ղľáԾ
Najkvalitnejší životopis sovietskeho diktátora
Žores A. Medvedev – Roj A. Medvedev
Neznámy Stalin
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006
Možno oStalinovi povedať ešte niečo nové? Dvojica vynikajúcich ruských historikov (bratov-dvojičiek) nám sdych vyrážajúcou podrobnosťou ukazuje, že to možné nielen je, ale že sme otomto sovietskom diktátorovi toho prekvapujúco až tak veľa nevedeli. Kniha, ktorá po famóznom svetovom úspechu konečne vychádza aj vslovenčine, vyvracia mnohé mýty anezmysly, ktoré onajobávanejšom boľševickom vodcovi kolovali vposledných desaťročiach. Existuje tu dokonca nápadná podobnosť spovrchným zobrazovaním Hitlera ako uvrieskaného psychopata, ktorého každá myšlienka musela mať až konšpiračne démonický charakter (spomeňme si na film Pád Tretej ríše – koľko absurdných protestov vyvolalo zachytenie ľudských stránok nacistického führera, ako hladkanie psa, hra sdeťmi či jeho známa asketická životospráva). Rovnako bolo populárne atakmer povinné stvárňovať Stalina ako obmedzeného hlupáka, ktorého vari ani vspánku neopúšťajú vražedné myšlienky. Bratia Medvedevovci sa podujali sdôsledne vedeckým prístupom zbaviť poznanie života tohto muža nánosov tendenčných skreslení aznovuetablovať históriu 20. storočia ako riadny akademický odbor bez spoliehania sa na subjektívne výpovede pamätníkov. Kriticky sa vyrovnávajú najmä snajznámejším Stalinovým životopisom od Dmitrija Volkogonova (Triumf atragédia), ktorý na viacerých miestach usvedčujú nielen zomylov, ale aj vyslovených výmyslov. Napokon, asi nie je bez zaujímavosti, že Volkogonovov dvojzväzkový spis vznikol na priamu objednávku Oddelenia propagandy ÚV KSSZ roku 1988, keď sa Gorbačovovo vedenie potrebovalo vyrovnať so stále vysokou popularitou krutého sovietskeho vojvodcu.
Autori hneď na úvod vyvracajú rozšírenú legendu oStalinovej vražde, ktorú mali zosnovať jeho najbližší spolupracovníci. Pomocou údajov získaných zarchívnych dokumentov rekonštruujú posledné dni ahodiny tyrana sfascinujúcou presnosťou, pričom táto kapitola sa číta ako napínavý román. Dokazujú, že Sovieti vyrobili atómovú bombu vtakom rekordne krátkom čase nie vďaka svojim agentom vSpojených štátoch, ale vďaka špeciálne zriadeným gulagom Anapokon, vpravdepodobne najobjavnejšej časti, podrobnou analýzou dní, ktoré predchádzali vojne sNemeckom, zisťujú, že Stalin mal oHitlerových zámeroch oveľa jasnejšiu predstavu, než sa mu priznáva. Autori dokazujú, že vzhľadom na rozsah asilu úderu boli Stalinove taktické rozhodnutia vprvých dňoch invázie úplne správne. Rovnako vyvracajú rozšírený mýtus, že sovietsky vojvodca ignoroval informácie svojich agentov avarovania zo zahraničia.
Šokujúca kniha bratov Medvedevovcov nijako neznižuje rozsah Stalinových zverstiev anerelativizuje obludnosť jeho teroru. Zasadzuje ju však do rámca reálnych historických faktov. Vďaka tomu máme na našom knižnom trhu dosiaľ najkvalitnejší životopis najväčšieho boľševického diktátora.
Eduard Chmelár
