��������

Hneď na začiatku nás Smil informuje: „Táto kniha je skromným pripomenutím sveta, aký skutočne je, nie sveta prehnaných tvrdení alebo, čo je ešte horšie, imaginárneho sveta neobhájiteľných fantázií.“ Mnohé vynálezy, najprv horlivo prijaté, mali neželateľné tragické vedľajšie účinky, hoci často predvídané, čo po určitom čase viedlo k zákazu ich používania. Ako príklad môže poslúžiť olovnatá prísada do benzínu, prípravok na ničenie hmyzu DDT a chladiaca zmes freón.

Takzvané klapotanie motora obmedzovalo napredovanie automobilového priemyslu a najlacnejším spôsobom, ako tento jav odstrániť, bolo použitie prísady tetratylolova. O toxických účinkoch olova na ľudský organizmus sa vedelo od začiatku, no trvalo skoro sedemdesiat rokov, kým sa ho podarilo z palív vytlačiť. Podobnou cestou sa uberal aj prípravok na ničenie hmyzu DDT. Počas druhej svetovej vojny úspešne potlačil výskyt malárie v americkej armáde na Sicílii a epidémiu týfusu v Neapole. Verejná mienka mu bola veľmi naklonená a Paul Hermann Müller v roku 1948 získal Nobelovu cenu za výskumnú prácu o DDT. Prvé správy o nepriaznivých účinkoch DDT sa objavili koncom päťdesiatych rokov a v roku 1970 ho najprv zakázali vo Švédsku a potom aj v ďalších krajinách. Efektný úvod zaručil veľký obchodný úspech aj freónu. Thomas Midgley ho v roku 1930 verejnosti predstavil tým, že túto látku vdýchol a potom ju vydýchol tak, aby uhasil plameň sviečky pred sebou. Látka spĺňala základné požiadavky: bola netoxická a nehorľavá. Výroba freónu exponenciálne rástla. Až výskumy po roku 1970 ukázali, že chlór vo freóne ničí ozón, ktorý chráni zemeguľu pred nebezpečným ultrafialovým žiarením, a treba ho nahradiť niečím iným.

Nové vedecké objavy a myšlienky skoro vždy vzbudzujú nádeje, že pomôžu vyriešiť dlhodobé problémy alebo otvoria nové možnosti rozvoja. Iné prísľuby technického pokroku nepriniesli očakávané výsledky a Smil si ako príklady vybral vzducholode, cestovanie nadzvukovými lietadlami a jadrové štiepenie.

Prvú fázu rozvoja vzducholodí od bratov Montgolfierovcov zavŕšila tragédia Hindenburga a vzdušný priestor neskôr ovládli lietadlá. Už štyridsať rokov od prvého vzletu sa začalo rozmýšľať o prekonaní rýchlosti zvuku. Najprv to boli bojové lietadlá, až potom civilné. Najúspešnejší bol francúzsko-britský Concorde, no po 27 rokoch skončil pre vysoké náklady a environmentálnu záťaž. Jadrové štiepenie napredovalo podobne. Najprv prišli atómové zbrane, až potom výroba elektriny. Tá generuje desať percent svetovej elektriny, v niektorých krajinách viac, ale jadrová realita stále zaostáva za pôvodnými transformačnými prísľubmi.        

V závere sa autor vracia k myšlienke, že chcel iba pripomenúť, ako je v oblasti vynaliezania úspech iba jedným z výsledkov a po počiatočnom prijatí môže prísť neúspech či zlyhanie, najmä keď pre vidinu zisku investori cielene ignorujú informácie o možných negatívnych dôsledkoch jeho uplatnenia. Lebo platí, že môže byť ľahšie podporovať úsilie o pochybné vynálezy, než trpezlivo pokračovať v zmierňovaní ľudskej biedy a utrpenia.