Recenzia
František Hruška
18.03.2025

Ubolené srdcia

Vydavateľstvo Inaque, ktoré venuje zvýšenú pozornosť ženským autorkám, vydalo vlani dve knihy talianskych spisovateliek vzdialené dátumom vzniku, ale blízke tematikou. Prvú napísala Natalia Ginzburg hneď po druhej svetovej vojne, zatiaľ čo kniha Silvie Avallone vyšla aj v Taliansku v tom istom roku ako na Slovensku. Podobajú sa aj ich názvy: prvá sa volá Chladné srdce ܳá Čierne srdce. Obe protagonistky týchto románov zápasia s veľkými citovými a psychickými problémami, ktoré ich dovedú k tragickým rozhodnutiam.

Príbeh hlavnej postavy z Čierneho srdca sa začína v zastrčenej horskej dedinke, kam ju ako dospelú ženu priviedol otec. Bolo to jej želanie, chcela sa ukryť pred svetom. Ich príchod sleduje dedinský učiteľ, jeden z dvoch obyvateľov osady. Druhým je maliar-natierač Basilio so zabudnutými umeleckými ambíciami. Žena uteká pred ľuďmi, ale zároveň potrebuje ich pochopenie a lásku, aby znovu začala žiť. Pozve k sebe učiteľa, lebo nevie potme zaspať a skončí sa to dychtivým spojením dvoch tiel, ktoré boli dlhé roky samy. Nakreslí mu portrét s venovaním a podpíše sa svojím menom, Emilia. Postupne sa zbližujú, učiteľ sa jej neskôr predstaví ako Bruno, pomôže jej nájsť prácu, aby mala z čoho žiť. Basilio dokázal, že vie maľovať aj niečo iné ako byty, a reštauruje fresku v dedinskom kostole. Emilia je absolventkou umeleckej školy a stane sa jeho asistentkou.

Opisy života v horách sa striedajú s kapitolami, ktoré odhaľujú minulosť postáv. Zápletka sa odvíja ako v detektívke, iba v náznakoch sa dozvedáme, čo sa vlastne stalo. Emila strávila dlhé roky v internátnej škole, ktorá sídlila v bývalom kláštore. Ako plaché a utiahnuté dievča z dobrej rodiny sa nezapájala do spoločných športových hier výbojnejších spolužiačok. Keď mala trinásť rokov, zomrela jej matka, z čoho sa nevedela spamätať napriek podpore starostlivého otca. Aj Brunov návrat do hôr po štúdiách v Turíne je dôsledok bolestnej skúsenosti.

Emilia neuniká len pred ľuďmi, ale aj pred vlastnou minulosťou, neťaží ju len smrť matky, ale aj niečo iné. Bruno jej o sebe rozpráva, ale ona odmieta alebo klame. Bruno má však kolegyňu, ktorá dúfala, že by sa mohli dať dohromady, ale príchod Emilie všetko zmaril. Vyhľadala si informácie o sokyni na internete, vytlačila ich a dala Brunovi. Aj s fotkou, na ktorej odvádzali Emiliu v putách. Zdeptaný Bruno ju požiada, aby okamžite odišla z dediny. Emilia sa vyberie  do Milána za Martou, spolužiačkou z internátnej školy, ktorá bola vždy jej oporou, lebo sa vedela vzoprieť nepriazni osudu a bojovať o lepší život.

Viac z deja prezrádzať nebudeme.

Avallone sa podujala na neľahkú úlohu opísať duševný stav ľudí, ktorým chýba sebavedomie, nevedia sa presadiť. Najmä v detstve je to skoro nezvládnuteľná úloha. Emilia, podobne ako protagonistka z Chladného srdca, neverí, že môže byť pre mužov zaujímavá a príťažlivá, hnevá sa na svoju peknú priateľku a hnev je nebezpečný radca. Román Čierne srdce hovorí o tom, ako dospieť, ako vniesť svetlo do svojho počmáraného srdca a odpustiť aj sebe samému.