Vojtěch Matoha: ʰšԲ 3. Biela komnata
Ilustrácie: Karel Osoha
Preklad: Marta Maňáková
Bratislava: Artforum, 2021
Viete, kto to bol Hanuš Nápravník? Celosvetovo známy vynálezca afyzik zpražskej štvrti ʰšԲ. Ztej tajomnej Prašiny, kde nefunguje elektrina, uličky sa zapletajú jedna do druhej, kde sú kopce prešpikované pivnicami, tajnými cestami anezmapovanými tunelmi, kde sa po strechách polorozpadnutých víl ťahajú rady provizórnych mostov askrytých chodníkov. Oplatí sa do tohto bludiska vyraziť?
ʰšԳ darmo budete hľadať na mape. Ide ofiktívnu štvrť, ktorej vdýchol život spisovateľ Vojtěch Matocha ailustrátor Karel Osoha. Možno ste onej už počuli, prvý diel pred pár rokmi spôsobil menší rozruch. Hlavne ustarších čitateľov, ktorým meno Jaroslav Foglar nie je neznáme.
Foglarovka 21. storočia
ʰšԲ je moderná variácia na stínadliansku trilógiu, ktorej najznámejším dielom je Záhada hlavolamu. Stínadla nahradila ʰšԲ, Vontov Krchlebčania, Jana Tleskača Hanuš Nápravník aRýchle šípy dvojica Jirko ajeho kamarátka En. Foglarova receptúra apoetika je však pod moderným nánosom zachovaná.
Čo sa však zmenilo okrem mien ačasu vzniku? Nemáme tu žiaden hlavolam, ale zato dostaneme poriadnu dávku vynálezov. ʰšԲ je pomerne akčnejšia, svojich hrdinov nešetrí, neváha zájsť aj do vôd hororu. Okrem toho výrazne čerpá zo steampunkovej poetiky, ale celé je to konštruované ako thriller. Dej má rýchly aakčný spád.
Okrem toho sa to aktualizovalo itematicky. Tam, kde by dnes už notoricky známe Rýchle šípy niesli záťaž doby vzniku (40. roky), ʰšԲ sa približuje mladším čitateľom prostredníctvom jazyka, tempa, ale aj tém, v čom dominuje konflikt technologického sveta sromantizovanou minulosťou.
Táto téma je organicky integrovaná do príbehu bez toho, aby poučovala. Lebo to by mladších čitateľov naozaj odradilo. ʰšԲ je totiž určená mládeži od 13 rokov.
Presne tomu sa prispôsobuje tempo. Ako som povedal, je akčné, vpostate sleduje podobnú výstavbu ako thrillery Dana Browna, len ʰšԲ je oniečo dôvtipnejšia. Nesie to so sebou však iniekoľko problémov.
Devil Ex Machina
Príbeh sa začína vmomente, keď mladý Jirko ide pozrieť svojho dedka na ʰšԳ. Pritom sa nechtiac zapletie do vraždy. Správne, vraždy! Matocha svoje postavy (ani čitateľov) nešetrí. Vraždy, zranenia, podrazy atraumy sú na bežnom poriadku. Vdruhom diele siahne aj po hororových motívoch ascénach, ku ktorým šikovne primieša aj frankensteinovský motív.
Prvý diel, ktorý nemá podtitul, je vpodstate klasické foglarovské rýchle dobrodružstvo spridaným násilím. Postavy sú ploché, ale do takéhoto príbehu vhodné. Dej rýchlo napreduje, neprekvapí. Samotný štýl písania už trochu otravuje. Často sa opakujú frázy otom, ako niekto odniekiaľ padá alebo si niečo narazil. Po istom čase to začne nudiť, ahoci Jirko deklaruje, ako ho všetko bolí, domnievate sa, že je zgumy.
