��������

Kniha už niekoľko desaťročí nevidela pulty kníhkupectiev a dostupná bola len v knižniciach. Záujem o ňu postupne upadal a zatienili ju aj iné Žarnayove diela, napriek tomu, že na domácu scénu mala mimoriadny vplyv. Vlani sa to vydavateľstvo Artis Omnis rozhodlo zmeniť a prinieslo tento kult vo vynovenom šate. Otázne však zostáva, č�� sci-fi pre deti napísané v sedemdesiatych rokoch dokáže osloviť aj dnešného č��tateľa, lebo, nebudeme si klamať, po knihe siahli hlavne pamätníci.

Aj autor tohto textu je jeden z nich, Drač��u stenu čítal naposledy na základnej škole, a tak bol mimoriadne zvedavý, č�� text bude fungovať aj o dvadsať rokov neskôr. Dobrodružstvá troch školákov (Stanina, Fera a Vila), ktorí jedného dňa objavia v jaskyni vesmírnu loď, si skúsime pripomenúť bez nostalgických okuliarov.

Najvážnejším problémom nového vydania bolo datovanie pôvodného textu. Realita doby, v ktorej bola kniha napísaná, je v porovnaní s dneškom v mnohom rozdielna. Vydavatelia to vyriešili slovníkom (podľa nich) zabudnutých a neaktuálnych výrazov, ktorý umiestnili do knihy. Mohli zájsť ešte o krok ďalej, na úvod textu umiestniť datovanie alebo krátky prológ, ktorý by zasadil knihu do konkrétneho času. Dokonca by to ladilo s dejom, keďže v príbehu sa aj cestuje v čase. Toto je však technikália. Ako teda dopadol samotný text?

Dobrou správou je, že jednoduchý humor a úsmevnosť, ktorá je v texte prístupná, sú zachované. Vtipy sú možno trochu prvoplánové, ale mladších č��tateľov pobavia. Žarnay, navyše, humor zručne strieda s dramatickosťou. Výraznou vlastnosťou knihy je jej epizodickosť. Nemá ucelený príbeh. Primárne je rozdelená do dvoch častí a tie sú zase tvorené tromi celkami, ktoré fungujú ako samostatné epizódy seriálu. V tomto sú oba príbehy knižky pomerne schematické. Prvá tretina oboch príbehov popisuje rôzne zážitky, nezbednosti a pokusy, ktoré chlapci s mimozemským strojom predvádzajú na Zemi.

Druhá časť je vždy ladená ako dobrodružný cestopis s výrazným nádychom Verneho štýlu. Klasika nespomínam náhodou, v druhom príbehu je inšpirácia ním zjavná a priznaná. Čerpá sa z jeho kultových diel ako Dva roky prázdnin, 20 000 míľ pod morom č�� Tajomný ostrov. Chalani sa v nej vždy ocitnú v neznámej divoč��ne, kde sa snažia prežiť.

Tretia časť popisuje ich strety s mimozemskými civilizáciami. Žarnay počas celého rozprávania kladie dôraz na realistickosť, logickú následnosť, jednotlivé celky v zásade nemajú z hľadiska narácie diery. Ak mi niečo prekáža, je to ich výstavba, respektíve spôsob, akým Žarnay uzatvára jednotlivé príbehy. Uchyľuje sa síce k logicky zvolenému, ale v zásade neuspokojivému deus ex machina. Keď chlapci preskákali rôzne nebezpečenstvá a potvrdili svoje kvality, prečo im nie je dopriaty záverečný triumf? Prečo ústredný problém musí vždy vyriešiť zásah všemocnej bytosti a nie ich predtým dokázaná a prítomná šikovnosť?

Toto je najväčší problém knihy – jej neuspokojivé vyvrcholenia. Drač��a stena tak pôsobí ako dobrý základ pre dlhodobý seriál v štýle klasického sci-fi, akým je napríklad Star Trek. Je preto dobré, že na jar sa dočkáme jej pokračovania Prekliata planéta. Na jeseň chce vydavateľ túto minisériu zakonč��ť tretím dielom. Azda sa do neho dostane aj pár modernejších postupov výstavby príbehu, ktoré ponúknu uspokojivé zakončenie. V zásade však platí, že Drač��a stena  je aj po rokoch zábavným čítaním, len nie pre skúseného scifistu. Toho nemá čím prekvapiť. Jazyk je jednoduchý, problémy pomerne priamoč��are. Naozaj ostáva knihou pre deti, ktoré si jej epizodickú štruktúru a rýchly spád asi najväčšmi užijú. Stále sa totiž v texte čosi deje, pocit úžasu číha za každou otočenou stránkou. Mladým č��tateľom nemusí teda prekážať neucelený príbeh, keďže im poskytuje dosť podnetov, prečo čítať, zabávať sa, žasnúť č�� zamýšľať sa. Pre skúsenejších a starších knihomoľov ostáva len príjemnou nostalgickou spomienkou, niečím, čo môžeme čítať mladším pred spaním, to však vlastne nie je také zlé.