ղľáԾ
Vitráže na Slovensku
Zostavili: Ilona Cónová, Ingrid Gajdošová, Desana Lacková
Bratislava, Pamiatkový úrad SR aVydavateľstvo Slovart 2006
Kniha je vzácnym spojením odbornosti ačitateľnosti. Môže po nej siahnuť každý záujemca ovitráž. Dozvieme sa tu otechnológiách vitrážovej tvorby, oboznámime sa sterminológiou vitráže (mníšky, kružba, švarclot, vimperg). Množstvo príkladov vitráží in situ podnecuje vnímavosť kpriestoru, kde žijeme (postava ženy vbudove bratislavského policajného zboru na Špitálskej, žilinská železničná stanica, súdne budovy). Kniha sa však venuje aj prácam uchovávaným vmuzeálnych zbierkach a pri stratenom súbore vitráží zo Zlatých Moraviec dokonca navrhuje možnosti identifikácie strateného diela. Sympatický je nadkonfesionálny prístup kfenoménu: publikácia zahŕňa synagógy ikostoly. Štruktúra knihy pritom prehľadne kombinuje časovú apriestorovú os. Prvá časť knihy prechádza dejinami, druhá nás vedie abecedne od Alekšiniec po Žilinu. Je to fascinujúce čítanie, počas ktorého prechádzame akýmisi „dejinami krehkého“ – osud vitráží sa tu javí ako lakmusový papierik dejín, počas ktorých umenie svetla dopláca na obdobia dejinnej tmy. Najmä vstredovekých vitrážach prejavili ich tvorcovia výrazný cit pre svetlo prestupujúce farebným sklom apráve vsúvislosti stýmto fenoménom sa javí nevhodné používať prívlastok ٱý pre obdobie stredoveku. Úbytok sklenných tabúľ nespôsobovalo len ničenie, ale napríklad vHronskom Beňadiku pri opevňujúcej prestavbe chrámové vitráže zamurovali. Zuvedených príčin sa stredoveké vitráže unás dochovali len vzácne: najstaršie z nich sa nachádzajú vČervenom Kláštore akostole vPezinku – Mysleniciach. K ďalšiemu rozmachu vitráže vceloeurópskom meradle dochádza až návratom k historizmom. Na rozdiel od vitráže 19. storočia, „uväznenej volovenej mriežke“, secesia využíva prúty olovenej siete ako súčasť výtvarného výrazu akompozície. K vrcholným príkladom patria „pávie“ vitráže liečebného domu Thermia Palace vPiešťanoch.
Publikácia poukazuje na tesnejšie príklady väzby vitráže sobradom – špecifickými dielami sú oltárny obraz Zvestovania vbratislavskom Františkánskom kostole a Krížová cesta podľa návrhu Vincenta Hložníka. Aj včase doktríny soc. realizmu kvalita dostala slobodný priestor neraz práve vsakrálnych stavbách. Zgenerácie mladších výtvarníkov na tomto poli vynikajú práce Marka Trizuljaka. Vkontexte svetovej tvorby zaujme podiel architektov (Gaudí) a grafikov na tvorbe vitráží (Max Švabinský, Aubrey Beardsley, Alfons Mucha). Vtejto súvislosti chcem spomenúť unás málo známu realizáciu japonského architekta-reštaurátora Takubo Kijódži dostal do románskeho kostola vseverofrancúzskom Pérouse svetlo tak, že strechu vytvoril zfarebných sklenených škridlíc. I tento príklad potvrdzuje, že v umení vitráže sa čoraz viac prestupujú Východ aZápad – trend započatý už secesiou. Po 19. storočí, ktoré prinieslo kvantitatívny rozmach – ale aj určitú obsahovú vyprázdnenosť masovej produkcie osádzanej do mechanickej mriežky – vznikli početné kvalitné diela 20. storočia. Táto skutočnosť opodstatňuje nádej, že výtvarný prejav ani vbudúcnosti nebude rezignovať na výzvu formovať životný priestor anechá cez matériu prestupovať svetlo.
Publikácia ovitrážach vidí architektonický priestor (predovšetkým sakrálny) v jeho komplexite, a preto sa jej darí nájsť dobré apravdivé slovo pre vitráže, ku ktorým by sme – samým osebe – museli pristúpiť kritickejšie. V tomto noblesnom prístupe je jej veľká prednosť.
Anna Hlaváčová
