ղľáԾ
Michael Ende aWieland Freund: Rodrigo Rabiát ajeho panoš Špunt
Preklad: Nikoleta Račková
Bratislava: Albatros, 2020
Milujem film Nekonečný príbeh (r. Wofgang Petersen, 1984). Má zaujímavé vizuálne efekty, je oliterú, má úžasne depresívny soundtrack anajnapínavejší prechod bránou (prepáč, Hviezdna brána, na Južné veštice sa nechytáš). Kniha je vraj lepšia. Neviem to potvrdiť, hoci mi na poličke leží niekoľko rokov. Bojím sa, že to bude pravda apo jej prečítaní nebudem schopný film znovu sledovať.
Prečo to spomínam? Autorom knihy je Michael Ende, nemecký spisovateľ, bohužiaľ už po smrti. Práve moja láska kNekonečnému príbehu, ale i strach zjeho knižnej verzie, má núti čítať iné Endeho texty. Napríklad, Dievčatko Momo, ktoré existuje aj ako vynikajúca rozhlasová hra.
Práve Endeho meno na obálke bol dôvod, prečo som sa na Rodriga Rabiáta ajeho panoša Špunta, ktorého nedávno vydalo vydavateľstvo Albatros, tešil. Aké však bolo moje sklamanie, keď som zistil, že Ende napísal len prvé tri kapitoly! Zvyšných 13 doplnil iný nemecký autor rozprávok – Wieland Freud.
Vtexte to cítiť. Sú to drobné rozdiely, napríklad vopakovaní fráz alebo používaní prídavných mien. Vrytmike kapitol. Ale fakt len drobné; ak neviete, čo hľadáte, ani si to nevšimnete.
ղž Rodriga Rabiáta nebudem hodnotiť ako Endeho knihu, ale ako detskú knihu. Nezávisle od autora, mimo kontextu jeho diela.
Hlavným hrdinom je Špunt, syn bábkohercov Tučkovcov. Ten od nich jednej daždivej noci ujde na hrad lúpežného rytiera Rodriga Rabiáta, lebo sa chce stať jeho panošom. Jeho útek spustí lavínu omylov, ktoré Špunta privedú kprinceznej, drakovi, k pokladu acestou poriadne potrápia jeho rodičov. Isamotného rytiera Rabiáta, ktorý je vskutočnosti veľkým zbabelcom, ale aj ohromným rozprávačom.
Príbeh čerpá hlavne ztradície rytierskych balád aromancí, ktoré však prevracia na hlavu. Vdnešnej dobe, dobe po Shrekovi, to obracanie na hlavu pôsobí ako klišé. Vmnohom pripomína komiks Nimona. Lúpežník je vlastne zbabelec, miesto princeznej je smutný kráľ ahlavný hrdina v celom príbehu pobehuje vkostýme šaša. Avšak klišé je dvojsečná zbraň. Najotravnejšie je, keď nie je použité správne. Čo nie je prípad Rodriga Rabiáta. Všetko tu má svoju funkciu, zmysel apointu.
Ozaj, pointa. Tradičná, že odvaha nie je nedostatok strachu, ale spôsob, ako sa strachu vzoprieť, že báť sa treba aže príbehy sú pravdivé, aj keď sú klamlivé. Aobčas je dobré vyjsť zo svojho hradu do neznáma. Z hľadiska obsahu má teda Rodrigo Rabiát všetko, čo detská knižka má mať. Alenič navyše, nič nové. Vtomto smere je mimoriadne tradičná.
Čo sa formy týka, dospelého čitateľa bude rozčuľovať. Často sa opakujú veci ainformácie, ktoré by sme mali vedieť. Ale treba mať na pamäti, že je to kniha pre deti, pravdepodobne určená na čítanie pred spaním. Každý večer kapitola. Tak bude fungovať najlepšie. Tak je vnej gradované napätie izápletka. Vydrží aspoň na dva týždne. Hyperaktívne deti, ktoré zabudnú, čo sa dialo večer pred tým, dostanú hneď vysvetlenie. Text im to pripomenie.
Príbeh dopĺňajú aj krásne ilustrácie.
Ato je asi tak všetko. Rodrigo Rabiát je milá detská knižka, ktorá neurazí adeti zabaví. Nepredstavuje nič, čo by sme vtomto žánri nevideli, ale nie je hlúpa ani príliš jednoduchá. Predstavuje tradičnú modernú európsku rozprávku vkrásnom slovenskom vydaní. Nie je určená dospelým deťom, je len pre deti. Niečo, čo môže slúžiť ako predjedlo kNekonečnému príbehu.
