暗网禁区

Kratší výber prednášok a príspevkov rakúskeho neurológa a psychiatra Viktora E. Frankla pribli啪uje 膷itate木ovi zmysel a význam logoterapie, t. j. lie膷by slovom, ako existenciálnej analýzy. Je nielen výsledkom kritického vyrovnávania sa s psychiatrickou a psychologickou tradíciou, ale aj snahou o poukázanie na otázku zmyslu vôbec, ako toho najbytostnejšieho rysu 木udskej existencie. Franklovo presved膷enie o potrebe po木udštenia psychiatrie bolo výrazne formované extrémnym prostredím koncentra膷ných táborov, ktorými sám ako väze艌 prešiel. Uprostred absolútnej beznádeje si ako psychiater všimol moc slova, motivujúceho k nachádzaniu zmyslu aj v tých naj钮a啪ších chví木ach. Toti啪 väzni, ktorí sa vnútorne zamerali na budúcnos钮 a dokázali v sebe udr啪a钮 vô木u k zmyslu, mali vä膷šiu šancu na pre啪itie. A tak sa po vojne Frankl za膷al naplno venova钮 existenciálnej analýze, pri膷om ani beh 膷asu neubral na jej aktuálnosti.

V úvodnej prednáške autor diagnostikuje stav sú膷asnej spolo膷nosti a 膷loveka v nej, ako stav noogénnej, t. j. duchovnej neurózy, existenciálnej frustrácie, prejavujúcej sa hlbokým pocitom straty zmyslu. Naším 啪ivotným priestorom sa stáva tzv. existenciálne vákuum – aj napriek dostato膷nému, ba nadštandardnému uspokojeniu vlastných potrieb, prepadá 膷lovek pocitu úplnej bezobsa啪nosti vlastného 啪ivota. Hlavnú prí膷inu vidí Frankl v strate vz钮ahu 膷loveka k tradíciám. Nevieme, 膷o musíme, 膷o mô啪eme a v kone膷nom dôsledku, ani 膷o vlastne chceme. A tak sa bu膹 sna啪íme by钮 ako ostatní, podliehame konformizmu, alebo robíme to, 膷o od nás chcú druhí – a to je totalitarizmus. Frustrácia vôle k zmyslu zodpovedá tie啪 za nárast alkoholizmu, drogových závislostí, kriminality a agresivity. Frankl poukazuje aj na bujnenie sexuálneho priemyslu.

Cíti钮 sa potrebný – táto primárna tú啪ba je vo veku moderných technológií 膷oraz 钮a啪šie naplnite木ná. Preto 膷inorodos钮, tvorivos钮, láska a súcit 膷i premena utrpenia na výkon sú pod木a Frankla cestami k zmyslu.

Autor neobchádza ani otázku vz钮ahu medzi psychoterapiou a literatúrou, ktorá mô啪e by钮 doplnkom terapie. Literatúra má toti啪 potenciál premeni钮 pocit absurdnosti na pocit solidarity. Preto záver prednášok tvorí prípad väz艌a, odsúdeného na trest smrti v plynovej komore, ktorému sa Frankl prihováral pri návšteve väznice San Quentin, prostredníctvom Tolstého poviedky Smr钮 Ivana I木ji膷a. Týmto rozhovorom dokázal privies钮 väz艌a k vedomiu, 啪e zmyslom mo啪no spätne naplni钮 aj zdanlivo nezmyselný 啪ivot – prevzatím zodpovednosti za艌.

Vedie钮 pre膷o a kvôli 膷omu 啪i钮 – to je výzva k 膷loveku ako indivíduu, aby sa realizoval vo svojej tvorivej slobode k zmyslu a aby napokon pochopil, 啪e nie slobode, ale zodpovednosti patrí posledné slovo.