ղľáԾ
Vroku 2018 kanadská historička moderných dejín Margaret MacMillan pripravila pre rádio BBC niekoľko prednášok na tému vojna aspoločnosť. Rozprávanie ohistorickom význame asociálnom rozmere vojnových konfliktov vzbudilo natoľko pozitívnu odozvu, že na pulty kníhkupectiev si vzápätí našla cestu kniha s ádz Vojna: Ako nás formoval konflikt (War: How Conflict Shaped Us, 2020).
MacMillan prepracovala pôvodné prednášky do podoby deviatich kapitol, zaoberajúcich sa vojnou ako osobitným fenoménom ľudskej histórie, ktorý významným spôsobom ovplyvnil (a ovplyvňuje) život spoločností. Vďaka vydavateľstvu Denníka N máme od minulého roka kdispozícii slovenský preklad popularizačne koncipovanej a obsahovo hutnej knihy, rozoberajúcej rozličné aspekty vojny, ktorým sa oplatí venovať osobitnú pozornosť. Ako autorka zdôrazňuje vúvode, ak nedokážeme pochopiť, ako veľmi sú ľudské spoločnosti prepojené snásilnými konfliktmi, unikne nám dôležitý rozmer nášho historického vývoja.
Kniha vdeviatich kapitolách predstavuje dejinnú rolu organizovaného násilia, ktoré okrem nespochybniteľného utrpenia, bolesti adeštrukcie výraznou mierou ovplyvňovalo spoločnosti apolitické smerovanie aj vmierových časoch. Venuje sa samostatne dôvodom vyhlásenia vojen, spôsobom aprostriedkom jej vedenia, zážitkom vojakov a „atmosfére“ na bojiskách, situácii civilného obyvateľstva vystaveného ozbrojeným konfliktom, ale napríklad aj psychologickému aumeleckému vnímaniu vojny či spomienkam na ňu. S autorkoumožno iba súhlasiť, keď tvrdí, že štúdium vojny sa často odsúva(lo) na bočnú koľaj, asi aj preto, lebo existuje predstava, podľa ktorej skúmaním tohto fenoménu ahlbším premýšľaním oňom akoby dochádzalo kjeho schvaľovaniu alebo glorifikácii. Autorkine úsilie je vtomto smere sympatické aj úctyhodné, pretože svojím písaním ovojne – vprincípe negatívnom jave – nezatvára oči pred nepríjemnými skutočnosťami atristnými stránkami dejín, ale naopak, snaží sa ich hlbšie pochopiť, vysvetliť a odvodiť ztoho určitú bázu ľudského konania, ktoré viedlo kopakovanému narúšaniu mierového spolužitia. Pred čitateľom sa tak vynára klasická otázka ocharaktere, takpovediac, prirodzeného stavu spoločnosti, oktorej sa diskutovalo po stáročia (či už to bol Thomas Hobbes a Jacques Rousseau alebo nedávno Steven Pinker a Rutger Bregman). Viacerí myslitelia – často bez priamych skúseností sbojom – sapokúsili stanoviť, či je hlavným determinantom ľudskej „povahy“ úsilie o mier alebo tendencie ku konfliktom a, vhoršom prípade, k vojne. MacMillan sa nesnaží odefinitívne odpovede, ale pozornosť čitateľa upriamuje práve na rozmanité podoby organizovaného násilia: „Hoci si to nie vždy uvedomujeme, žijeme vo svete, ktorý stvorila vojna.“ (s. 19)
Tematické zameranie knihy je nepochybne podnetné, no koncipovanie textu asamotná obsahová náplň nemusí byť (obzvlášť pre poučenejšieho čitateľa) príliš uspokojivá. Margaret MacMillan totiž neposkytuje – zjavne aj pre pôvodný formát rozhlasových prednášok – ani tak historickú analýzu alebo dômyselne vybudovaný naratív opretý okonkrétne zdroje, ale čitateľovi predkladá predovšetkým priam záplavu príkladov aholých faktov.
Tieto viac-menej anekdotické dôkazy sú zasadené do tematických rámcov vjednotlivých kapitolách, pričom – čo je trochu škoda – hlbším súvislostiam okolo uvádzaných faktov sa bližšia pozornosť nevenuje. Pred čitateľom tak defilujú sparťanskí hopliti stypicky prísnou vojenskou morálkou, kompánie švajčiarskych žoldnierov spriekopníckou bojovou technikou, neštandardne vnoci pochodujúca Napoleonova armáda či prví vojenskí letci za prvej svetovej vojny. Jednotlivé nahromadené informácie, súvisiace srozličnými dobovými kontextmi, však väčšinou slúžia iba na ilustráciu vybraného všeobecného javu – sú preto iba úchytkom spomenuté, čo vedie kurčitej povrchnosti. Údaje zrôznych historických období tak tvoria akúsi kazuistiku či enumeráciu príkladov, ktoré niekedy pôsobia veľmi zjednodušujúco askratkovito.
Vzhľadom na odborné kompetencie autorky kniha venuje pozornosť najmä vojenským aspektom od konca 18. storočia apredovšetkým na Západe, no pomerne často výklad ilustrujú aj príklady zo starších období. Na viacerých miestach sa dajú nájsť aj vyslovene problematické či chybné údaje a tvrdenia („feudálna aristokracia“ vstarovekom Grécku, Karol Veľký údajne panujúci v7. storočí, keď ešte ani nežil).
Nemožno však jednoznačne tvrdiť, že celkový autorkin výklad nie je zaujímavý alebo vnútorne súdržný. Práve naopak, forma enumerácie historických príkladov, ktorá nemusí každému vyhovovať, slúži na vykreslenie mnohovrstevnosti adejinných paralel, pomocou ktorých výrečne dokladá rozmanité podoby vojny ajej účinky na spoločnosť. Zvlášť podnetné čítanie možno nájsť v kapitole okontakte civilného obyvateľstva sbojujúcimi stranami, osobitne vkapitole „Boj“, kde autorka lepšie zužitkováva svoju erudíciu, keďvtexte sprostredkúva akomentuje viaceré výrečné svedectvá priamych účastníkov moderných konfliktov. Knihu uzatvára krátka úvaha nad vývojom vojenstva v 21. storočí i eventuálnym budúcim smerovaním vedenia vojny, ktoré už vsúčasnosti ovplyvňuje rozmach automatizácie aj nástupvyužívania poznatkov robotiky.
Napriek uvedeným výhradám sa knihu ovšadeprítomnom násilnom rozmere ľudských dejín oplatí čítať aďalej nad ňou premýšľať, keďže – ako vidíme aj vsúčasnosti – vojna je (stále) súčasťou našich životov. Apri každom ozbrojenom konflikte, ktorý zatiaľ ešte nepatrí výlučne do historických kníh, je možné aj pochopením skutočnej povahy vojny nabádať kneustálemu zápasu o mier.
Margaret MacMillan: Vojna
Preklad: Martin Sliz
Bratislava: N Press, 2021
