��������

Autorka vystavala kompozíciu románu umne a do príbehu nás vťahuje spôsobom podobným Lars von Trierovmu filmu �ѱ�����Գ���ó������ (2011), keď už v úvode prezradí vyvrcholenie a jedného zo súrodencov nechá zmiznúť na prvej strane. Alan už raz ušiel do západného Nemecka, ale nepochodil. Vo Viedni, kde sa po páde železnej opony usadila celá rodina, sa stal z mladého pankáča cieľavedomý študent medicíny a neskôr ortopéd posadnutý bedrovými kĺbmi. Teraz však ušiel znova. Retrospektívne zisťujeme detaily jeho doterajšieho života, hľadáme dôvody ďalšieho úteku a text aj vďaka prekladu skúsenej Paulíny Čuhovej plynie príjemne.

Po svižnej kompozičnej štruktúre úvodu otázka príčiny Alanovho úteku prenechá miesto katarzii inej témy. Tá však pôsobí plytko, chýba jej emočná razancia, za čo môže aj čiastočná nedôveryhodnosť protagonistov. Alan ako robotník v Nemecku zažije sklamanie, vráti sa zranený a v ťažkej depresii. Z priepasti ho vytrhne patetická myšlienka, že úspech nie je len vecou zemepisnej šírky, ale aj spoločenskej hierarchie. „Možno len nie som pomocný robotník. Možno som skôr typ vrchného lekára. Bola to pozoruhodná myšlienka.“ (s.14) Okrem Alanovej hyperfixácie a snahe zapadnúť medzi Rakúšanov jeho psychologické prežívanie nie je dostatočne vykreslené. Jeho správanie naznačuje skôr traumu či poruchu autistického spektra ako depresie opísané autorkou. Alanova rakúska priateľka Nora síce skúma rolu genetiky u depresívnych a traumatizovaných myší, ale tieto dve línie akoby spolu nekomunikovali. Iné diagnózy ani detaily z minulosti neprichádzajú, a tak Alanovo konanie pôsobí roboticky.

O túžbe nebyť Slovákom

Alana najväčšmi definuje túžba nebyť Slovákom. No okrem toho, že Slovensko je sivá paneláková krajina, ľudia sú viac zhrbení a zdravotníctvo horšie, sa hlbšie existenčné dôvody Alanovej nechuti byť Slovákom nedozvedáme. Pestrofarebnosť pohľadov na Slovensko sa blysne na výlete s Norou do Bratislavy, ktorá obdivuje Petržalku, alebo počas Mišinho pobytu v Banskej Bystrici, kde pri slovenskom školstve narazí „na ukážkový relikt z čias socializmu“ (s. 68). Hlbšie, nejednoznačnejšie pohľady na vzťah emigrantov k ich krajine, otvárajúce dialóg s dnešnou dobou, keď zúfalé počty mladých opúšťajú Slovensko, žiaľ, neprichádzajú, ale autorka aspoň všímavo upozorňuje na existenciu problémov spätých s emigráciou. Väčšiu pozornosť by si zaslúžilo aj nedotiahnuté porovnanie postsocialistického Slovenska s rozbehnutým rakúskym kapitalizmom, symbolizovaným obľúbenosťou značkového oblečenia a nadmerným vyhadzovaním. Knihe by pomohol napríklad autentickejší opis života vo viedenskom pivničnom byte, ktorý je síce metaforou pre určité started from the bottom (začínať od nuly), no nevyjadruje fyzické prežívanie človeka v pivnici.

Túžba a zároveň neschopnosť transcendovať pôvod, hranice, identitu, zlozvyky a traumy je najlepšie zobrazenou témou knihy. Postavy sa takmer nevyvíjajú – napriek snahe nájsť samu seba a odpútať sa od mužov, v ktorých hľadala oporu, aj stratený vzťah k bratovi, zostáva Miša zaseknutá vo svojej obsesii podobne ako Alan. Nevie prekonať bratovu zmenu po prvom úteku, vyčíta mu nedôveru aj to, že ju opustil.

Problém s identitou

Miša sa pasuje so svojou identitou, trápia ju feministické otázky, nechce byť tradičnou manželkou a nepatrí ani na Slovensko, ani do Viedne. „Byť vlastníctvo nejakého muža alebo byť ponemčená“ (s. 51). Jej nezáujem o rakúskych rovesníkov aj útek s Angličanom do Berlína nepôsobia uveriteľne. Inak je však Miša komplexnejšou a dôveryhodnejšou postavou ako Alan – zažíva vyhorenia aj sklamania, dôveruje aj nesprávnym ľuďom, aktívne spochybňuje svoje kroky a veľmi nevie, čo chce.

Pohľadmi na súrodencov očami zväčša ženských postáv autorka prelína Alanovu rolu protagonistu s rolou objektu. Feministická problematika žien reagujúcich na činy mužov odchádzajúcich s nimi či bez nich vytvára zaujímavú dynamiku vo vzťahu matky Nini a jej mamy Anikó, ktoré čelia samote. Miša narúša patriarchát odchodov a návratov, ale len čiastočne, keďže k odchodom ju motivujú muži. Aj tak sa vymedzuje voči osudom matky a starej mamy. Rázne tu pôsobí aj téma nechcených potratov, s ktorými sa ženy vyrovnávajú samotné, bez pátosu a bez mužov.

Kniha Voľným pádom chce lietať ako jej postavy, no z dosiahnutej výšky nedokáže presne zaostriť do hĺbky problémov, ktoré si inak obratne všíma.