Navyše, hrdinovia majú až neuveriteľnú smolu. Všetko, čo sa môže pokaziť, sa pokazí. Hlavne, keď ich Matocha zaženie do neriešiteľnej situácie. Napríklad: Jirko aEn sú uväznení vpivnici, nemajú sa odtiaľ ako dostať. Buď ich tam nájde ich protivník, alebo sa preborí stena aocitnú sa vešte väčšej šlamastike. Deus Ex Machina? Skôr Devil Ex Machina! Ale to malé víťazstvo na konci je oto sladšie.
Hlbšie do Prašiny
Vdruhom diele – Čierny merkurit – je to presne naopak. Jirko aEn majú ohromné šťastie, že sú vždy vsprávnej chvíli na správnom mieste. Ako keby si to autor po prvej časti kompenzoval. Dej je aj oniečo pomalší, atak charaktery dostávajú priestor rásť arozvíjať sa. Hlavne En. Jirko vpodstate až do konca trilógie ostane takým bežným Janom – nie je ani odvážny, ani zvlášť bystrý, ani veľký bojovník. Oto lepšie pôsobia momenty, keď sa naozaj pochlapí. No vývoj mu vydrží len na pár kapitol.
Aj ʰšԲ začína dýchať. Odhaľuje viacej obyvateľov, ich osudy atúžby, buduje sa konflikt sbežnými Pražákmi. Už pôsobí realistickejšie, nie ako kulisa pre detské dobrodružstvá, ale ako reálne, temné anebezpečné miesto. Druhý diel je teda síce pomalší ako prvý, ale zároveň je napínavejší adesivejší.
Tretia časť – Biela komnata – vtomto trende pokračuje. Rozvíja ženské postavy a ʰšԳ stavia do iného svetla (doslova). Vonkajšie konflikty ustupujú do úzadia vnútorným konfliktom postáv, pričom tentoraz Jirka aEn stoja proti sebe. Príjemné osvieženie.
Tento diel ʰšԳ nateraz aj uzatvára. Stále by sa dalo pokračovať, ale momentálne tomu chýba téma, pretože to podstatné sa vyriešilo.
Pýta si to komiks, aj film, aj hru
Práve to nadchlo pamätníkov Foglara – moderné detské dobrodružstvo, ktoré vyhnalo hrdinov preč od mobilov apočítačov. No interpretovať to ako glorifikáciu „reálnych zážitkov“ azbytočnej pretechnizovanosti modernej doby by bolo povrchné. ʰšԲ nie je ani za ústup techniky. Práve naopak – svet, vktorom doba zastala, je nepriateľský, surový adivý. Moderný svet má svoje nevýhody. Aj priamo vrománoch – deti sa rodičom odcudzili, Jirko sa priveľmi spolieha na mobil amoderná Praha je hlučným azmätočným miestom. No ʰšԲ, štvrť bez elektriny, tečúcej vody asvetla je ešte horšia. Vtemnote sa ľahšie ukryje aformuje zlo.
Prvý diel je priemerný, zvyšné dva sú skvelé. Kazia to síce opakujúce sa slovné spojenia aopisy, nezaujímavé akčné scény, ale zvyšok, hlavne atmosféra atajomnosť nedostatky vyvažuje. Ilustrácie Karla Osohu skvele dokresľujú príbeh. Až by si človek prial, aby to nebola kniha, ale komiks. Možno by to tak ʰšԱ väčšmi sedelo.
Apresne to je ono – ʰšԲ nie je dokonalá. Napriek tomu, že je to kópia Foglarových kníh, cítiť znej istú osobitnosť apotenciál. Nestačili mi tri knihy, chcel by som sa do Prašiny vrátiť. Aj vinom médiu – vo filme, v seriáli, hre, komikse, je to jedno. Stále ukrýva dosť tajomstiev na to, aby nadchla deti každého veku. Dúfam preto, že sa znej stane rovnaký kult ako zoZáhady hlavolamu. Len pozor na pády zveľkých výšok.