nabáda poviedka Ž�Dz���á�� o rodinnom vzťa­hu a popretí vlastnej krvi medzi dcérou a otcom.

  Autorka výber aktérov nerobila „v štvrtej cenovej", ale zväčša na akademickej pôde a napriek tomu rozprávajú rečou ulice, bohatým slangom, expresívne, aj argotizmami a vulgarizmami.

  Komorovskej drsne pekná knižka je práve v ponuke a dúfam, že som

o jej obsahu nepovedala priveľa. Učarovala mi obálka - nijaké hýrivé jedovaté anilínky - v tieni zelene decentne stojí autorka v dôvernom stretnutí s kamennými stvoreniami z vodnej ríše.

Paula Sabolová