痴测丑木补诲谩惫补苍颈别
V psychologickom románe nosite木 Nobelovej ceny za literatúru, Heinrich Böll, svojimi presne cielenými ranami sarkastického humoru odha木uje absurdnú skuto膷nos钮 sveta v Nemecku po hrôzach vojny v pä钮desiatych a šes钮desiatych rokoch 20. storo膷ia.
Dej je formálne vymedzený tromi hodinami v bonnskom byte, kde Hans Schneir, dvadsa钮sedemro膷ný klaun, oficiálnym povolaním komik, premýš木a, ako 膷o najjednoduchšie vyrieši钮 svoju nepriaznivú finan膷nú situáciu. Návratom do rodného mesta rozoviera aj všetky spomienky spojené s 木u膹mi, od ktorých by potreboval momentálne vymámi钮 peniaze.
V jednotlivých okamihoch z minulosti sa zvä膷ša zra膷í pokrytectvo a bezcharakternos钮 vlastnej matky, presved膷enej nacistky, ktorá sa cynicky anga啪uje za „uzmierenie rasových predsudkov“, 膷lenov katolíckeho krú啪ku 膷i niekdajších fanatických nacistov, dnes absurdne vyznamenávaných za šírenie demokracie medzi mláde啪ou (Dr. Kalick). Teda tieto 膷riepky Hansom nastaveného zrkadla neustále nalamujú 膷asovú líniu románu. Tým pôsobia klaunove psychologické náh木ady spontánne.
Hansova nelichotivá existen膷ná situácia je nesená zásadnejšou, existenciálnou krízou – ostal opustený svojou 啪ivotnou láskou Máriou, ktorá sa vo svojej katolíckej horlivosti rozhodla vyda钮 za konformného katolíka Züpfnera, Hansovho priate木a z detstva. O to trpkejšiu príchu钮 má osamelos钮 klauna, ktorý iba „zbiera okamihy“ a odmieta ich zastreši钮 akouko木vek ideou, odmieta ideologizova钮 啪ivot sám a inštitucionalizova钮 膷oko木vek 木udské, hoci to 膷asto znamená pohodlnejšiu cestu 啪ivotom. Tak kon膷í klaun na hlavnej stanici s klobúkom pred sebou, 膷akajúc na návrat svojej lásky, 膷akajúc zrejme na Godota...
Ako v doslove uznáva i sám autor, román je v mnohých aspektoch poplatný svojej dobe, ktorou dokázal pohnú钮, a hoci dnes je v súvislosti s tak komplexnými reflexiami vek hlavnej postavy len 钮a啪ko uverite木ný, myslím, 啪e Böllovo ironizujúce pero stále doká啪e podnecova钮 našu bdelos钮 k spolo膷enskej zodpovednosti a opatrnosti v povyšovaní ideí nad 木udskos钮.
