Keď vroku 2008 vyšla vhamburskom vydavateľstve Carlsen zameranom na literatúru pre deti a mládež kniha Rico, Oskar und Tieferschatten, bol jej autor, Andreas Steinhöfel, už známym aúspešným autorom. Zjeho dovtedajšej tvorby vynikal najmä román vštýle coming of age ádz Die Mitte der Welt (Carlsen, 1998), ktorý bol preložený do viacerých jazykov aj nominovaný na Nemeckú cenu za literatúru pre mládež. Nomináciu na prestížne ocenenie sa však Steinhöfelovi podarilo premeniť až odekádu neskôr, ato práve príbehom oRicovi aOskarovi, ktorý vlani vyšiel aj vslovenskom jazyku ako Rico, Oskar aveľké pátranie.
Detektívny román určený pre detské publikum, ktorého pokračovanie asfilmovanie na seba nenechali dlho čakať, je prázdninovým denníkom prvého z dvojice, „hlboko nadaného“ Rica, ktorého výnimočné pozorovacie arozprávačské schopnosti si všimol učiteľ zpodporného centra, ktoré chlapec navštevuje namiesto klasickej školy. „ ,Ach, zas ten malý idiot,‘ zamrmlal (pozn. sused). Tu sa patrí vysvetliť, že sa volám Rico asom hlboko nadané dieťa. To znamená, že síce veľa premýšľam, ale väčšinou mi to trvá trochu dlhšie než iným ľuďom.“ (s. 11) Rico svojím detským pohľadom zachytáva udalosti jedného leta vBerlíne včase, keď vmeste šarapatí únosca detí nazývaný Mister 2000 – dvetisíc eur je suma, ktorú žiada od rodičov svojich obetí ako výkupné. Vtom čase doslova narazí na nového kamaráta, vmnohom pravý opak seba, prehnane opatrného, vysoko nadaného Oskara: „Zdvihol som hlavu. Chlapec predo mnou mi siahal tak po prsia. Teda, jeho tmavohnedá prilba mi siahala po prsia, taká, akú nosia motocykloví pretekári. ... Vyzeralo to úplne smiešne.“ (s. 27) Rico sa ešte ani nestihne poriadne tešiť z nájdenia spriaznenej duše, keď sa práve Oskar stane ďalšou obeťou obávaného únoscu. Otom, že veci môžu byť úplne inak, ako sa na prvý pohľad zdajú, saRico presvedčí, keď sa dostane na stopu Mistra 2000 apokúsi sa kamaráta vyslobodiť.
Berlín ako miesto činu, detskí detektívi, zasadenie deja do bežného prostredia, skĺbenie napätia ahumoru či pluralita spektra postáv – to sú charakteristiky, ktoré má kniha Rico, Oskar aveľké pátranie spoločné s jedným z najvýznamnejších diel literatúry pre deti amládež, detektívnym románom Emil adetektívi Ericha Kästnera, ktorého priekopníctvo spočíva v tom, že bol písaný intencionálne pre detského čitateľa. Steinhöfel takisto vo svojom románe ponúka množstvo realistických opisov prostredia adialógov, zktorých sú ľahko dedukovateľné sociálne pozadia jednotlivých postáv. „ ,Už si niečo jedol, mal si kebab?‘ Prehrabla mi rukou vlasy, predklonila sa adala mi pusu na čelo. ,Nie.‘ ,Hladný?‘ ,Jasné.‘ ,Dobre. Urobím nám rybie prsty.‘ “ (s. 17) Silnou stránkou knihy je originálny jazyk sviacerými novotvarmi, ako napríklad Fundnudel (nájdená cestovina) aslovnými hrami, čo muselo byť výzvou pre prekladateľa Jozefa Zelizňáka. Typograficky sú od ostatného textu odlíšené Ricove svojské poznámky oneznámych slovách,ktoré niektorú vekovú kategóriu poučia, inú pobavia. „ܱDZť: Tváriť sa že. Uznávam, že sú to tri slová, čo vysvetľujú jedno. Ale je to len opísmeno navyše. Prečo to nepovedať rovno tak, aby človeku rozumeli?“ (s. 35) Na začiatku každej novej kapitoly sú umiestnené jednoduché ilustrácie renomovaného ilustrátora Petra Schössowa, ktoré zaujmú tým, že niekoľkými ťahmi dokážu zachytiť dej aatmosféru strán, ktoré uvádzajú.
Hoci je Rico hlboko nadaný amá problém sorientáciou – dôvod, prečo jeho mama vybrala byt na dlhej, rovnej ulici, odkiaľ trafí do podporného centra aj sám, nechýba mu sebavedomie, empatickosť, usilovnosť, no najmä schopnosť poradiť si vkaždej situácii. Akeďže Steinhöfel je skvelý rozprávač, jeho Rico, Oskar aveľké pátranie vie upútať a nepustiť ako detského, tak dospelého čitateľa. Ten sa pri čítaní určite nezaobíde bez úsmevu na tvári a po dočítaní mu zrejme bude vhlave vŕtať pár otázok súvisiacich sovzdelávacím systémom či stereotypmi odobrých rodičoch.
Andreas Steinhöfel: Rico, Oskar aveľké pátranie
Ilustrácie: Peter Schössow
Preklad: Jozef Zelizňák
Bratislava: Verbarium, 2021