ղľáԾ
Písanie haiku je dobrou školou. Ak si aj odmyslíme všetky filozofické záležitosti stým spojené, človek si aspoň vyskúša naozaj stručné vyjadrovanie vlastných myšlienok. Táto básnická forma priťahuje veľa tvorcov poézie nielen vJaponsku, atak neustále vznikajú nové kratučké básne haiku, mnohé písané aj tzv. západným štýlom. Ich písanie sa teda často riadi uvoľnenejšími pravidlami aprenikajú do nich tradície, zvyklosti aatmosféra krajín, vktorých boli vytvorené.
Aj na Slovensku sa viacerí básnici apoetky snažia formou haiku zachytiť prchavé okamihy, zktorých sa skladá večnosť. Patrí medzi nich ajPeter Hotra, zvolenský spisovateľ, básnik avýtvarník. Jeho najnovšia básnická zbierka má prostý názov Haiku. Jej dizajn je zaujímavý, úsporný, ale veľmi pevný – ako tie japonské sedemnásťslabičné básničky. Grafická úprava aprepress sú dielom Waldemara Švábenského. Vtiráži tejto knihy ma zaujala „úroda“ – stonky bambusu „vyrastajúce“ zkódu EAN.
Kniha vznikla aj vďaka finančnej podpore mesta Zvolen arukopis diela vznikol sfinančnou podporou Literárneho fondu.
Na každej strane básnickej zbierky sa nachádzajú dve básne haiku (dohromady je ich 162), sú teda dávkované pomaly, postupne, ako sa na výživné „jednohubky“ patrí. Časté sú vnich prírodné motívy, ktoré dávajú obsahu knihy aj určitý systém: básne sú radené podľa ročných období – od jari do zimy. Premieta sa do nich životná múdrosť, stálosť, no inepokoj. Sú tu prítomné témy ako starnutie, rôzne pocity (napr. svedomie), skúsenosti, vzťahy, láska, dobro, sny.
Svojou náladou však na mňa predsa len najväčšmi zapôsobili haiku stematikou prírody: „potokom pstruhy / plávajú bleskovo tam / kde cítiš pokoj“ (s. 17); „ticho mrholí / sivo vmarci pred jarou / hady ešte spia“ (s. 18); „august odchádza / živica je na prstoch / slnko nad smrekmi“ (s. 41); „namaľoval som / žltnúce lístie stromov / vohybe rieky“ (s. 68). Vknihe nechýbajú záblesky humoru anadhľadu: „orchidea ma / vateliéri sleduje / či stále žijem“ (s. 31); „sbratom na pive / preberáme celý svet / svetu je to fuk“ (s. 71).
Niektoré básne haiku Petra Hotru sú zakotvené vslovenskom prostredí zmienkami osviatkoch, napr. o Všechsvätých, Pamiatke zosnulých, Štedrom večere. Autor do svojich básní vložil aj slovenské prírodné azemepisné reálie (Hron, Zvolen či Pustý hrad), ale aj inšpirácie získané na cestách vzahraničí (napr. vEgypte, Paríži, Miláne či na Sicílii) adokonca izmienky o astronomických objektoch (Venuša, Mars, Perzeidy, Orion...). Jeho krátke trojveršia objímajú teda celý svet ivesmír. Nevyhli sa ani stvárneniu hrozby pandémie koronavírusu: „novodobý mor / po celej Zemi zúri / život je len snom“ (s. 35); „krkolomný rok / tvári sa akoby nič / Smrť je tu snami“. (s. 84) Poučenú časom ma niektoré verše až zamrazili: „smutnejší dnešok / je už len minulosťou / Čo príde zajtra?“ (s. 83)
Knihu uzatvára text Krátko ohaiku, vktorom autor pútavo informuje otejto básnickej forme.
Kniha Petra Hotru Haiku ponúka literárne miniatúry spodmanivou atmosférou. Sú ako živé bambusové stonky pri rieke Hron a vlastne vôbec nepôsobia ako niečo úplne zvláštne acudzie. Hneď prvá z básní sa nám prihovára: „prikladanie slov / do krátkych veršov haiku / je oživote“. (s. 9) Súhlasím. Život pozostáva znespočetných malých krokov, činov iveršov.
Peter Hotra: Haiku
Nová Baňa: ejj!-art, 2021
