Na jednom z portrétov Itala Calvina mu autor prikreslil 膷ertove ro啪ky ako symbol jeho nepokojného a zvedavého ducha, ktorý nenechá svojich 膷itate木ov na pokoji a stále ich provokuje novými otázkami a nápadmi. Po druhej svetovej vojne sa v talianskej literatúre ustálil kánon sociálne a ideologicky orientovaného realizmu, no viacerí autori h木adali nové cesty, ktoré by literatúru priblí啪ili k tomu, 膷o sa dialo v ostatnom svete. Calvino bol jeden z nich.
Uvedomoval si, 啪e vo svete slov sa veci dejú pod木a zákonov fantázie, ktoré nemusia rešpektova钮 pravidlá sociálnej a fyzickej skuto膷nosti okolo nás. Pri钮ahoval ho svet rozprávok a neskuto膷ných príbehov, ako editor pripravil vydanie Talianskych rozprávok a napísal tri historicko-fantastické kni啪ky o mo啪ných spôsoboch, ako sa mô啪e realizova钮 木udská bytos钮: Rozpolený vikomt, Stromový barón a Nejestvujúci rytier.
V 60. a 70. rokoch minulého storo膷ia sa v Taliansku, ale aj v ostatnom svete, teoretické úvahy o literatúre inšpirovali výsledkami skúmania v semiotike a štrukturalizme. Calvino sa do tohto diania zapojil teoretickými príspevkami i literárnymi dielami. Pri skúmaní znakovej povahy umeleckého textu sa analyzujú všetky zlo啪ky literárnej komunikácie, autor, dielo, 膷itate木 a interpreta膷ný kód. Postupne sa pozornos钮, aj v Calvinovom prípade, sústredila na 膷itate木a a na jeho podiel pri aktualizácii napísaného textu. Najvýraznejším príkladom takejto Calvinovej orientácie je román Ke膹 cestujúci jednej zimnej noci..., kde sa h木adá pôvodný text, jeho autor i 膷itate木. Do tejto línie zapadá aj súbor krátkych textov, ktoré potom vydal pod názvom Nevidite木né mestá.
膶íta钮 ich treba ako zbierku básní
Písal ich postupne, 膷asto s ve木kými prestávkami, inšpiráciu 膷erpal z rôznych zdrojov a ke膹 Nevidite木né mestá vydal, napísal o nich aj nieko木ko 膷lánkov. Celkom v súlade s jeho ú膷inkovaním v literatúre, ktoré nikdy jednozna膷ne ne膷lenil na písanie beletrie, esejí 膷i teoretických príspevkov do novín alebo na konferencie. Knihu si predstavoval ako priestor, do ktorého by mal ma钮 膷lovek mo啪nos钮 vojs钮, pochodi钮 si po 艌om, azda sa aj strati钮, no po 膷ase by mal nájs钮 východ, alebo aj viac, mal by dosta钮 mo啪nos钮 urobi钮 si cestu von. Pripúš钮al, 啪e jeho zbierku treba 膷íta钮 podobne ako zbierku básní, esejí alebo aspo艌 poviedok, ale ke膹啪e bol presved膷ený o tom, 啪e ka啪dá kniha, nielen román, musí ma钮 svoju stavbu, za膷iatok a koniec, a 啪e sa v nej musí da钮 odhali钮 zápletka, príbeh, rozuzlenie, h木adal pre svoje postrehy zjednocujúci model a našiel ho v archetypálnom modeli rozprávania Marca Pola o ceste do 膶íny. Benátsky kupec referuje Ve木kému Chánovi o tom, 膷o videl po膷as svojich ciest po jeho ríši. Nie je to však jednostranné informovanie, ale dialóg medzi panovníkom a cestovate木om, pri膷om základnou metaforou, pomocou ktorej odvíjajú svoje úvahy, je mesto.
Mesto je predovšetkým príle啪itos钮 na zamyslenie. Ako v prípade Zory, ktorá má tú zvláštnu vlastnos钮, 啪e 膷loveku utkvie v pamäti bod po bode a hoci sa u啪 nedá navštívi钮, lebo sa rozpadla a zanikla, nevytratí sa z pamäti, lebo toto mesto „je ako prázdny rám, mrie啪ka, a do jej jednotlivých okienok si ka啪dý mô啪e zasadi钮 to, 膷o si chce zapamäta钮: mená významných dejate木ov, cnosti, 膷ísla, zoznamy rastlín a kame艌ov, dátumy bitiek, súhvezdia, citáty z prejavu“. Ke膹 si spomenieme, akú dôle啪itos钮 prisudzovali štrukturalisti modelom poznania, neprekvapí nás veta, 啪e „najmúdrejší 木udia na svete sú tí, ktorí spamäti poznajú Zoru“.
Vízia, z ktorej sme sa nepou膷ili
Svoju zbierku reflexií Calvino bral aj ako „poslednú 木úbostnú skladbu na mestá vo chvíli, ke膹 je stále 钮a啪šie 啪i钮 v nich ako mestách“. Hovorí o tom Oktávia, mesto-pavu膷ina. Visí nad hlbokou priepas钮ou, zavesená na lanách a re钮aziach. Základ艌u mesta tvorí sie钮, po ktorej sa mo啪no premiest艌ova钮, a zárove艌 slú啪i ako opora. „沤ivot obyvate木ov Oktávie visiaci nad priepas钮ou je menej neistý ako 啪ivot v iných mestách. Vedia toti啪, 啪e vä膷šiu zá钮a啪 sie钮 neunesie.“ My sie钮 napíname stále viac. Nevidite木né mestá vyšli v roku 1972 – Mexiko vtedy malo 4,5 milióna obyvate木ov. V roku 2000, ke膹 sa kni啪ka objavila v slovenskom preklade, to bolo 15,6 milióna obyvate木ov a v roku 2016 v 膷ase vydania v Artfore a啪 21,3 milióna. Podobne rástli aj ostatné svetové metropoly a po膷ínali si pritom ako obyvatelia Leónie, lebo „blahobyt Leónie sa vä膷šmi ne啪 predmetmi de艌 膷o de艌 vyrábanými, predávanými, kupovanými meria predmetmi, 膷o sa de艌 膷o de艌 vyhadzujú, aby urobili miesto novým“.
Vydanie Nevidite木ných miest z roku 2016 venuje ve木kú pozornos钮 všetkým stránkam knihy, po膷núc výberom papiera, typom písma, prebalom a ilustráciami. V膹aka skúsenému prekladate木ovi Stanislavovi Vallovi, „ktorý od roku 1991 pracuje v diplomatických slu啪bách a z 膷asu na 膷as prelo啪í nie膷o z talian膷iny“, s prispením ilustrácií Daniely Olejníkovej a práce vydavate木stva Artforum sa dostala do rúk slovenských 膷itate木ov naozaj pekná kni啪ka, ktorú sa oplatí kúpi钮 i darova钮.
František Hruška
