Studená vojna - John Lewis Gaddis

John Lewis Gaddis: Studená vojna

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006

Preklad Igor Kšiňan

Jeden znajuznávanejších amerických odborníkov na dejiny studenej vojny nám ponúka podrobné zmapovanie tohto fenoménu, ktorý určoval osudy planéty niekoľko desaťročí. Robí tak spôsobom, ktorému nemožno uprieť vysokú čitateľskú príťažlivosť: pútavý obsah, brilantný štýl, solídny historický záber. Gaddis nám rozpráva príbeh od čias, keď sa vojnoví spojenci stali nepriateľmi na život ana smrť, keď si rozdelili sféry vplyvu abrutálne vnich potláčali všetky náznaky oodpor až po éru Jána Pavla II., Ronalda Reagana aMichaila Gorbačova. Práve toto subjektívne rozprávanie je však nielen najväčším ťahákom, ale aj najväčšou slabinou predloženého diela.

Už jedna znajrešpektovanejších postáv svetovej diplomacie Henry Kissinger pri americkom vydaní knihy poznamenal, že nesúhlasí sviacerými Gaddisovými vývodmi. Po prečítaní publikácie sa mu ani veľmi nečudujem. Gaddis píše túto knihu ako víťaz adopúšťa sa nielen mytologizácie dejín, ale aj mnohých nepresností aomylov. Udalosti až príliš často hodnotí nie ako historik, ale skôr ako konzervatívny politický publicista, ktorý zjednodušuje veci, necháva sa strhnúť charizmou aktérov jednotlivých udalostí apodľa osobných sympatií zväčšuje alebo bagatelizuje ich význam. Gaddis má vážne nedostatky vo východoeurópskych reáliách, evidentne sa nevyzná včínskych dejinách, skresľuje aideologizuje pozadie kubánskej revolúcie. Táto kniha má skôr povrchnú publicistickú ako solídnu vedeckú úroveň. Mohla by vzniknúť pokojne aj vosemdesiatych rokoch ako nástroj oficiálnej západnej propagandy. Gaddis nezabúda podrobne líčiť brutalitu Sovietov vMaďarsku, Československu či Afganistane, ale nie je schopný povedať takmer nič oamerickej invázii do Vietnamu, Kambodže či Grenady. Tento autor nám podáva príliš skreslené dejiny avystavuje sa podozreniu zo zaujatosti. Jeho historické podanie nie je takmer vničom objavné, občas pripomína čítanie dobovej tlače amožno ho označiť skôr za súhrn známych poznatkov.

Ztohto dôvodu je zrejmé, koho kniha uspokojí. Čitateľ vnej nájde nemálo faktov aešte viac pikantných podrobností, ale sedemnásť rokov po páde Berlínskeho múru by sme si predsa len zaslúžili náročnejšiu analýzu. Myslím si, že zhľadiska odbornosti je to dosť chabé dielko... ale číta sa dobre.

Eduard Chmelár